• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Kariéra slovenského reprezentanta Richarda Grznára prechádza obrodením. Dlhotrvajúce zdravotné problémy hráča Interu sú zdá sa definitívne uzatvorenou kapitolou, na palubovkách dostáva v tíme trénera Olivera Vidina čoraz väčší priestor. Blížiaci sa nový ročník by mohol byť pre neho zlomom, kedy sa opäť vráti k výkonom, ktoré ho zdobili v rámci najvyššej súťaže.

- Cítiš od trénera Vidina pred novou sezónou väčšiu dôveru ako v predchádzajúcom ročníku?

„Po skončení predchádzajúcej sezóny mi tréner i vedenie klubu povedali, že ma chcú naďalej a zároveň rátajú s tým, že budem hrávať viac. V prípravných zápasoch proti Pardubiciam a Svitavám som naozaj dostal dostatočnú možnosť ukázať, čo vo mne je. Som rád, že mi dôverujú. Dúfam, že to budem môcť oplatiť dobrými výkonmi.“

- Si známy ako fyzicky výborne pripravený basketbalista. Bolo vidieť, že po tejto stránke si na tom výborne aj teraz. Trochu však nefungovalo premieňanie vypracovaných príležitostí. Čomu to pripisuješ?

„Pravdupovediac, neviem. Cez leto som odstrieľal okolo 20 000 pokusov. Nikdy v živote som viac nestrieľal. Trénoval som trojfázovo. Príde zápas a mal som streľbu 6/0. Neviem. Keby som vedel, tak by som mal 6/6. Cez leto som urobil všetko, čo sa dalo, nemal som ani dovolenku. Urobil som všetko preto, aby som bol pripravený na novú sezónu, nemôžem si nič vyčítať. Ak to nepôjde, tak dôvod nebude v tom, že by som niečo zanedbal v príprave.“

- Čo hovoríš na tím Interu, trochu sa obmenil. Odišiel aj Rado Rančík, prišli noví Američania Smith a Skinner a aj ďalší hráči...

„Sme mladší, hráme rýchlejšie. Obrana, agresivita a rýchlosť by mali byť našimi prednosťami. Máme vyrovnaný tím. Rotácia môže byť široká. Všetci môžu hrať. To bude naša výhoda.“

- Po minuloročnom vypadnutí s Košicami v semifinále SBL, nastalo v Interi sklamanie. Ciele sú opäť vysoké, možno aj najvyššie. Vyhovujú ti takéto ambície?

„Od malička hrám basketbal preto, že chcem vyhrávať. Nikto nechce byť druhý a už vôbec nie ľudia v Interi. Som rád, že je to tak, že sa v tomto zhodujeme a budeme sa snažiť dosiahnuť dané ciele. Myslím, že na Interi na to máme. Keď si povieme, že chceme vyhrať titul, tak je to v tomto klube úplne reálny cieľ.“

- Inter ti dal po tvojich dlhotrvajúcich zdravotných problémoch s nohou, veľkú šancu. Ako by si chcel klubu vrátiť túto dôveru?

„Touto cestou môžem poďakovať ľuďom z Interu, že mi dôverovali a chceli ma v tíme. Bolo to ešte v čase, keď som sa liečil v Nemecku. Podali mi pomocnú ruku. Individuálne som sa potom pripravoval. Absolvoval som minulú sezónu, v ktorej sa mi vôbec nedarilo. Teraz dostávam ďalšiu šancu. V novej sezóne by som mal mať väčšiu zodpovednosť. Samozrejme by som tú dôveru chcel odplatiť. Aj preto som celé leto na sebe pracoval, snažil som sa dostať do optimálnej formy, dúfam, že sa to podarí.“

- Vidieť na tebe, že ešte nie si spokojný so svojou výkonnosťou pred začiatkom novej sezóny. Ale zasa na druhej strane, po tom, čo si pri dlhotrvajúcom liečení svojho zranenia zažil, asi môžeš byť rád, že je to vôbec takto. Ako to vnímaš ty?

„To je tak, že s jedlom rastie chuť. Keď som nemohol ani chodiť, chcel som, aby som mohol aspoň chodiť. Keď som mohol chodiť, už som rozmýšľal nad behom. Keď som behal, chcel som už hrať basketbal. A keď som už hral, tak som sa chcel vrátiť do ligy. Potom som s chalanmi trénoval, začal som rozmýšľať, že začnem zase makať a budem s nimi hrávať. A keď už hráte zápas už chcete, aby sa vám darilo. Aby ste nastrieľali čo najviac bodov. Stále chcete viac a viac. Je ale pravda, že keď sa niekedy ráno zobudím, poteším sa, že ma nebolí noha. Veď je pravda, že dva a pol roka som nemohol poriadne chodiť. Takže áno, občas si to uvedomím.“

Foto: Vladimír Dorňák