• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Na jednej strane si basketbalisti Česka užívajú rozprávkovú jazdu na majstrovstvách sveta v Čine. Na druhej strane Slovákov čaká takmer dvojročná prestávka od kvalifikačných duelov. Prečo tomu tak je, akou cestou by naše mužské kluby mohli vybrať, na to sme sa snažili pozrieť prostredníctvom asistenta trénera reprezentácie Slovenska Petra Tordu a bývalého asistenta reprezentácie Česka Lubomíra Růžičku.

Je to situácia, ktorá pripomína deň a noc. Česko sa dostalo medzi osem najlepších krajín sveta, o dva roky bude hostiť skupinovú fázu majstrovstiev Európy a bude hrať aj o miestenku na olympijských hrách v Tokiu. Basketbal u našich susedov prežíva boom, ktorý však rozhodne nie je dielom náhody. Aj keď stále zaznievajú kritické hlasy o dominancii Nymburku v českej najvyššej súťaži, tak len máloktorý klub pomohol reprezentácii v takej miere, ako to dokázalo malé mestečko neďaleko Prahy.

Až osem hráčov z 12-člennej nominácie na svetovom šampionáte si prešlo alebo je súčasťou najúspešnejšieho českého mužského basketbalu klubu. Konkrétne ide o tieto mená - Tomáš Vyoral, Pavel Pumprla, Vojtěch Hruban, Blake Schilb, Martin Peterka, Jaromír Bohačík, Martin Kríž, Lukáš Palyza.

„Vnímam to tak, že kvalitní českí hráči majú niekoľko rôznych ciest, ako sa vydať do európskych pohárov alebo kvalitných líg. Jedna z ciest je taká, že majú taký talent, ktorý presahuje to, čo im môže Česko ponúknuť. Či už to bol Tomáš Satoranský so skorým odchodom do Seville, respektíve odchod Ondreja Balvína do Seville. To je jedna rovina. Druhá je taká, že hráči sa presadia v menších kluboch českej ligy a potom dostávajú ponuky zo zahraničia, čo je tá najťažšia cesta.Alebo dostanú ponuku do Nymburku, ktorý vytvára kvalitné prostredie pre kariéru českého hráča. Ponúkajú nielen kvalitný tréningový proces a zázemie, ale zároveň ponúka konfrontáciu v rámci európskeho basketbalu – Liga majstrov, v minulosti to bol Európsky pohár (Eurocup), Jadranská liga, respektíve niekoľkoročné pôsobenie vo VTB lige. Toto jednoznačne pomáha nielen hráčom, ale aj reprezentačnému tímu a celému českému basketbalu. Ja ako tréner, ktorý som pôsobil aj v Nymburku, ale hlavne v zápasoch proti nim, môžem vnímať to, že k nám do prinášajú určité trendy a pre nás ostatných trénerov a kluby je vždy výzva a sviatok hrať proti nim. Snažíme sa vždy proti nim zahrať čo najlepší zápas, aj keď ich dominancia trvá posledných 16 rokov. Aj napriek tomu sa nájdu zápasy, kedy niektoré kluby dokážu Nymurku konkurovať,“ načrel Růžička na úvod do problematiky.

tema 31

Potom je tu Slovensko, ktoré sa nachádza v diametrálne odlišnej situácii. Prenikavejšieho úspechu sa mužská reprezentácia zatiaľ nedočkala, práve naopak, po nezdare v predkvalifikácii majstrovstiev Európy 2021 ju s veľkou pravdepodobnosťou čaká až dvojročná prestávka od konfrontácie s európskou špičkou. Aj tu však začína prichádzať trend skupovania najlepších jednotlivcov do jedného – dvoch klubov. Reč je o Interi Bratislava a Leviciach.

Práve tieto dva kluby majú, respektíve mali vo svojom kádri drvivú väčšinu súčasných reprezentantov. Za „žlto-čiernych“ hrali, respektíve hrajú Dalibor Hlivák, Mário Ihring, David Abrhám, Tomáš Mrviš, Michal Baťka, Michal Čekovský a Michael Fusek. Levické farby háji, respektíve hájili Šimon Krajčovič, Milan Žiak, Jaroslav Musil, Viktor Juríček, Martin Bachan a Boris Bojanovský. To je celkovo až trinásť mien zo širšieho reprezentačného výberu.

„Nevidím v tom žiaden problém, hráči asi vedia, prečo tam hrajú. Sú to družstvá, ktoré momentálne dokážu utvoriť najlepšie možné podmienky a zaručiť im, že dokážu hrať v podstate na nejakej vyššej úrovni v rámci ligy, respektíve pohárov. Je to proste tak. Manažmenty klubov sú dostatočne kvalitné na to, aby hráčov presvedčili a dokázali im vytvoriť podmienky na ďalší rast. Myslím si, že všetci majú rovnaké podmienky a je to len otázka toho, či dokážete zabezpečiť podmienky a presvedčiť hráčov, aby k vám prišli. O ničom inom to nie je. Všetci ostatní už potom môžu nariekať, že preto neurobili všetko,“ povedal k téme Torda.

tema 21

Lenže zatiaľ čo slovenské celky iba občasne koketujú s účasťou v medzinárodných súťažiach, tak Česko pravidelne reprezentuje minimálne Nymburk. Okrem neho sa k nemu v minulosti pridávali Pardubice a v poslednom čase veľké množstvo klubov má záujem o Alpsko-jadranský pohár (USK Praha, Děčín, Ústí nad Labem, Brno, Opava). V českých končinách však je stále najväčším lákadlom práve Nymburk a možnosť hrať Ligu majstrov, respektíve Európsky pohár FIBA.

„Pre výber angažmánu je to pre českých hráčov smerodajné. Každý hráč chce hrať vo svojej kariére medzinárodné súťaže a nehrať len vo svojej lige. Množstvo mladých českých hráčov, ktorý nepôsobia v Nymburku, sú určite v hľadáčiku tohto celku, pretože ich verbovanie je dané na niekoľko rokov dopredu. Mal som tú možnosť, že sme si vytipovali určitých hráčov, sledovali sme ich vývoj a bavili sme sa v akom horizonte budú pripravení naskočiť do hernej úrovne nymburskej hry tak, aby boli buďto platnými členmi kádra, alebo mali predpoklady sa nimi stať. Toto je určitá devíza nymburského vedenia a tiež som si tým prešiel. Poznám túžbu zaujímavých českých mládežníckych reprezentantov, chcú sa dostať v zahraničí do dobrej ligy, ale už to nebýva úplne tá najjednoduchšia cesta aj vzhľadom na to, či v tej lige budú hrať a nestanú sa len okrajovými hráčmi súpisiek. Je síce pekné, že sú na súpiske tímu španielskej ACB ligy, ale je potom možné zvoliť cestu Nymburku a snažiť sa presadiť tam, kde im množstvo adekvátnych zápasov ponúka napríklad Liga majstrov,“ zamyslel sa aktuálne tréner Brna.

Situácia u nás je taká, že slovenské kluby nie sú pravidelne súčasťou veľkých súťaží. Levice síce hrajú Alpsko-jadranský pohár od jeho vzniku, ale Ligu majstrov, respektíve Európsky pohár okúsia tímy len v nejakej krátkodobej etape. S pôsobením má skúsenosti Komárno a Prievidza, Inter sa do tejto sféry vracia po štvorročnej odmlke. „Ak mám povedať za seba, tak obdivujem Inter za to, že sa na to dali a som za to nesmierne rád, že po dlhom čase máme družstvo v pohári. Budem im držať palce. Levice hrajú štvrtým rokom Alpsko-jadranský pohár, čo je tiež medzinárodná konfrontácia, aj keď niekedy sa natíska otázka, či to nie je zbytočné pri pohľade na niektoré výsledky, ktoré sú katastrofálne. Každá medzinárodná konfrontácia je podľa mňa dobrá pre hráčov, trénerov a slovenský basketbal vo všeobecnosti. Každý jeden zápas, či už medzinárodný alebo domáci, pokiaľ k nemu pristúpime na sto percent, tak vám musí pomôcť,“ vyhlásil asistent trénera slovenskej reprezentácie.

tema 41

 Jedno je jasné, náš basketbal si musí nájsť cestičku, ktorá mu pomôže dostať sa z nie práve lichotivej situácie. Bude to však beh na dlhé trate. Určitú víziu sa pokúsil načrtnúť momentálne expert Českej televízie k majstrovstvám sveta v Číne Lubomír Růžička: „Musím sa priznať, že slovenský basketbal sledujem aktívnejšie od sezóny 2008/09, pretože vtedy som nastúpil na svoj prvý profesionálny angažmán v Prostějove. Slovenskú ligu, reprezentáciu a mládežnícke výbery sledujem veľmi intenzívne. Vnímam to tak, že slovenský basketbal by si mal vytýčiť niekoľko úloh a cieľov. Vytvoriť veľmi dobre prepracovanú infraštruktúru mládežníckych centier, ktoré by mali byť podporované zo strany štátu, respektíve Slovenskej basketbalovej asociácie a od toho sa odraziť. Bez podpory štátu nemá vrcholový šport šancu. Sú samozrejme jedinci, ktorí sa dokážu presadiť, avšak oni nie sú produktom systému, ale vlastného talentu. Napríklad Anton Gavel, bratia Rančíkovci a ďalší. To je jedna z vecí, na ktorú by sa slovenský basketbal mal zamerať, pretože to 'podhubie' by malo byť kultivovanejšie. Rozhodne by sa malo tiež zmeniť postavenie trénera a celkovo jeho vnímanie v spoločnosti. Pozícia trénera je nezávideniahodná a nedajbože mládežníckeho trénera, pretože to má veľké množstvo úskalí, ktoré sú ľudia neuvedomujú. Druhá vec, ktorá by sa na Slovensku mala zmeniť, je získavanie hráčov a trošku upustenie od balkánskej školy. Dúfam, že hráči a tréneri nebudú tento môj názor vnímať negatívne, balkánska škola je jedna zo škôl, ktorá udáva smer svetovému basketbalu a má môj obrovský rešpekt. Osobne ich považujem za najväčšieho favorita MS, ale príde mi, že často sú braní hráči, ktorí nie sú tak kvalitní ako ich PR. Je to škoda na úkor domácich hráčov, ktorí majú väčšie srdce a potom im chýba herná prax, keďže ich miesto v zostave zaberá cudzinec. To je veľká oblasť, na ktorú by sa mali zamerať a zamyslieť sa nad ňou. Tímy ako Děčín, Opava, v posledných rokoch Svitavy, USK Praha a mohol by som ďalej menovať, tých tímov, ktoré sa chcú vydať týmto smerom, je čoraz viac - Ostrava, Brno, Ústí nad Labem. Tí všetci sa vydávajú trendom českých hráčov a doplňujú súpisku dvomi až tromi zahraničnými hráčmi tak, aby okorenili svoj tréningový proces, hru, ale aj tak majú na ťažiskových pozíciách českých hráčov. V tréningovom procese majú množstvo talentov, ktoré sa do klubov dostávajú práve z mládežníckych centier. Je potom vidieť, že aj napriek tomu, že niekto hovorí, že česká liga išla určitou úrovňou dolu a prípravné stretnutia so slovenskými klubmi sú veľmi vyrovnané, respektíve slovenské tímy dokážu zvíťaziť veľkým bodovým rozdielom, tak keď sa na konci dňa sčítajú body, tak sa zistí, že slovenské kluby často ťahajú legionári a v úvodzovkách 'slovenskí hráči' sú tam len ako domestici. To je potom obraz celej kultúry a tiež aj národného tímu, čo je škoda.“

tema 51

Určité pozitívne kroky prišli už pri mužskej reprezentácii, aj keď želaný výsledok napokon neprišiel. Možností smerovania slovenského basketbalu je vzhľadom na predošlé riadky dosť, už len teda nájsť tú správnu, ktorá pomôže k návratu na stratené pozície. „Angažovanie trénera Žana Tabaka bolo správnym krokom, pretože som mal možnosť osobne sa s ním stretnúť behom minulosezónneho play off, kedy vyrazil na svoju inšpekčnú cestu do Svitáv za Romanom Markom. Boli sme spolu s trénermi a manažérmi reprezentácie na večeri a bolo z nich cítiť veľké odhodlanie, že chcú pre slovenský basketbal pracovať, že chcú pre slovenských hráčov vytvoriť čo najlepšie podmienky, že chcú vytvoriť status reprezentanta. To je vec, ktorá v Česku funguje na 100%. Národný tím v Česku je už výberom najlepších hráčov, nie je to len poskladaný tím z dostupných mien, ale skutočne sa bojuje o miestenku. Na Slovensku je veľké množstvo ospravedlneniek, veľa hráčov má k tomu určité dôvody, ktoré sú pochopiteľné, ale zároveň dôvody, ktoré mne osobne ako bývalému reprezentačnému trénerovi Česka hlava neberie, ale to je môj názor. Čo sa týka centralizácie hráčov do jedného klubu, je to všetko o podmienkach a o tom, čo im klub môže ponúknuť. Nielen tréningové, finančné podmienky, ale zároveň aj možnosť hrať európsky pohár, čo je skúsenosť na nezaplatenie. Pokiaľ taký klub vnímam, tak je to teraz určite Inter Bratislava a vnímal som tak aj napríklad Levice, Prievidzu, v minulosti Pezinok a Nitru, no mohol by som menovať aj ďalej. Myslím si, že Slovensko má množstvo kvalitných ľudí so srdcom na správnom mieste tak, aby slovenskému basketbalu dokázali byť nápomocní. Slovenský basketbal určite netrpí talentom, talentov nie je veľa, ale sú tam. Ak by talenty mali podmienky na rozvoj, tak si myslím, že by slovenský basketbal mohol patriť do vyšších poschodí európskeho basketbalu a nie do úplného suterénu.“

Foto: Lukáš Droppan, Fiba.basketball