• 1.

    INT Inter
    12-2 26
  • 2.

    LEV Levice
    10-4 24
  • 3.

    LUC Lučenec
    9-6 24
  • 4.

    PDA Prievidza
    8-6 21
  • 5.

    ZIL Žilina
    7-8 22
  • 6.

    SVT Svit
    7-8 22
  • 7.

    HAN Handlová
    6-9 21
  • 8.

    SNV Spišská N.V.
    4-11 19
  • 9.

    KOM Komárno
    3-12 18

Niekoho možno prekvapí, keď sa zachmúrený výraz chorvátskeho trénera Aramisa Nagliča náhle rozjasní a bývalý skvelý basketbalista sa prejaví ako vtipný a pohodový partner do hocakej diskusie. Keď však príde reč na basketbalové povinnosti, všetky žarty idú bokom. Svojim zverencom za každých okolností vštepuje disciplínu a nekompromisnosť. S takýmto prístupom chce olympijský medailista a dvojnásobný víťaz Euroligy viesť BK Inter za obhajobou majstrovského titulu a za novými métami v pohárovej Európe.

- Aj keď Inter odštartuje letnú prípravu pod vašim vedením až v polovici augusta, už teraz je známy takmer kompletný káder. Čo budú silné stránky tohto tímu a čo s ním chcete dosiahnuť? – spýtali sme sa Aramisa Nagliča, trénera BK Inter Bratislava.

„Som rád, že pokračujeme v spolupráci. Hlavná motivácia bola, že po dlhšom čase si zahráme v európskych pohárových súťažiach. Dúfam, že aj bratislavskí diváci nás podporia, lebo je to vyššia úroveň, než na čo sa dívali doteraz. Verím, že motiváciu majú aj hráči. Bude to ťažká, komplikovaná práca. Na každého v klube, manažmentom počnúc, to bude klásť vyššie nároky. Chceme pri našej účasti v Európe vyzerať dobre.“

- Vzhľadom na to, že pokračujete vy aj väčšina tímu, dá sa očakávať nielen kontinuita, ale aj snaha nadviazať na prácu z minulej majstrovskej sezóny...

„Stratili sme Arika Smitha, Jamesa Kinneyho a Jasmina Perkoviča – troch dôležitých hráčov. Ale získali sme Mária Ihringa a Michala Čekovského, dvoch mladých Slovákov. Myslím, že to bude dobré aj pre slovenský basketbal. Máme i nových zahraničných basketbalistov. To, v čom chcem pokračovať a čo budem vyžadovať od hráčov, pokiaľ ide o filozofiu hry, je nekompromisná obrana. Chceme hrať vo vysokom rytme. Máme hráčov, ktorí sú toho schopní. To, čo od očakávam od tímu, je nekompromisný prístup v zápasoch i na tréningoch.“

- Až pätica hráčov Interu si momentálne plní reprezentačné povinnosti pod taktovkou vášho krajana Žana Tabaka. Nie je to trocha komplikácia, že s nimi budete môcť počítať až ku koncu augusta?

„Áno aj nie. Tí, ktorí sú v reprezentácii, už budú v basketbalovom rytme. S ostatnými začneme zhruba týždeň predtým, než reprezentácia dohrá. Našou úlohou bude dostať ich do rytmu, najprv fyzického. To ale predpokladám, že nebude problém. A samozrejme, že reprezentanti musia dostať aj nejaký deň voľna. Všetci spolu potom vstúpime do náročných prípravných zápasov. Hľadali sme súperov vysokej úrovne. Cedevita, Terst aj Koper sú veľmi dobrí súperi, na začiatok to vôbec nebude ľahké. Ale chcem, aby sme pocítili silu a rýchlosť mužstiev na úrovni, na ktorej budeme teraz v Európe hrať. Sezónu začíname už 17. septembra prvým zápasom kvalifikácie Basketbalovej ligy majstrov a musíme urobiť všetko preto, aby sme už vtedy vyzerali dobre ako tím.“

IMG 1326

- Nemožno sa vás v tejto súvislosti nespýtať: Ako sa vám pozdáva žreb ligy majstrov?

„Fribourg je náš prvý súper. Má skúsenosti z účinkovania v skupinovej fáze. Ako klub má síce väčší rozpočet než Inter, ale dá sa s ním hrať. Je jasné, že Švajčiari budú favoriti, ale so správnou motiváciou a podporou od divákov môžeme vyhrať. Pre nás by bol úspech postup cez prvé kolo. Potom by bol ďalším súperom nemecký Bonn. Hlavne ale vieme, že ak aj prehráme, predstavíme sa vo FIBA Europe Cupe a prídu ďalšie zápasy. S nimi ďalšie šance, aby hráči aj klub potvrdili, že majú na túto úroveň.“

- O vás je známe, že v lete venujete svoj čas mladým basketbalistom na vašom prípravnom kempe v Umagu, na ktorom sa zúčastňujú aj nádeje zo Slovenska. Čo sa im snažíte vštepovať?

„Prichádzajú k nám rôzne kategórie hráčov. Chceme čo najviac pracovať na basketbalových zručnostiach, lebo tie sú veľmi dôležité. Zároveň ich však chceme naučiť čo najviac aj o basketbalovom živote, o precíznosti, vštiepiť im zásady toho, čo môžeme nazvať športovou kultúrou. Aj tento rok sme mali už v prvom týždni vysokú kvalitu. Prežívame pekné leto a ja verím, že chalani sa za ten čas veľa naučia.“

- Ste predstaviteľom báječnej hráčskej generácie, ktorá najprv z Juhoslávie a potom z Chorvátska spravila basketbalovú veľmoc. Dajú sa porovnávať časy, keď s basketom začínali Naglič, Toni Kukoč či Dino Radja s dneškom?

„Veľa sa toho zmenilo. Žijeme v inom systéme. Nemali sme taký výber voľnočasových aktivít ako majú dnešné deti. Mali sme loptu a to bola naša hlavná hračka. Dnes je ten výber nesmierne široký a pre deti nie je ľahké sústrediť sa a mať v hlave len jednu vec. Druhá vec, kedysi to všetko bolo tvrdšie. Všetci sú dnes akýsi mäkší a aj rodičia niekedy venujú svojim potomkom až priveľkú pozornosť. Ale každá éra má svoje špecifiká a my ako tréneri sa jej musíme vedieť prispôsobiť. Nemôžeme nasilu meniť mladých ľudí, ale snažiť sa dostať z nich to najlepšie, čo sa dá.“

- Už sme to načali, že ako hráč ste čelili najlepším basketbalistom svojej doby, ako boli Michael Jordan, Magic Johnson, Charles Barkley či Larry Bird, ale zároveň ste boli na klubovej i reprezentačnej úrovni spoluhráčom takých velikánov ako Dražen Petrovič, Toni Kukoč, či Dino Radja. Ktorého z vašich krajanov považujete za vôbec najlepšieho?

„Z mojich spoluhráčov bol najlepším, all-round̕ basketbalistom, ktorý svojou hrou dokázal veľmi veľa zmeniť, Toni Kukoč. Hrával na palubovke na štyroch či piatich pozíciách, čo je neuveriteľné. A druhým bol Dražen Petrovič, ktorý bol zabijak a neuveriteľný pracant. Pre mňa boli oni dvaja najlepší. Zo staršej generácie musím spomenúť aj Krešimira Čosiča. Mal som tú česť, že pred mnohými rokmi bol mojim trénerom na jednom letnom kempe. S ním som si síce nezahral, ale musím ho spomenúť, lebo títo traja sú pre mňa najlepší basketbalisti v histórii Chorvátska.“

IMG 7399

- Pred štyrmi rokmi ste pôsobili ako asistent Velimira Perasoviča pri chorvátskej reprezentácii na európskom šampionáte. Vieme, že pozorne sledujete vývoj. Blýska sa Chorvátsku na lepšie časy po tom, čo sa neprebojovalo na tohtoročné majstrovstvá sveta?

„Asi sa budem opakovať, ale mnohé sa zmenilo. Celý svet dnes hrá basketbal. Je ťažké porovnávať súčasnú situáciu s tou pred dvadsiatimi šiestimi rokmi. Basketbal sa rozvíja a šikovných hráčov dnes produkujú aj krajiny ako Švédsko či Fínsko. Konkurencia je veľká. Máme päť či šesť Chorvátov v NBA. Bojan Bogdanovič teraz podpísal zmluvu s Utahom Jazz a stal sa najlepšie plateným chorvátskym športovcom. Ale chýba nám stredná trieda. Máme len dvoch euroligových hráčov, možno ešte dvoch ďalších v tejto triede, ale inak nám takíto hráči chýbajú. Práve oni však robia reprezentáciu silnou. Zvlášť teraz, keď sa zmenil systém kvalifikácie a nemôžu v nej hrať basketbalisti z NBA, to dosť pociťujeme. Práve o tom uvažuje aj naša asociácia, v ktorej pôsobím ako člen expertného poradného výboru.“

- Keď sa pýtame na Chorvátsku reprezentáciu, musíme sa aj na tú slovenskú. Zvlášť, keď ju vedie váš krajan a bývalý spoluhráč zo Splitu i chorvátskej reprezentácie Žan Tabak. Má konečne šancu uhrať dobrý výsledok a postúpiť z predkvalifikácie?

„Vidím, že opäť dosť hráčov neprišlo do reprezentácie, a to z rôznych dôvodov. Myslím, že kult basketbalovej reprezentácie na Slovensku ešte stále nejestvuje. Alibi, pre ktoré niektorí odmietli pozvánku, sú až komické. Poznáte ich možno lepšie ako ja, ale niekomu sa narodí bábo, ďalší ma zas taký či onaký dôvod – to sú veci, ktoré sú pre mňa neuveriteľné. Slovenskí hráči musia mať veľké ambície, musia túžiť po tom, aby sa ukázali na medzinárodnej scéne! Ak sú praví basketbalisti a praví športovci, musia sa chcieť predviesť aj vonku. Určite by to uľahčilo prácu asociácii aj reprezentačnému trénerovi. Dúfam, že teraz v lete dosiahne Slovensko dobrý rezultát a zdvihne sa rating reprezentácie i ligy. Ale o tom všetkom, čo som spomenul, treba ešte veľa rozprávať... a ešte viacej na tom pracovať.“

VIZITKA ARAMISA NAGLIČA

Rodák z Rijeky (nar. 28. augusta 1965) patrí do mimoriadnej generácie chorvátskych basketbalistov, ktorí dozrievali v osemdesiatych a na začiatku deväťdesiatych rokov. KK Split posilnil práve v čase, keď dominoval európskemu basketbalu a v rokoch 1990 a 1991 s ním vyhral Euroligu. V roku 1992 bol pri tom, keď na olympiáde v Barcelone vybojovali basketbalisti na čele s osobnosťami ako Dražen Petrovič, Dino Radja a Toni Kukoč pre mladú chorvátsku republiku strieborné medaily. Vo vlasti sa stali národnými hrdinami. Len Dream Team na čele s fenomenálnym Michaelom Jordanom bol vtedy nad ich sily.

Ako hráč absolvoval Aramis Naglič 23 profesionálnych sezón. Okrem rodnej Rijeky a spomínaného Splitu hrával aj za slávnu Cibonu Záhreb, v Taliansku za Benátky a v rokoch 1999 až 2002 bol ikonou Slovakofarmy Pezinok. Hráčsku kariéru ukončil v roku 2005 ziskom chorvátskeho titulu so Zadarom. Z pozície hlavného kouča viedol Rijeku, Crikvenicu, v roku 2013 Inter v slovenskej extralige, následne Škrljevo a naposledy v minulej sezóne účastníka Jadranskej ligy Zadar. V roku 2015 sa predstavil na európskom šampionáte ako asistent trénera Velimira Perasoviča. Chorváti sa prebojovali do osemfinále.

Do Interu sa tréner Naglič vrátil vo februári tohto roku, potiahol s ním impozantnú šnúru 19 výhier v rade a suverénnym spôsobom prešiel všetkými tromi kolami play-off až na úplný vrchol a po šiestich

Zdroj: bkinter.sk

Foto: Vladimír Dorňák