Basketbalová loď BK 04 AC LB Spišská Nová Ves vstupuje v ročníku 2015/16 do riadne rozbúrených vôd. So suverénne najmladšou posádkou, bez jediného legionára, no s jasne definovanou filozofiou, sa bude v konkurencii  nablýskaných plavidiel snažiť prežiť extraligovú plavbu bez výrazných šrámov a šťastne doraziť do cieľa. Kapitánske kormidlo bude mať v rukách jeden z najlepších bývalých hráčov Sp. Novej Vsi, posledné tri roky tréner spišskonovoveských žien Dávid Demečko.

V lete sa udiala v klube výrazná zmena a Ty si sa ocitol na poste hlavného trénera Sp. Novej Vsi. Klub určil jasnú filozofiu založenú na vlastných odchovancoch a budovania kádra na mladých hráčoch. Ako sa ti v takomto „ovzduší“ pracuje?

Musím povedať, že keď som sa oboznámil s „novým poriadkom“ v klube, bol som veľmi spokojný a táto filozofia sa mi hneď zapáčila. Je o mne známe, že nie som veľký zástanca legionárov v kluboch, veľmi to škodí slovenskému basketbalu, a preto som rád, že mám v rukách práve takýto „materiál“. Chcem vysloviť veľkú spokojnosť s prístupom chlapcov na tréningoch, je vidieť, že sa zlepšujú každým dňom a tešia sa, že dostali šancu. A šancu nie sedieť na lavičke a dostať sa na ihrisko v posledných dvoch minútach, ale priamo ovplyvňovať zápas tým najvýraznejším spôsobom – aktívnou hrou. Určite v tomto ročníku naberú neskutočnú dávku sebavedomia, veľa veci sa naučia a to je pre ich vývoj len a len dobré.

V posledných troch sezónach si mal pod palcom ženy, teraz driluješ mužov. Aký je v tom rozdiel?

Jednoznačne v rýchlosti  a dynamike. Chlapi majú oveľa väčší výskok, väčšiu silu, systémy sa dejú v rýchlejších obrátkach. Basketbal je však vždy len jeden a nemôžem povedať , že je to až tak diametrálne odlišné. Viacerí tvrdia, že ženská psychika je nevyspytateľná, a ona občas aj taká je, ale vedzte, že aj chlapi majú svoje vrtochy.

Dávid čo sa ti vybavilo ako prvé, ak si si prečítal súpisky tímov, proti ktorým budete v tomto ročníku nastupovať?

Že sú to mužstvá, s ktorými sa ideme pobiť o čo najlepší výsledok. Nikdy tím neurobili mená na papieri, všetko si treba odrieť priamo na ihrisku. Nepopieram, mená majú svoju kvalitu, ale to je presne tá výzva, ktorá stojí pred našimi chalanmi. Teraz majú šancu ukázať, že morálka, srdce, chcenie a kolektívny duch dokážu veľké veci. Sme po Karlovke druhým čisto slovenským tímom a ak v tejto sezóne ukážeme charakter a urobíme výsledky, možno otvoríme oči aj iným slovenským manažérom. Slovenský basketbal totiž nutne potrebuje dostať na palubovku slovenských hráčov, inak bude stále padať.

Aký teda bude hrať Spišská Nová Ves basketbal v nasledujúcom ročníku?

Veľmi sa mi páčil nedávny rozhovor v denníku Šport s holandským majiteľom futbalového Trenčína Tschen La Ling. V ňom krásne poukázal na mentalitu slovenských hráčov, ktorá velí všetko robiť z poctivej defenzívy. My však musíme naučiť hráčov predovšetkým skórovať. Čo budeme mať z toho, že ubránime súpera na 50 bodov, keď dáme 40? Áno defenzíva je strašne dôležitá a veľmi bolí , ale musí nasledovať až po tom, čo dopravíme loptu do súperovho koša. Opakujem, chlapci majú moju dôveru, oni to v rukách majú, len si musia veriť. Nezľaknúť sa veľkých mien, ísť tvrdo, no férovo za svojim cieľom, ísť do koša. Chceme hrať taký basketbal, na ktorý bude spišskonovoveský fanúšik chodiť. A ak aj v zápase prehráme, no budem vidieť ja, aj celá hala, že chalani nechali na palubovke dušu i srdce, určite im takúto prehru odpustíme.

Vieš, aký býva slovenský fanúšik. Nevyjde pár zápasov, tribúny začnú rednúť, piskot je čoraz častejší. Neobávaš sa toho?

Naša filozofia je nastavená na dlhší čas, toto by mal byť štartovací ročník a fanúšik by to mal pochopiť. V médiách sme sa snažili odkomunikovať, že určite nepôjdeme v tejto sezóne po medaile a ja verím, že ak divák uvidí behať po palubovke svojich novoveských hráčov, tak si cestu do haly nájde. Veľmi túžim po tom, aby bolo hľadisko naplnené rodinami s deťmi. Urobme na Slovensku revolúciu tým, že sa budeme chodiť pozerať a hlavne povzbudzovať svojich domácich hráčov. Ale nemyslime hneď na to najhoršie. Doma hráme šestnásť zápasov a cieľ, ktorý sme si s chlapcami dali, je vyhrať aspoň polovicu z nich. Možno sa to niekomu bude zdať optimistické, ale určite to nie je nereálne. My budeme mať jednu veľkú výhodu. Nikto týchto chlapcov poriadne nepozná. Už v príprave sme sa snažili kombinovať mladých so staršími, skúšali sme rôzne varianty a ktovie, vojde niekoľko striel zvonku, chlapci si začnú veriť a dotiahneme niektoré zápasy do víťazného konca. A ak sa nebude dariť? Radšej sa pobijeme, ako by sme mali prehrať o 50 (smiech)… . Určite však nepôjdeme cestou , že po pár nevydarených zápasoch budeme narýchlo angažovať cudzincov, len aby sme niečo uhrali. Strelili by sme si tým vlastný gól a ja by som bol prvý, ktorý by bol proti. Vo vedení je však vzácna zhoda a jednota, vieme akým smerom chceme ísť a to ma napĺňa optimizmom.

Úprimne , myslíš si, že v našej lige môže získať medailu tím, ktorý nemá legionárov?

Určite sa dá. Ak si pozrieme bašty európskeho basketbalu ako napríklad Partizan Belehrad, tak zistíme, že v klube je jeden Američan a ostatní sú domáci 18 – 19 roční Srbi. Pustili sa touto cestou , vyhrali srbskú ligu, hrajú Euroligu, takže tento model môže byť úspešný. Ak sa niečo podobné podarí rozbehnúť aj u nás, tak možno o rok talentovaní  17 – roční chlapci nebudú odchádzať na rôzne akadémie do zahraničia, ale povedia si, idem do Spišskej, tam mladí dostávajú šancu a priestor.

Na záver otázka ohľadom tvojho priateľa a hrajúceho asistenta Vlada Hovaňáka? Ako sa zhostil svojej novej úlohy?

Vlado je inteligentný hráč a človek, a ja so nemal najmenšie obavy , že by to nezvládol. V basketbale sú vždy dva uhly pohľadov. Jeden je trénerský a ten druhý hráčsky. Ja som veľmi rád, že od Vlada mám tu hráčsku spätnú väzbu rovno z prvej ruky. Je to o komunikácii, častokrát má hráč iný pohľad na vec, systém a ak sa to vhodne skĺbi, tak to  je na dobro veci. Dosť mi pomáha a ja verím, že spolu s ním, celým tímom a zaplnenou športovou halou prežijeme ročník, na konci ktorého si budeme môcť povedať, že cesta, ktorou sme sa pustili, je tá správna.

Autor: Oliver Buza/Spišský Patriot, Zdroj: basketball-snv.sk