Vytlačiť
Kategória: Rozhovory

Miroslav Páleník pôsobí v Interi od roku 2015. Dobrou správou je, že v žlto-čiernom drese ho uvidíme aj v sezóne 2018/19. Veľký srdciar, ktorý takmer non-stop hecuje spoluhráčov, či už z lavičky, alebo priamo na palubovke, vybojoval s tímom Slovenský pohár v roku 2016 a majstrovský titul o rok neskôr. V prospech klubu však odvádza cenné služby nielen na ihrisku, ale aj na manažérskom poli. Aj o tom sme sa zhovárali v našom interview.

- Rozhodol si sa pokračovať v hráčskej kariére. Povedz, čo je pre teba hlavnou motiváciou, ktorá ťa poháňa?

„Motiváciou pre mňa je, aby Inter víťazil. Aby basketbalový klub fungoval. Chcem byť, či už ako hráč, alebo ako človek pracujúci pre klub, súčasťou toho, že tradícia Interu bude pokračovať a bude sa tu hrať dobrý basketbal, aby sme po sezóne boli všetci spokojní.“

- Po tej uplynulej spokojnosť chýbala...

„Bolo to veľké sklamanie, ale šport je šport. Zase, nie je to katastrofa, len také sklamanie. Tretie miesto je pre Inter v podstate neúspechom. Vždy máme tie najvyššie ambície. Ale aj neúspech je niekedy dobrý, aby nakopol k lepším výkonom a do tvrdšej práce.“

- Ty nielen hecuješ spoluhráčov, ale zároveň si joker, ktorý zabáva celú kabínu. Povestné sú upravené fotografie, ktoré si posielate so spoluhráčmi. Môžeš niečo z tých koláží uvoľniť aj na verejnosť? Pokiaľ možno, aby to nikoho neurazilo.

„Aby to nikoho neurazilo?“

- Máš tam aj také, nie?

„Radšej by som to nechal len v šatni. Keď je príležitosť, niečo upravíme, alebo si urobíme srandu. Ale nešiel by som do toho verejne. Nie každý by to musel pochopiť tak ako to berieme my, alebo väčšina z nás. Uraziť niekoho ešte pred sezónou? Na to bude ešte dosť času počas sezóny!“

- Aj si tým už niekoho naštval?

„Vždy sa podarí niekoho nasr... Tak to býva, že deviati sa smejú, jeden sa naštve. To je jasná vec. Ale funguje to tak, že ak si robíš srandu z iných, robia si ju aj oni z teba. Nemám s tým najmenší problém. Som ten, kto v šatni rozpráva viac ako ostatní, ale som pripravený na to, že chalani mi to vracajú.“

- Čo také ti naposledy vyviedli?

„Už ma nevolajú menom, ale menežéris. Keď máme nejakú akciu v hale a tréning je inde, hneď si ma doberajú, že menežéris, ako si to vybavil, keď nemáme vlastnú halu? Sú to také doťahovačky. Ak je nejaký problém, alebo majú niečo na generálneho manažéra Miša Ondruša, hneď sa obracajú na mňa. Ale tak ironicky. Dávajú mi pocítiť, že pracujem pre klub a nie som len hráč.“

- Už sme načali, že od vlaňajška pracuješ aj ako manažér Hant arény. Hovorí sa „roboty ako na kostole“. Platí aj „roboty ako na Hant aréne“?

„Povedal by som, že ešte viac ako na kostole. V kostole je dané, že sú tam len omše. U nás, v Hant aréne, je široké spektrum akcií a každý potrebuje čosi iné. My hlavne potrebujeme nahnať financie, aby sme vedeli zaplatiť šport v hale. Lebo bez dotácií je to veľmi ťažké. Musíme nájsť taký kompromis, že sú tam aj komerčné akcie. A práce je tam veľa: od tej každodennej starostlivosti o chod haly až po dohadovanie a manažovanie eventov. Trávim tam víkendy a ak sú tam koncerty, tak aj noci, až do rána.“

- Ktoré z podujatí v Hant aréne, okrem basketbalových zápasov, ti dokáže ešte rozbúšiť srdce, alebo ťa nadchnúť?

„Je super, ak sa tam vydarí nejaká zaujímavá akcia. Mali sme toho v hale naozaj veľa, okrem iného aj majstrovstvá sveta vo florbale, čoskoro budú majstrovstvá sveta v hokejbale, majstrovstvá Európy v kickboxe. Sú to viacdňové akcie s množstvom príprav. Keď sa takáto akcia vydarí, všetko je super a sú aj pozitívne odozvy, potom príde ten dobrý pocit a môžem ísť spokojne spať, že sme odviedli dobrú robotu. Ale na druhý deň sa zobudím a už pracujem s inými ľuďmi na ďalšom projekte. V októbri, novembri, decembri budeme mať veľmi veľa akcií. Je to ten čas roka, keď všetci chcú organizovať eventy, akcie, koncerty. Bude to v hale nabúchané. Bude tým trpieť basketbal. Ale je to tak, ako to je.“

- S tým sa treba zmieriť...

„Musíme v tomto období nabrať financie, aby sme vedeli počas roka uživiť halu. Lebo napríklad teraz, jún aj júl sú hluché. Okrem pár tréningov basketbalovej reprezentácie je hala nevyťažená. Nikto sa nebude tlačiť dnu. Všetky festivaly sú vonku a halové športy majú letnú prestávku. Samozrejme, na jeseň to nebude ľahké. Naši hráči z toho nebudú nadšení, možno budú v nepohode, že musíme absolvovať tréningy inde než v domovskom pohodlí. Ale taký je život. Ak chcú výplatu, hala musí fungovať aj pre iné aktivity než je basketbal. Tak nejako by som to uzavrel.“

Autor: Adam Solga, zdroj: bkinter.sk

Foto: Vladimír Dorňák