Prinášame vám exkluzívny rozhovor s trénerom Krunoslavom Krajnovičom, ktorý sa dotkol viacerých v poslednej dobe často preberaných tém.
Kruno, máme za sebou tretinu základnej časti. Mohol by si zhodnotiť doterajšie výkony nášho družstva?
Myslím si, že zatiaľ môžeme byť spokojní s prvou tretinou sezóny. Najmä, ak berieme do úvahy, že sme mali zranených hráčov v príprave, menili sme dvoch hráčov. Možno máme o 1-2 prehratých zápasov viac ako by očakávali naši fanúšikovia. Tabuľkovo sa držíme v prvej štvorke, prakticky teraz sme v top trojke. Našim cieľom bolo mať pred play-off najlepšiu možnú pozíciu a zatiaľ sa na takých pozíciách aj držíme. Po hernej stránke je stále čo zlepšovať. Niektoré veci, ktoré som chcel začať už počas prípravy, sme ešte ani nezačali. Keď sme sa už ako tak dali dokopy, prišlo zranenie Coreyho Jeffersona, ktoré nás pribrzdilo. Keď príde druhý rozohrávač, tak budeme môcť začať trénovať aj nové veci, aby sme boli dobre pripravení na druhú polovicu súťaže.
Ako si spokojný s výkonmi jednotlivých hráčov? Chcel by si niekoho pochváliť alebo zasa naopak povzbudiť tých čo zaostávajú ešte za svojimi možnosťami?
Nechcem menovať, ale myslím, že tých ktorých sa to týka, sa nájdu v mojej odpovedi. Niektorí hráči, ktorí tu neboli od začiatku prípravy, majú kolísavé výkony. Je to normálna vec, ako tréner som očakával, že družstvo budú ťahať tí, ktorí sú tu od začiatku. Potrebujeme ešte čas, aby naša hra vyzerala tak ako chceme. Aj keby sme vyhrali doteraz všetky zápasy, tak ja by som s niektorými vecami nebol spokojný. Nemôžem povedať, že by som bol nespokojný, ale máme ešte kus práce pred sebou, aby sme sa zlepšili.
Medzi fanúšikmi a odbornou verejnosťou je často preberanou otázkou kvalita súťaže ako aj počet cudzincov v nej, resp. málo miesta pre slovenských hráčov. Čo si o tom myslíš ako tréner družstva, ktoré má v kádri sedem cudzincov, ale aj pri tých najvyšších ambíciách dáva dostatočný priestor sedemnásťročnému juniorovi?
Mne už trochu aj začalo vadiť, že sa každý týždeň rieši téma veľkého počtu cudzincov v lige, že sú na vine títo cudzinci alebo manažéri klubov, ktorí berú na úkor slovenských hráčov cudzincov. Stále sa hľadá chyba v niečom inom. Ja som už dlhé roky na Slovensku a celý čas sa vypráva o tom, že slovenskí hráči nedostávajú príležitosť a keď ju aj dostanú, tak je to málo. Stále sa hľadajú výhovorky a nič sa s tým nerobí. Problém kvality slovenských hráčov by sa mal hľadať pri práci s mládežou. Nehovorím teraz o všetkých, lebo tí hráči, ktorí majú kvalitu, aj hrajú. V našom družstve nevidím veľký rozdiel medzi Markom Jaššom, Vladom Hovaňákom alebo cudzincami. Obaja patria medzi naše opory. Nepozerám na to, či je niekto Slovák, Američan alebo Balkánec. Hrá ten hráč, ktorý má kvalitu a je schopný splniť, čo od neho očakávam. Ja som spokojný aj s tým, čo ukázal zatiaľ Braňo Brliť. Počas prípravy mal zdravotné problémy a aj kvôli tomu má menšiu minutáž, ale ten čas, ktorý je na palubovke, využije maximálne. Rovnako aj Juraj Hašan, ktorý takúto minutáž nemal za posledné roky. Mladý Kubo Pasovský, ktor -ý ak sa nemýlim - je najmladším hráčom v lige z tých hráčov, čo aj hrávajú, má v mužstve, ktoré chce hrať o titul priemer 11 minút na zápas. Ale o týchto pozitívach nepíše nikto, všetci sa bavia len o tom, že slovenskí hráči majú dostať príležitosť. Bohužiaľ, všetci chcú dostať príležitosť len umelo. Som rád, že nie som prvý, kto sa na túto tému vyjadruje a našli sa aj ďalší ľudia, ktorí otvorene povedali, kde je problém. Martin Blaho a Peter Seman ešte nedávno hrávali basketbal a vedia o čom rozprávajú.
Problém mládežníckeho basketbalu je, že 80% trénerov to nerobí tak ako by sa to malo. Nevedia naučiť deti športovej kultúre tréningu. Sami prídu na tréning v rifliach a košeli, vôbec nekorigujú svojich zverencov. Na tréningoch juniorov alebo kadetov sa tréneri ani nespotia a potom majú tréneri v seniorských družstvách veľký problém. Vrátim sa aj rok dozadu, keď sme v Prievidzi, ktorá má v poslednej dobe dosť zahraničných hráčov a aj mňa, trénera cudzinca, zorganizovali kemp pre mladých slovenských hráčov. Zabezpečili sme pre nich ubytovanie a stravu, mali si zaplatiť len cestu. Aj napriek medializácii tohto kempu sa nám prihlásili len traja hráči, ostatní nemali záujem sa prísť ani ukázať. Aj tí traja, ktorí prišli, sa ma stále pýtali, či dostanú minutáž v lige. Ja ako tréner nedám žiadnemu hráčovi minutáž zadarmo, tú si treba zaslúžiť. Ani Kubo Pasovský nedostal tých 11 minút zadarmo, svojim správaním a prístupom si ju zaslúžil. Môže niekto vyprávať, že ju dostáva v úsekoch hry, keď vedieme o desať alebo dvadsať bodov, ale on počas týchto minút hrá, tvorí a je aktívny. O tom sa však nepíše nikde, všade sa len narieka, že sa slovenským hráčom nedáva príležitosť. Tí, ktorí na to majú, hrajú, tí, ktorí na to nemajú, ani nebudú hrať. Je úplne jedno, či je trénerom Martin Blaho, Laci Lutovský alebo Kruno Krajnović. My nie sme slepí a sami by sme išli proti sebe, keby sme nedali príležitosť slovenskému hráčovi, ktorý na to má. V prvom rade by sa mal spraviť poriadok v mládežníckom basketbale, dať príležitosť trénerom, ktorí na tom tréningu budú aj pracovať s deťmi, učiť ich tréningovej kultúre. Veľa slovenských hráčov rozpráva o tom ako chcú ísť do zahraničia a nič neukázali. Preto buď nikam ani neodídu alebo sa rýchlo vrátia. Svetlou výnimkou je Tomáš Mrviš, ktorý teraz ukazuje v českej lige, že na to má. Hrá celkom slušne na to, že to je jeho prvá sezóna v zahraničí. Slovensko má šikovných mladých hráčov, ktorí hrajú v Európe alebo v Amerike na NCAA. Z týchto chlapcov sa môže spraviť jedná silná reprezentácia, ale musia byť pokope v reprezentačnom družstve aspoň štyri roky, aby sa od nich mohol očakávať nejaký výsledok.
Spomínal si, že mnohým hráčom chýba kvalita a tí, čo ju majú isto dostanú príležitosť. Čo musia spraviť mladí hráči preto, aby sa stali druhým Gavelom?
V prvom rade musia mať odhodlanie, že niečo ukážu. Druhou stránkou veci je, že kluby musia popracovať na tom, aby boli mládežnícki tréneri školení, aby boli dobre zaplatení a odvádzali si robotu tak ako majú. Veľa mladých hráčov pozerá Euroligu alebo NBA a má tam svoje vzory, ale oni si neuvedomujú, že títo hráči nedostali nič zadarmo. Len vďaka svojej práci sa dostali tam, kde sú. Ja vždy rozprávam mladým slovenským hráčom pozrite sa len na Tona Gavela. Máte čistý príklad slovenského hráča, ktorý si vybojoval miesto v špičkovom basketbale Euroligy len vďaka svojej tvrdej práci. Nie je mu problém cez leto stráviť dva mesiace s reprezentáciou, zatiaľ čo niektorým iným áno. Nebol pre neho problém, keď nemal klub, že odohral pár zápasov v lige za Svit. Nerozmýšľa o tom, či sa v tých zápasoch nezraní a riskuje celú kariéru. Mladí hráči majú skvelý príklad v Tonovi Gavelovi.
Medzi fanúšikmi rezonuje otázka, kedy už konečne príde nový rozohrávač? Po zápase s Interom si sa vyjadril, že v najbližších dňoch už budeme mať novú posilu a stále nič. Ako to teda vyzerá?
Budem úprimný, keď som sa po zápase s Interom vyjadril, že sme dohodnutý s rozohrávačom, tak to tak aj bolo, čakali sme len na jeho podpis. On medzičasom dostal inú ponuku, ktorá bola finančne lepšia ako naša, lebo ten hráč hral na vyššej úrovni. On si vybral tú opciu, ale podľa našich informácií sa ešte nezrealizovala, tak možno tu je ešte nejaká šanca, že by sme sa dohodli. Popravde, inú opciu ani nemáme, lebo ja ako tréner si nechcem dovoliť, že meníme rozohrávača. Corey Jefferson nastavil latku veľmi vysoko a pod tú úroveň nechcem ísť. Som v tomto opatrný. Musíme byť trpezliví, to nie sú zemiaky, ktoré kúpime v obchode. Teraz máme problém aj s Jontelom, ktorý má preťažené kolená. Jedno je už lepšie, druhé mu ešte robí problémy. Naša fyzioterapeutka aj masér robia všetko preto, aby sa dostal čo najskôr na ihrisko.
Fanúšikovia chodia na zápasy v Prievidzi vo vyššom počte, čomu sa museli v súlade s platnou legislatívou prispôsobiť aj niektoré pravidlá. Nie u všetkých sa stretli s pochopením. Ako sa na to dívaš ty ako tréner pochádzajúci z regiónu, kde sú fanúšikovia oveľa viac temperamentnejší a chodia na zápasy ešte vo väčších počtoch?
Ja som veľmi rád, že to tak začalo fungovať. Aj zápas s Interom, kde sa s tým začalo, ukázal, že to je správna cesta. Na tom zápase bolo 2000 divákov a neboli žiadne problémy. Bolo vidieť, že ľudia si ten zápas užívajú, bolo tu viac detí s rodičmi a atmosféra bola rovnaká ako aj pred tými opatreniami. Nevidím problém v tom, že sa nedá ísť sadnúť do hľadiska s pivom. V prvom rade si chcú všetci pozrieť basketbal, užiť si ho, zafandiť. Ak sa chcú niektorí na zápase len opiť a zanadávať si, tak to môžu aj doma, ak im manželky dovolia. Ale asi im nedovolia, tak sa prídu vybúriť na zápas. Podľa mňa na zápase nie je miesto pre opitých ľudí. Stačí, že dvaja alebo traja spravia niečo zlé a už majú problém aj zvyšní diváci. Videli ste aj teraz v Bulharsku, čo sa stalo na zápase Levski Sofia a Partizanu Belehrad. Fanúšikovia sa pobili, usporiadatelia na to neboli pripravení a zranilo sa veľa ľudí. Ja viem, že ľudia na Slovensku nie sú až takto temperamentní, ale tieto opatrenia sú normálne v každej vyspelej krajine.
Máme pred sebou derby. V minulej sezóne sme vyhrali všetky štyri zápasy, teraz sme v prvom zaváhali. Tešíš sa na sobotňajšie derby? Ideme vrátiť Handlovej prehru z prvého stretnutia?
Samozrejme, že sa teším. Od kedy som prišiel do Prievidze zažil som aj sté derby, kde organizátori vytvorili skvelý program a diváci skvelú atmosféru. V Handlovej sme odohrali zlý zápas, čo začalo ešte v druhom polčase s Bystricou. Mali sme aj výpadok koncentrácie v tréningovom procese, čo sa nám vypomstilo v Handlovej. Musím však uznať aj kvality súpera. Handlová má kvalitných sedem hráčov a majú na to, aby sa dostali do prvej štvorky. Naznačujú to aj poslednými výsledkami. Mali sme šancu ten zápas vyhrať, v závere sa nám zranil Corey a už sme zostali bez šance. Derby zápasy nemajú favorita, rovnako ako ho nebude mať ani ten sobotňajší. Verím, že nás čaká dobrý zápas so skvelou atmosférou.
Rozhovor bol publikovaný na stránke pdbasket.com. Ďakujeme za súhlas so zverejnením.
FOTO: pdbasket.com/P3GUE.SK