• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Kým v predchádzajúcom ročníku sa PP & TV Raj Žilina krčila na spodku tabuľky, tak v aktuálnej sezóne príjemne udivuje svojimi výkonmi basketbalovú verejnosť. Tím pod taktovkou trénera Ivana Kurillu urobil za nesmierne krátky čas výrazný výkonnostný skok, preto možno výsledky jeho zverencov považovať za najväčšie prekvapenie doterajšieho diania v Slovenskej basketbalovej lige.

Začneme najskôr pohľadom do minulosti, do nováčikovskej sezóny vstúpila Žilina dobre, ale postupom času sa pridávali starosti. Hráčske a trénerské rošády, dlhá séria prehier, zranenia, administratívne starosti. To všetko sa podpísalo na tom, že „bielo-červení“ výsledkovo tápali. Zmena prišla až na začiatku roka 2018, kedy sa ujal taktovky nad tímom Ivan Kurilla. Na súpiske sa síce objavilo až 26 mien, no účasť v play off tímu unikla. „Každý klub má svoje špecifiká. Každý pracuje na určitej úrovni v rámci svojich financií a rozpočtu klubu. Veľmi ťažko sa tieto veci porovnávajú. Ak máte vyšší rozpočet, tak môžete siahať po hráčoch vyššej kvality. To sú zásadné rozdiely v kluboch, v ktorých som pracoval s nízkymi, ako aj s vysokými rozpočtami. Myslím, že sa viem ako tréner prispôsobiť. Nikdy nie je pre trénera optimálne vstupovať do rozbehnutej sezóny, nemôže predsa niesť zodpovednosť za skladbu tímu a za letnú prípravu. Potrebuje rýchlo vyhodnotiť situáciu a reálne začať čo najskôr uskutočňovať zmeny v tíme, v hernom prejave z pohľadu obrany a útoku. Správne sme však vyhodnotili situáciu v klube. Mladí žilinskí hráči dostali šancu, aká sa nenaskytne každý deň. Niekto sa s takou šancou vyrovná a zabojuje o miesto a niekto proste to vzdá, to je prípad aj našej skúšky. Chcel som vedieť, kto chce byť reálne súčasťou budúcoročného tímu. Takto som si spravil reálny obraz a ako sa hovorí, spravil si basketbalový audit,“ spomína Kurilla na začiatky pri tíme Žiliny.

Prišlo leto a s tým nová etapa basketbalu v meste pod Dubňom. Nevydarená sezóna sa stala len kapitolou v minulosti, vedenie klubu sa rozhodlo pre iné zloženie tímu. „Som z minulosti zvyknutý skladať tím, stále je to o spoločnej myšlienke a predstave trénera, koho chce mať v tíme. S Ondrejom Šoškom ako generálnym manažérom sme spolu pretelefonovali, ako aj sedeli veľa hodín, aby sme postavili tím v rámci našich finančných možností. Je za tým množstvo skautingu hráčov, čo som musel absolvovať. No niekedy môžete postaviť aj najlepší tím na svete, ale ak ten tím nemá ucelený systém a nastavenú hierarchiu a disciplínu, tak to nebude fungovať a môžete mať aj najväčší rozpočet. Zoberte si napríklad Maccabi Tel Aviv, už niekoľko rokov sa v Eurolige potácajú mimo play off a aký je to veľkoklub s iným rozpočtom. Myslím si, že tak, ako sme to v minulosti napríklad skladali v Ružomberku spolu so Stanom Onuškom, tak sme to skladali aj v Spišskej Novej Vsi, alebo Banskej Bystrici ako aj teraz v Žiline. Osobne si myslím, že tréner má mať pri skladbe posledné slovo, lebo práve on nesie najväčšiu zodpovednosť. Ako to v živote chodí, tak ak vyhrávate, všetko je poriadku, všetci sa tešia, ale keď prehrávate, tak na prvého na koho sa ukáže, je tréner. Trénerské povolanie je z tohto pohľadu veľmi zložité,“ vrátil sa k náročnému letu kormidelník Žiliny.

Na prvý pohľad Žilinčania pri skladaní tímu zariskovali, ale ich ťah sa ukázal napokon ako správny. Kým v predchádzajúcom ročníku sa spoliehali na poste rozohrávača na Američanov, tak aktuálne vedie hru slovenský reprezentant Oliver Tot. Nebol to zo strany trénera veľký risk? „Zase použijem parafrázu môjho priateľa, musíte mať 'gule'. A ja som veril, že Oliver Tot je ten správny chalan na túto pozíciu. Je to veľký risk, ale je to risk pre slovenský basketbal! A dnes sa ukazuje ako správna moja voľba. Verím, že Oliver môže hrať ešte lepšie ako hrá teraz, lebo má moju dôveru. Otec Stevan mu dal tie správne basketbalové základy - správnu výchovu. Veľa môže Oliver vďačiť otcovi, za to, kde je teraz v basketbale,“ odpovedal Kurilla.

Veci zapadli do seba, dôkazom toho je fakt, že už v prvej štvrtine základnej časti nazbierala Žilina toľko výhier, ako v celom predchádzajúcom ročníku. Tréner Žiliny zhodnotil vstup do sezóny a progres tímu: „Každá štvrtina ligy je dôležitá, ako ta úvodná, tak aj tie ostatné. Každý víťazný zápas je pre nás veľká radosť. Vieme, kde sa nachádzame aj rozpočtom oproti konkurencii a aj preto nás to teší. Je veľmi dôležite sa tešiť, pre to to robíte, aby ste mali v prvom rade radosť z víťazstva, lebo viete koľko za tým driny je. Je to o tréningu, nastavenom systéme v tíme, prístupe a disciplíne. V každom tíme, kde som pracoval, sme mali tím s charakterom a disciplínou, ale ako tréner musíte byť stále pripravený, lebo tím je živý organizmus, ktorý môžu aj maličkosti a nevhodné zásahy vykoľajiť. Presne na to je tu tréner, aby jasne povedal čo a ako má byť.“

Nielen Oliver Tot, ale aj mladé duo Jakub Merešš a Róbert Rožánek patrí k ťahúňom tímu. Slovenskí hráči sú všeobecne silnou zbraňou žilinského kolektívu. „Ctižiadostivosť, akú má Robo Rožánek a snahu pracovať na sebe je dôležité, aby mal každý mladý slovenský hráč, bez toho to nejde. Vidí, kde sa chceme ako tím posunúť a čo mu sa musí nielen tím, ale aj on podriadiť. Aj napriek vonkajším vplyvom pracuje na tom, to si na ňom ja ako tréner cením. Jakub Merešš je ďalší mladý slovenský hráč, ktorý musí pracovať predovšetkým na svojich veciach, aby sa posúval dopredu. Je jasné, že v našom systéme má určené miesto a verím, že môže tak Robo, ako Oliver napredovať. Rád by som spomenul aj nášho kapitána Miša Podhorského, ktorý je tiež dôležitou skladačkou v našom tíme. Je to chalan s výborným charakterom a prístupom. Snaží sa pomôcť mladým hráčom a je na ihrisku správny srdciar, preto som rád, že ho máme v tíme,“ zhodnotil Kurilla svojich zverencov.

Aktuálne štvrté miesto v tabuľke po prvej polovici základnej časti však nemení nič na ambíciách, tie podľa kouča zostávajú rovnaké: „Ciele sa stanovujú na začiatku sezóny a my sme jasne povedali, že chceme ísť do play off a ak sa dá z čo najlepšej pozície akú môžeme dosiahnuť. To platilo na začiatku, platí aj teraz a bude platiť aj na konci sezóny. Treba si stavať reálne ciele, nie nezmysly. Toto je reálny cieľ, ktorý sme si spoločne dali v Žiline.“

Výborné postavenie, zaplnená hala takmer na každom stretnutí, to sú znaky, že basketbal v Žiline opäť ožíva. Ako vidí Kurilla budúcnosť tohto športu v meste pod Dubňom? „Budúcnosť je podľa môjho presvedčenia jednoznačne v športovej hale. Neviete si predstaviť, koľko tímov sa poobede mení v hale na Rosine. Mládež tam nemá ani tréningy. Sú rozosiati po celej Žiline a Bohdan Iljaško ako šéftréner mládeže má čo robiť. Chcem veriť, že schválenie výstavby športových hál z ministerstva školstva bude realita už dnes. Myslím si, že nová hala je to najdôležitejšie, čo Žilina potrebuje pre svoj budúci basketbalový život,“ odpovedal na záver.

Pohľad odborníka – Peter Ivanovič: Žilinčania zaslúžene patria do top štvorky tímov SBL

V predchádzajúcom ročníku bojoval ako tréner Karlovky so Žilinou o body do tabuľky, teraz je nestranným pozorovateľom. Petra Ivanoviča sme sa spýtali na zhodnotenie výkonnostného skoku Žiliny.

- Ako si spomínaš na družstvo Žiliny z predchádzajúcej sezóny?

„Ako nováčik vstúpili do ligy s veľkým entuziazmom, skoro sme si to odniesli hneď v prvom zápase sezóny, keď nás spasila ďalekonosná strela Dalibora Hliváka v poslednej sekunde. V tej chvíli mi bolo jasné, že v Žiline sa ľahko vyhrávať nebude. Hneď v druhom kole to pocítil ašpirant na titul z Košíc, ktorý v Žiline prehral, takisto Levice sa strachovali do poslednej chvíle o výsledok.“

- Išlo vtedy o dosť nečitateľné družstvo, čomu to pripisuješ?

„Pre nás boli na začiatku sezóny veľkou neznámou traja americkí hráči v drese Žiliny, priestor na lavičke dostal mladý tréner a k tomu mal k dispozícii mladých perspektívnych odchovancov. Výkony tímu boli založené na individuálnych výkonoch.“

- V predchádzajúcom ročníku sa umiestnili na deviatom mieste, prečo tomu bolo podľa teba tak?

„Začiatok sezóny bol dobrý, potom však v tíme prišlo k rôznym zmenám. Odchod legionárov, následne ich návrat, dvakrát výmena trénera, prišli k tomu zranenia a príchod nových legionárov. Ťažko sa pracuje trénerovi, keď dochádza k častým zásahom v tíme. V sezóne bojovali až do konca a čo bolo pozitívom, že dávali šancu na palubovke mladým slovenským hráčom.“

- Skok do súčasnosti, Žilina je na štvrtom mieste. Prekvapuje ťa toto umiestnenie? Ak áno, prečo?

„Ako sledujem ligu a jednotlivé zápasy, tak ma to neprekvapuje. Žilina si svojimi výkonmi štvrté miesto zaslúži. Pri tíme zostal tréner Kurilla, čiže mohol pokračovať v začatej práci z predchádzajúcej sezóny. Veľmi dobrý ťah urobil manažment klubu angažovaním Olivera Tota na rozohrávku a na perimeter k nemu skúseného Michala Podhorského, čím tak rozšírili popri Robovi Rožánkovi a Jakubovi Mereššovi slovenskú rotáciu na ihrisku. Čo sa týka zahraničných posíl, v dvoch prípadoch siahli po osvedčených hráčoch - Milič Blagojevič, ktorý pod trénerom Kurillom pôsobil v Lučenci a Bojan Stanojevič, ktorý už viac sezón pôsobil na Slovensku. Dobrú voľbu mali aj pri výbere amerických posíl, ktoré zapadli do systému trénera Kurillu.“

- Čomu pripisuješ takú zmenu za tak krátke obdobie?

„Stabilite kádra a výkonov, až na jeden zápas si strážia domácu neporaziteľnosť a zdolali aj najväčších favoritov na titul. Naviac doma majú 'šiesteho hráča' na ihrisku v podobe svojich fanúšikov, ktorí pravidelne napĺňajú halu a vytvorenou atmosférou ženú domácich za víťazstvami.“

- Čím je aktuálne družstvo odlišné od toho z predchádzajúcej sezóny?  

„V skladbe kádra a v zlepšenej tímovej hre, útočná sila je rozdelená na viacerých hráčov. Oliver Tot umne diriguje hru Žilinčanov, herný progres ukazujú odchovanci Rožánek a Merešš a mladícka energia je doplnená o skúsených hráčov. Žilinčania zaslúžene patria do top štvorky tímov SBL, čo dokázali aj posledným víťazstvom doma s Interom.“

Foto: Daniel Faix, Jakub Ruman