Vytlačiť
Kategória: Rozhovory

Do tímu MBK Rieker Com-Therm Komárno prišiel pred štartom nového ročníka Eurovia Slovenskej basketbalovej ligy. Dvadsaťšesťročný americký krídelník Troynell Adams prezradil, prečo bolo tak ťažké nájsť klub, v ktorom odštartuje svoju profesionálnu kariéru a čo vôbec pre neho znamená, že si môže ďalej plniť svoj sen.

Basketbalová hierarchia v USA je neúprosná, každý rok vzíde z univerzít niekoľko tisícok potenciálnych profesionálov. Len nepatrné percento z nich si splní svoj sen a dostanú do NBA, ostatní sa musia spoliehať na schopnosti agentov a hľadať miesta na štart kariéry prevažne v Európe. Obdobne to prežíval aj Adams, u ktorého to však trval tento proces tri roky. Absolvent univerzity Oklahoma City hral doma poloprofesionálnu súťaž Independent Basketball Association (IBA) za Kankakee County Soldiers. „Trápili ma zranenia, dokonca som vynechal kvôli ním celý rok. Už rok som sa snažil o to, aby som niekde začal svoju profesionálnu kariéru. Chcel by som sa poďakovať agentovi za to, že sa mi to konečne podarilo. Som v Komárne a som za to rád. Všetko to bolo aj o tom, že si klub potreboval o mne zistiť viac informácií. Nakoniec dospeli k tomu, že by som sa mohol stať platným členom tohto tímu,“ zhodnotil na úvod Adams svoju cestu do Komárna.

Pre Američana má tento príbeh šťastný koniec, čo si však vážia hlavne v jeho rodnom meste Chicagu: „Znamená to pre mňa veľa, pretože mnoho ľudí v Chicagu nemá také šťastie, ako ja. Pre mňa je to neoceniteľné, ale doma to má ešte väčšiu váhu. Dávam tým pádom mladým basketbalistom nádej, že sa to môže podariť aj im. Žil som v drsnej štvrti Chicaga, kde sa diali mnohé zlé veci. To, že som tu a môžem hrať profesionálne basketbal v jednom z najlepších klubov v tejto súťaži, je šťastie.“

Adams si zvyká postupne na profesionálny život, odlišnú kultúru, pravidlá a tiež aj basketbal. „Zbožňujem to tu v Komárne. Je to tu trochu iné oproti USA. Tam je to všetko také rýchle, tu sa žije pokojnejšie. Mojim cieľom v prvej sezóne medzi profíkmi je, aby som sa zlepšoval, naučil sa fungovať v systéme, bol lepším profesionálom a bol čo najviac nápomocný tímu. Zo začiatku som často porušoval na tréningoch pravidlo o krokoch, ale teraz je to oveľa lepšie. Je to tu však náročná súťaž, dosť fyzická. Ešte si na to zvykám, ale je to tu dobré. Je to tu viac pomalé a systematickejšie. v USA sa totiž hralo štýlom Run' n Gun. Tu je viac skúsených hráčov, preto som sa musel naučiť fungovať v systéme. V tomto smere cítim obrovské zlepšenie na mojej hre.“

Komárňanský krídelník dostáva postupne aj väčší priestor na palubovke, po piatich dueloch má priemer 9,0 bodu a 2,6 doskoku na zápas. Aj vďaka nemu majú „obuvníci“ zatiaľ na konte dve víťazstva a rovnaký počet prehier. Veľkú váhu mala najmä víkendová výhra nad úradujúcim majstrom Interom Bratislava (89:82). „S doterajšími výsledkami som spokojný, spoločne totiž bojujeme ako jeden tím. Ak tak dokážeme hrať, tak budeme vyhrávať pravidelne. Výhra nad Interom môže urobiť zázraky s našim sebavedomím. Ukázala totiž, že ak hráme kolektívne, tak môžeme zdolať aj najlepšie tímy.“

Jeho slová sa môžu naplniť už v stredajšom stretnutí piateho kola Eurovia SBL, o prvé víťazstvo na palubovkách súperov zabojujú vo Svite.

Foto: Karol Scholtz