Vysoké ambície aj zranenia Tomáša Mrviša a Jara Musila primäli vedenie BK Inter Bratislava, aby sa krátko pred prestupovou uzávierkou rozhliadlo ešte po jednej posile. Žlto-čierni siahli po skúsenom 32-ročnom srbskom krídelníkovi Nemanjovi Maričovi.
Rodák z cyperskej Nikózie rýchlo zapadol do skvelej partie, ktorá sa utvorila tento rok na Pasienkoch. V žlto-čiernom drese dosiaľ odohral tri stretnutia štvrťfinále play-off.
My sme sa s Maričom zhovárali po pondelňajšom tréningu. Spolu s Radom Rančíkom zostali na palubovke ako poslední. Viac ako polhodinu po skončení „bežnej“ tréningovej dávky drillovali streľbu spoza trojkového oblúka a vzájomne sa povzbudzovali po srbsky, slovensky aj anglicky.
- Nemanja, posilnil si Inter tesne pred prestupovou uzávierkou, krátko pred začiatkom play-off. Prekvapilo ťa, keď si dostal ponuku z Bratislavy?
„Áno. V tom období, na konci februára, je zložité prísť do nového klubu. Keď mi zavolal agent, vzhľadom na to, že už som na Slovensku hral a poznám Inter, považoval som to za veľkú príležitosť.“
- Asi nie je jednoduché byť tým posledným hráčom, ktorý pribudne do kádra, navyše tesne pred play-off...
„Je to ťažké. Prichádzate do mužstva, ktoré už má systém, ktoré má zažité spôsoby, ako riešiť situácie a každý v ňom má svoje úlohy. Keď som prišiel, musel som byť pripravený, že moje úlohy i minutáž sa zredukujú a že možno budem musieť robiť len malé veci, aby sme zvíťazili. Ak to bude obrana, tak budem brániť. Skrátka, robiť čokoľvek, o čo ma kouč požiada.“
- Zrejme je o trochu ľahšie adaptovať sa na nové prostredie, keď je v tíme viacero hráčov pochádzajúcich z bývalej Juhoslávie a ešte aj s Rančíkovcami sa dá komunikovať v srbčine, prípadne chorvátčine, však?
„Iste. Sú tu štyria či piati chalani zo Srbska a Čiernej Hory. Aj Nešo, hoci má slovenské občianstvo. Ale všetci, hneď, keď som prišiel, mi prejavili veľkú podporu a trpezlivosť. Boli veľmi nápomocní. Aj Rančíkovci ma veľmi priateľsky privítali. Všetci ma prijali, vrátane trénera. Veľmi mi to uľahčilo proces adaptácie. Tá bola vďaka tomu veľmi rýchla.“
- Prezraď našim fanúšikom, ako to vyzerá v šatni Interu pred tréningom a pred zápasom?
„Pred tréningom tam nikdy nie je ticho. Chalani žartujú, robia si kopu vydarených interných žartíkov. Pomáha to udržovať tímového ducha a pripomína nám to, že to nie je len džob, ale robíme to aj pre zábavu a potešenie. Pred zápasmi je to, samozrejme, také vyváženejšie. Sú momenty, keď sa trocha zasmejeme, ale musíme byť aj vážnejší a zameriavať sa na to, čo nás čaká.“
- A povieš nám aj, kto z tej partie, ktorá sa tento rok zišla v Interi, je najväčší vtipálek a zabávač?
„Zo všetkých tých chalanov Martin. Aspoň čo sa týka šatne. Martin Rančík je rodený komik. Aj Rado je „joker“, ale na Martina v tomto nemá ani on. Viete, je to ale tak, že každý z nás niečo prihodí k dobru.“
Autor: Adam Solga, Zdroj: bkinter.sk
FOTO: MARTIN ŠOPINEC