Basketbalový tím VŠEMvs Karlovka Bratislava nabrala v závere sezóny správny kurz. Pomohlo predefinovať ciele, zlepšiť tréningy, ale aj rozdeliť trénerské kompetencie. O novinkách v klube sme sa porozprávali so šéftrenerom MBK Karlovka Františkom Kubalom.
- Tím sa od začiatku sezóny herne trápil. Hoci Karlovka nemá svoje hlavné ciele v extraligových výsledkoch, isto to vo vedení spôsobilo sklamanie.
Keďže sme mali stabilný káder i trénerský tím, posilnili sme sa najmä v podkošovom priestore, dali sme si záležať na dlhodobú a kvalitne vyskladanú predsezónnu prípravu, dá sa naše pôsobenie v úvodných troch štvrtinách základnej časti nazvať aj sklamaním. Presnejšie by som ho však pomenoval ako nenaplnením potenciálu nášho A tímu.
- Hovorí sa, že druhá časť sezóny býva náročnejšia.
Áno, predpokladali sme, že to v druhej sezóne budeme mať ťažšie. Tá nováčikovská bola plná entuziazmu a eufórie. Pred sezónou sme interne i verejne deklarovali spolu s trénermi a hráčmi náš cieľ - zlepšiť sa v lige o krôčik. To znamená na 5. pozíciu, prípadne aspoň obhájiť 6. miesto a dosiahnuť priaznivejšie víťazné percento zápasov.
- Napokon je ale šieste miesto na dosah. Bude po takomto priebehu považované za úspech?
Náš cieľ sa každým mesiacom rozplýval pred očami. Ostal de facto iba v mediálnych vyjadreniach. Vo vedení klubu sme sa rozhodli tieto očakávania korigovať ešte pred začiatkom záverečnej štvrtiny základnej časti SBL. Ciele sme predefinovali z konečného umiestnenia na počet zápasov, ktorými sme chceli motivovať hráčov. Konečné umiestnenie totiž do veľkej miery ovplyvňujú aj výsledky našich oponentov, počet získaných bodov má ale v rukách výhradne náš tím.
- Koľko výhier ste od chalanov očakávali?
Našich cieľom bolo - teda stále je - vyhrať tri zápasy nad papierovo slabšími súpermi a pridať jednu výhru so silnejšími doma. Doma so Spišskou Novou Vsou, vonku v Nitre i vo Svite sme to zvládli. Teraz ešte musíme získať dva body s tímom z hornej polovice tabuľky. S Prievidzou sme k tomu nemali ďaleko, ešte máme ale možnosť poraziť Levice, Komárno, či v poslednom kole Inter.
- Ako ďaleko sú v skutočnosti tímy prvej päťky?
Nemyslím si, že sú od nás na míle vzdialené. V porovnaní s nami, top tímy kvalitnejšie bránia, majú viacero skúsenejších rozdielových hráčov, ktorí obyčajne rozhodujú ťažké a vyrovnané zápasy. Nakoľko my takýchto hráčov nemáme, naši mladíci si musia každý úspešný ligový výsledok vydrieť a svojím prístupom na ihrisku zaslúžiť. V minulom ročníku sa nám to darilo a dokázali sme odohrať vyrovnanejšie partie aj zo silnými celkami. Tento rok boli výsledky s prvou päťkou často príliš skoro jasné a končili výraznejším dvojciferným rozdielom. To sa zlomilo až v zápase s Košicami, v ktorom sme dokázali favoritovi zobrať cenné body.
- Dá sa povedať, že vás zápas nakopol ku zlepšeným výkonom?
Ku zmene výkonov sme dospeli prioritne sami. Ešte pred tým sme apelovali na zmenu v prístupe hráčov i trénerov ku svojim povinnostiam. Tie potom pretavili na ihrisku aj do zaslúženého víťazstva s Košicami. Je pravdou, že im v zápase čerstvo chýbal Štefan Svitek, ale nad tým sa nezamýšľame. Snažíme sa ovplyvňovať iba veci, ktoré sa týkajú nášho tímu, iba tými si vieme v lige zabezpečiť úspešné výsledky a to nie iba s tímom z Košíc.
- Na Slovensku sa bežne stáva, že ak sa nedarí, letí tréner. Trebárs aj po zopár zápasoch. Milan Černický však mal vašu podporu aj keď sa tímu dlho nedarilo. Prečo?
Viackrát sme sa zamýšľali nad výsledkami, ale hlavne výkonmi a herným prejavom A tímu Karlovky. Nepochybne sú zaň zodpovední prioritne tréner a hráči. Dohodli sme sa, že podržíme trénera, realizačný tím, i hráčov, ktorých sme si vybrali. Po výkonoch, ktoré sme väčšinu sezóny predvádzali, by v inom "štandardnom" tíme leteli minimálne 2 - 3 hráči, alebo tréner.
- Ste neštandardný tím?
Snažíme sa budovať vysokoškolský, poloprofesionálny a čisto slovenský tím. Práve preto si myslíme, že metódy riadenia v profi tíme, kde vám na dvere klope preplnený trh hráčov i trénerov, nie sú vždy vhodné aplikovať aj do nášho prostredia. V našom klube si zakladáme na dlhodobej spolupráci s hráčmi i trénermi. Tak v A tíme ako i v mládežníckej pyramíde. Preto sa snažíme aj negatívne situácie riešiť interne a nevyhadzujeme ľudí pri prvom, či druhom prešľape alebo zakopnutí. V konečnom dôsledku sme si ich vytipovali a vybrali my, takže spolu s nimi nesieme podiel viny na danom stave.
- Už od úvodu sezóny hovorili hráči i tréneri vo svojich pozápasových vyjadreniach, že musia viac zapracovať na tréningoch a čosi zmeniť. To čosi zrejme prišlo nedávno, keďže Karlovka začala zápasy zvládať oveľa lepšie.
Absolvovali sme viacero kôl rozhovorom s hráčmi, trénermi, i členmi širšieho realizačného tímu. Snažili sme sa vo vedení určiť správnu diagnózu a navrhnúť aj postupy či opatrenie pre náš A tím. Takmer všetky zainteresované strany sa zhodli, že máme na omnoho viac, ako predvádzame v lige. To bolo prvým pozitívnym zistením, že potenciál družstva je v poriadku aj na náročné ligové parametre. Ostávalo už len prísť na to, ako ho z tímu "vymačkať". Viacerí hráči i tréneri sebakriticky videli najvážnejšie problémy v tréningovom procese. Prejav v zápase je pri našom stále mladom tíme predovšetkým obraz nášho tréningu a vždy v stredu a v sobotu sme dostali za našu tréningovú prácu na lige aj vysvedčenie, ktoré v jesenných a zimných mesiacoch malo pestré negatívne známky. Spolu s asistentmi i skúsenejšími hráčmi sa nám podarilo identifikovať viacero oblastí i príležitostí na zlepšenie tréningového procesu, ktoré sme sformulovali do konkrétnych opatrení. Chceli sme od tímu, aby ich okamžite implementovali a bezvýhradne dodržiavali. Práve tieto zmeny naštartovali aj naše kvalitnejšie ligový výkony, ktoré sa pretavili do víťazných zápasov a zápasov s tesnou koncovkou, ktoré sme síce stratili, ale odchádzali sme z ihriska s potleskom divákov a so vztýčenou hlavou.
- Muselo vedenie zdvihnúť varovný prst? Aké boli konkrétne opatrenia vedenia klubu?
Naším klubovým krédom je sme "trpezliví, ale nároční". Pri A tíme bolo tej trpezlivosti viac ako dosť a už musel prísť dôraz na náročnosť. Daný stav bol už neudržateľný, neprinášal uspokojenie hráčom, ani trénerom, U viacerých bol citeľný úpadok motivácie, chuti do basketbalu, straty sebavedomia i nadšenia pre kolektívny športový výkon. Stanovili sme si päticu interných opatrení týkajúcich sa tréningového procesu v nádeji, že nám pomôžu dosiahnuť nanovo zadefinovaný cieľ. Opatrenia zahŕňali oblasť prípravy tréningov, prípravy na zápas a skautingu súperov, komunikácie trénerov s hráčmi, sústredenie sa na individuálny rozvoj hráčov, zvýšenie agresivity a nasadenia v tréningovom procese. Rozdelili sme tiež zodpovednosť medzi hlavného trénera a asistentov. Za ofenzívnu zodpovedá Milan Černický a asistenti Peter Ivanovič s Braňom Brliťom za defenzívu tímu. Práve obrana v minulosti krívala na jednu a niekedy aj dve nohy. Pociťovali sme tu najsilnejší deficit oproti tabuľkovo lepším tímom.
- Myslím si, že rozdiel je citeľný.
Áno, v tejto oblasti sme urobili najvýraznejší pokrok. Za tak krátky čas síce nie je možné vytvoriť skalopevne fungujúcu obranu, no tréneri sa adekvátne zhostili svojich kompetencií a hráči postupne svojich defenzívnych úloh.
- Nemali tieto zmeny prísť skôr, trebárs v polovici súťaže?
Možno áno a možno aj nie. Možno by sme nebojovali o 6. - 7. priečku a možno by rýchly zásah do tímu urobil viac škody ako osohu. Vedenie sa k danému problému nikdy nestavalo chrbtom, problém v A tíme vnímalo, analyzovalo a hľadalo riešenie, ktoré by mohlo daný stav napraviť. Basketbal je inteligentný kolektívny šport. Ak sa má zvoliť správna diagnóza i liečebný postup, neurčuje sa a nepresadzuje sa ľahko ani na pôde akademického basketbalového klubu. Dlhšie sme sa rozhodovali o zmene, ale za svojím konaním si stojíme. Je to už prežitá minulosť, ktorú nám už nič nenavráti, môže z nej prameniť iba ak ponaučenie, či už pre vedeniu klubu, ale aj samotný tím. Treba vidieť a koncentrovať na ligovú súčasnosť a budúcnosť, ktorú máme ešte tento rok pred sebou. Verím, že tím VŠEMvs Karlovka ešte v tohtoročnej edícii SBL nepovedal posledné slovo a do posledného kola bude bojovať o svoje ciele.
Autor: Tomáš Kottra, Zdroj: mbkkarlovka.sk
FOTO: MARTIN ŠOPINEC