Tohtoročný nováčik Eurovia SBL PP & TV Raj Žilina mal vynikajúci štart do sezóny, svojou hrou a výsledkami v úvode prekvapil nejedného odborníka. Potom však prišli neočakávané problémy, zranenia a tiež zmeny trénerov, na lavičke sa vystriedali až traja. To všetko sa podpísalo na tom, že Žilinčania skončili napokon pred bránami play off.
Žilina pri tom do poslednej chvíle nevedela, či sa opäť po dlhšej odmlke predstavia v najvyššej slovenskej súťaži. Vedenie klubu sa však rozhodlo využiť ponúknutú šancu, hlavne kvôli širokej mládežníckej základni a úspechom v nižších kategóriách. „Žilinský klub stál na začiatku sezóny pred neľahkou situáciou - rozhodnúť sa, či pôjde hrať Eurovia SBL. Nadšenci a nazval by som ich aj srdciari basketbalu ako Ondro Šoška, Nabil Trabelssie, Janko Závodný, ako aj prezident klubu Juraj Malík a ďalší sponzori opäť naštartovali žilinský basketbal, ktorý má bohatú históriu. To bol aj môj dôvod, prečo som súhlasil v januári prísť do klubu v neľahkej situácii. Času bolo veľmi málo, veď prvý zápas som viedol už po dvoch dňoch od môjho príchodu. Myslím si, že už proti Leviciam bolo vidieť zmenu, ktorú som sa snažil priniesť. Skladať tím je samozrejme ideálnejšie na začiatku sezóny, je to veľmi náročné v rozbehnutej sezóne. Nechcem tu osobitne riešiť zahraničných hráčov, niektorí priniesli do tímu kvalitu, ako aj profesionálny prístup, niektorí ju nepriniesli. To je však o rozpočte, ktorý mal klub. Žilinský basketbal dal priestor dvom mladým trénerom – p. Moravčíkovi, ako aj p. Uhrinovi. To treba vyzdvihnúť a oceniť. Pre nich to bola určite veľká skúsenosť, viem o čom rozprávam, ja som začínal v lige ako tréner, keď som mal 24 rokov. Jednotlivé tímy v lige sa počas sezóny posilnili, zmenili tak svoju hernú silu. To, čo bolo na začiatku, už bolo v strede sezóny iné. Možno len Inter doplnil káder na konci prestupového obdobia jedným hráčom, aj to hovorí o ich hráčskych a finančných kvalitách. V polovici januára sme sa spoločne rozhodli, že ideme dať priestor hráčom, ktorí majú potenciál na to, aby som ich v budúcnosti v Žiline vedel využiť. Hráči ako Filip Pažický, Šimon Ďuriš, ale aj Šimon Turza a Timotej Šváby dostali priestor na realizáciu. Ďalší hráči - Jakub Merešš, Róbert Rožánek, Roman Skvašik,to sú všetko mladí chalani, ktorí mali v Žiline prvú veľkú sezónu. Takže aj to sa dá hodnotiť veľmi kladne. Je to veľká pomoc nielen klubu, ale aj slovenskému basketbalu. Verím, že každý z menovaných hráčov šiel po tejto sezóne smerom nahor. Pozitívom je aj finančná odmena za Brandona Holcomba, ktorému sme umožnili prestup do slovinskej ligy a na tomto prestupe aj zarobiť,“ zhodnotil detailne sezónu tréner Žiliny Ivan Kurilla.
Dalo by sa povedať, že pre Žilinu sa všetko začalo rozprávkovo. Vhodný výber legionárov sa odrazil aj na ich zápasových štatistikách. Americká trojica Brandon Conley, Brandon Holcomb a Walter Wright sa okamžite zaradila k ťahúňom tímu. Potom však prišli administratívne problémy (chýbajúce papiere) spomínanej trojice a všetko sa začalo rozpadať ako domček z karát. Do toho sa pridali zranenia a tiež neuspokojivé výkony niektorých hráčov. Postupne si obliekli a následne aj vyzliekli žilinský dres Patrick Onwenu, Bobby Brown, dokonca na tri stretnutia zasiahol do hry aj generálny manažér klubu Ondrej Šoška. Až v závere sezóny začalo prichádzať k prečisťovaniu družstva, čo sa odzrkadlilo na radikálnejšom omladení tímu a tiež na nebojácnom nasadení do zápasov. Celkovo do sezóny 2017/2018 zasiahlo napokon až 23 basketbalistov. K tomu treba pripočítať aj dvojnásobnú výmenu trénera.
„Umiestnenie je adekvátne skúsenostiam hráčskeho kádra. Ten vyzeral inak na začiatku sezóny a na jej konci, nielen z pohľadu hráčov, ale aj z pohľadu systému hry a hernej disciplíny. Myslím si, že umiestnenie je adekvátne. Ak si zoberieme, že Spišská Nová Ves mala vo vzájomnom zápase šiestich legionárov proti našim dvom, Handlová, ktorá bola nad nami, mala šiestich zahraničných hráčov určitej skúsenosti a kvality, ktorá prevyšovala tu našu, tak potom deviate miesto vidím ako reálne. Zmeny sa počas môjho pôsobenia udiali na základe zranenia hráčov. Brandon Conley sa zranil pred mojim príchodom do Žiliny. Patricka Onwenuho som si vybral ako náhradu, práve za Conleyho. No, stalo sa to, čo nikto nečakal, v prvom polčase zápasu s Handlovou sa zranil, čo mu nedovoľovalo pokračovať u nás ďalej. Walter Wright mal svoju kvalitu, ale tu vidím to, že ak by som bol od začiatku v Žiline, tak by som tohto hráča nastavil inak z pohľadu tímu. Brandon Holcomb bol telom aj dušou profesionál, preto sme sa mu rozhodli umožniť predĺžiť si sezónu v zahraničí. Jovan Crnič ukázal hráčsky progres, keďže v Gruzínsku nastupoval len minimálne na ihrisku, ale v Žiline šiel herne hore. Všetky zmeny sa tak stali na základe nájdenia náhrady na určitých postoch. Keď si zoberiem, že v Komárne sme hrali na ihrisku s dvoma juniormi, ale naša hra mala hlavu a pätu,“ zamyslel sa Kurilla.
S príchodom skúseného kormidelníka pravdepodobne našiel žilinský basketbal správny smer. Postupne totiž zapracovával talentovaných mladíkov zo širokej mládežníckej pyramídy. „Tak, ako som sľuboval, zmenil som herný prejav tímu a hernú disciplínu. Snažil som sa dať priestor mladým a talentovaným juniorom. Pevne verím, že sa za tri mesiace posunuli výkonnostne hore. Už sme začali užšie spolupracovať s tímom juniorom, spolu so šéftrénerom mládeže Bohdanom Iljaškom sú pondelkové spoločné tréningy s mužmi. V tomto smere je naša spolupráca výborná,“ povedal tréner žilinského tímu.
Čo by sa malo do ďalšej sezóny zmeniť, aby sa zlepšilo tabuľkové postavenie Žiliny? „Finančne stabilizovať klub. Športová hala na Rosinskej ceste sa musí stať domovským stánkom basketbalového klubu, keďže v Žiline nie je iná zodpovedajúca hala, čo je na krajské mesto veľký hendikep, nielen pre basketbal, ale aj pre iné halové športy v Žiline. Tiež skladba tímu, aby boli 1. augusta všetci domáci a zahraniční hráči pripravení nastúpiť na kvalitnú letnú prípravu a prejsť ju celú,“ odpovedal na záver Kurilla.
Foto: Jakub Ruman