Aj tu, na oficiálnej stránke bkinter.sk, sa dozviete, že presne pred dvadsiatimi rokmi sa Inter stal majstrom Slovenska. Ľ. Urban mal v kádri týchto hráčov: Weiss, Wimmer, Mičuda, Snopko, Černický, Murko, O´Bryant, Andruška, Gál, Jakabovič, Ďurček a Robinson. Je to len jedna z kapitol v histórii najúspešnejšieho slovenského (mužského) basketbalového klubu. Úspech, na ktorý radi spomínajú jeho aktéri i fanúšikovia. Spomienky, ktoré ani za dve dekády nevybledli.
Pozoruhodné však je, ako veľmi sa na Pasienkoch história prelína so súčasnosťou. Mená ako Ľuboš Gál, Daniel Jakabovič či Karol Wimmer sú v Interi prítomné dodnes. Pravda, už nie ako hráči, ale v iných, nemenej dôležitých pozíciách (prví dvaja ako spolumajitelia, tretí ako šéftréner mládeže). Dokonca aj niekdajší manažér Kamil Konečný sa v Hant Aréne stále pohybuje ako dobrý duch vždy ochotný poradiť a vždy pripravený povzbudiť.
Jeden zo strojcov úspechu spred dvadsiatich rokov, sa však vrátil na miesto činu s jediným cieľom: znova doviesť Inter k majstrovskému titulu. Reč je o trénerovi Ľubomírovi „Mexovi“ Urbanovi.
- Pred dvadsiatimi rokmi, na konci ročníka 1995/96, ste Inter doviedli k celkovo piatemu, no prvému „slovenskému“ majstrovskému titulu. Čo sa vám z tých čias vybaví ako prvé?
„Vždy som spomínal, keď sa hovorilo, ktorý titul má akú hodnotu, že prvý si človek najlepšie pamätá a má k nemu úplne iné emocionálne väzby než k tým ďalším. Obzvlášť v začiatku trénerskej kariéry na vrcholovej úrovni, ako to bolo v mojom prípade. Druhý príjemný pocit vyplýva z toho, že tu bola ohromná partia hráčov, najmä slovenských. Vždy to boli veľké talenty československého basketbalu. Bolo to skoro kompletné reprezentačné mužstvo do 20 a 22 rokov, ktoré ako posledné vo svojej vekovej kategórii sa dostalo na majstrovstvá Európy A-kategórie v Slovinsku. Stále sa od nich očakávalo, že nejaký výsledok dokážu uhrať vo federálnej lige. Potom, v slovenskej lige tie výsledky neboli také dobré. Po mojom príchode sme v sérii so Svitom prišli o bronzovú medailu, ktorú sme držali prakticky po celú sezónu. Pred nami boli veľmi silné družstvá Prievidze a Pezinka.“
- Ale potom prišla „zlatá“ sezóna 1995/96...
„Áno, v druhom roku môjho pôsobenia sa nám to podarilo. Asi kľúčom k titulu bolo ťažko vybojované semifinále proti rivalovi z Pezinka, keď sa nám sériu podarilo vyhrať záverečnou strelou Jožka Ďurčeka. Proti Prievidzi nabitej skvelými hráčmi sme už nemali čo stratiť. Mohli sme len získať. Podarilo sa nám uchmatnúť jedno víťazstvo v Prievidzi a obhájiť výhodu domácej palubovky. Tým pádom sme pre Inter získali prvý titul v ére samostatného Slovenska.“
- Vtedy za Inter hrávala naozaj skvelá partia, s ktorou ste si určite užili svoje. Čo z toho vám aj po rokoch vyčarí úsmev na tvári?
„Asi to, že sme mali sústredenie v Bojniciach. Po doplnení družstva o dvoch Američanov, z ktorých bol jeden excelentný rozohrávač a druhý solídny podkošový hráč, sme sa stali povestnými tým, že sme odtrhli oba koše. Doug Muse skoro každý protiútok zakončoval slamom. Za obeť padli obe obruče a pomaly celá Prievidza bola v šoku, že nemáme kde trénovať. Bolo toho, samozrejme, viac, ale toto mi napadne asi ako prvé.“
- Dvadsať rokov v živote človeka nie je málo. Ale čo v basketbale? Kde vy, ako odborník, vidíte najvýraznejšie zmeny a naopak, čo podľa vás zostalo temer bez zmeny?
„Jednoznačne sa obmenila generácia hráčov, ktorí hrajú v najvyššej súťaži. Zmenili sa aj trendy. Basketbal je trocha iný než bol v tých časoch. Ťažko porovnateľné sú aj podmienky. Ak hovoríme o Interi, v tom čase sme mali vytvorené všetky možnosti a pohodlie, ako s družstvom cieľavedome pracovať a rozvíjať ho. Mali sme už od prvého mája k dispozícii káder pre nadchádzajúcu sezónu. Od mája až do októbra sme sa pripravovali na sezónu. Mali sme príležitosť chodiť na sústredenia do Vysokých Tatier, na herné sústredenia do Grécka, kde sme sa stretali so špičkovými mužstvami ako Aris Solún, PAOK Solún. Dnes je to iné. Vtedy celý Inter, myslím AŠK Inter, si zakladal na tom, aby utvoril čo najlepšie podmienky pre basketbal.“
- Situácia na hráčskom trhu bola asi tiež iná. Pod vašim vedením boli nositeľmi kvality predovšetkým slovenskí basketbalisti...
„Ďalšia vec, ktorá bola kľúčová, že družstvo bolo nabité kvalitnými slovenskými hráčmi. Aj dovnútra tímu bola silná konkurencia. Mnohí lepší hráči by sa dnes uplatnili aj v iných kvalitných tímoch. Nebudem radšej nikoho menovať, aby som na niekoho nezabudol, ale ja osobne veľmi rád spomínam na tú generáciu, ktorá tu bola. Boli to dobrí chlapci, ktorí basketbal brali poctivo. To, ako sa k nemu stavali, nakoniec prinieslo odmenu – zisk majstrovského titulu.“
- Odvtedy, čo ste Inter doviedli k titulu uplynulo dvadsať rokov. Vy ste späť a už od soboty povediete chalanov v semifinále proti Komárnu. S týmto súperom, veľkým rivalom, sa stretávame v play-off štvrtý rok po sebe. Je to podľa vás skôr požehnanie alebo prekliatie?
„My sme boli vždy v podobnej situácii. Či už proti Prievidzi alebo hlavne proti Pezinku. Myslím si, že je to aj na prospech veci. Na rivalite sa dá získavať divácky záujem. Podľa ma na rivalitách je postavený komerčný šport, či už futbal v Anglicku, ale v Amerike napríklad NCAA, alebo NBA. Zápasy rivalov priťahujú najviac divákov. Naše zápasy s Pezinkom, vzhľadom na blízkosť oboch miest, boli vždy prakticky vypredané. Robíme to preto, aby prišli diváci a rôzne zápletky a interakcie sú len dobré na to, aby ich prišlo čo najviac. Dnes sme v podobnej situácii s Komárnom. To isto pritiahne aj svojich fanúšikov na našu palubovku, zatraktívni sa celkové prostredie. Takisto v Komárne sa hrá pred výbornou kulisou. Asi všetci sa tešíme na semifinále. Nechcem znehodnocovať prvé kolo play-off. Už som na túto tému čítal aj pár komentárov a pravdou je, že malo iný level než sa očakáva teraz.“
- Inter sa netají, že po ročnej odmlke sa chce znova vrátiť na vrchol a vybojovať si štvrtý „slovenský“ a celkovo ôsmy titul. Do finále sa však musí prebojovať cez Komárno. Prezraďte, ako sa vám darí udržať pozornosť vašich zverencov, aby sa sústredili už na to, čo ich čaká už v sobotu a nie na ten konečný cieľ?
„Sú to skúsení hráči, ale neustále o tom spolu hovoríme, že sa sústredíme na najbližší tréning a najbližší zápas. Myslím si, že to dokazujú svojimi výkonmi. V sobotu bude dôležité vedieť sa vyrovnať s tým, že prvé kolo plus dva týždne voľna určite neprospievajú vzhľadom na to, aká úroveň hry sa očakáva teraz. Budeme sa s tým musieť vyrovnať. Na domáce mužstvo pôsobí iné zázemie, no aj iné tlaky, ktoré úlohu sťažujú. Súper akoby nemal čo stratiť a príde sa oťukať. Verím, že na konfrontáciu so silným Komárnom budeme dobre pripravení a podarí sa nám to semifinále zvládnuť. Ak môžem porovnávať, Komárno minulý rok v plnej miere využilo domácu palubovku a z druhého miesta vyradilo tretí Inter. Tento rok by sme to radi zopakovali. Samozrejme, s tým rozdielom, že druhí sme my a Komárno tretie.“
Autor: Adam Solga, zdroj: bkinter.sk
FOTO: VLADIMÍR DORŇÁK
