Len máloktorý Slovák, ktorý v súčasnosti pôsobí v Eurovia SBL, sa môže pochváliť podobnou zbierkou kolektívnych trofejí a individuálnych ocenení ako Marek Kozlík.
Počas svojho 10-ročného účinkovania v našej najvyššej súťaži získal štyrikrát majstrovský titul (s Pezinkom, Komárnom a Interom), trikrát striebro a štyrikrát sa radoval zo zisku Slovenského pohára. Z individuálnych ocenení vyčnieva ocenenie pre najlepšieho obrancu sezóny, celkovo ho získal až päťkrát. Pred pár týždňami sa vrátil do reprezentácie, aby pomohol výberu trénera Ivana Rudeža.
- Čo vás presvedčilo k návratu do reprezentácie a s akými očakávaniami ste išli na zraz?
„Tento formát hrania reprezentačných zápasov počas sezóny je oveľa lepší. Ja sa do reprezentácie vždy teším, ale stráviť celé leto po náročnej sezóne plnením reprezentačných povinností je príliš. Tieto kratšie zrazy mi vyhovujú a ak ma zavolajú znova, určite prídem. Každopádne, chcel som aj zistiť, ako som na tom v konfrontácii s Európou a pomôcť svojimi skúsenosťami omladenému kádru.“
- Napokon boli z toho dve prehry. Skúste sa ešte v krátkosti obzrieť za zápasmi vo Švajčiarsku a Macedónsku.
„Reprezentačný blok mohol dopadnúť oveľa lepšie. Zápas so Švajčiarskom sme si prehrali sami. Macedónsko bolo v momentálnej situácii nad naše sily, ale aj tak sme odohrali na naše možnosti slušný zápas. Je dobré, že mladí hráči dostali toľko minút a verím, že im to pomôže, aby si uvedomili koľko práce je ešte pred nimi.“
- V drese Interu máte za sebou prvý vrchol sezóny – Slovenský pohár. Vo finále ste neuspeli proti Košiciam. Bude táto prehra pre vás zvýšenou motiváciou pre zvyšok sezóny tak, aby ste obhájili titul majstra Slovenska?
„Vo finále sme odohrali veľmi zlý zápas. Košice hrali rozvážnejšie a nám sa nepodarilo nadviazať na kvalitné výkony z predošlých zápasov. Slovenský pohár sa však nedá porovnať s play off. Je to o momentálnej forme a ak nevyjde jeden zápas, tak ako nám, tak ho nevyhráš. V play off jeden zlý zápas nerozhoduje. Minulý rok sme prehrali finále pohára tiež s Košicami a vyhrali sme titul. Poverčiví ľudia by to mohli brať ako jasné znamenie...(úsmev)“
- Šancu medzi mužmi ste dostali ako veľmi mladý hráč v Pezinku. Bolo to síce v 1. lige, ale družstvo po doplnení postúpilo do Extraligy a dokonca ste získali majstrovský titul. Ako si na obdobie v Pezinku spomínate? Čo vám dalo pôsobenie v jednom družstve s viacerými skúsenými hráčmi (Lukjanec, Mičuda, Snopko, Holešovský...)?
„Bolo to vynikajúce obdobie. Väčšinou sme vyhrávali a hrával som veľa, takže som si to užíval naplno. Od skúsených hráčov som sa naučil veľmi veľa. Hlavne to, že ak sa mi ako mladému na tréningu nechcelo, tak som musel zabrať ešte viac, a to som ako mladý hráč aj robil. Celé to obdobie v Pezinku bola jedna veľká škola a hlavne veľká šanca pre mňa, aby som sa prebojoval aj do reprezentácie a živil sa tým, čo ma bavilo. To robím až dodnes.“
- Po ukončení pôsobenia v Pezinku a krátkej anabáze v Handlovej, ste si vyskúšali legionárčenie v českej lige v drese Plzne. S akými podmienkami ste sa stretol na svojej doteraz jedinej zahraničnej zastávke?
„Podmienky mal klub dobré. Hala, posilňovňa, regenerácia, rehabilitácia, to všetko bolo na dobrej úrovni. Avšak klub bol poskladaný zo študentov a pracujúcich, len zopár hráčov bolo profesionálov, takže sme bojovali na spodku tabuľky. Pre mňa bolo veľmi náročné zvládať toľko prehier. Som víťazný typ. Ale partia bola super a okrem tých prehier to bolo veľmi pekné obdobie medzi zaujímavými ľuďmi.“
- Nasledovalo veľmi úspešné pôsobenie v Komárne. Počas pôsobenia v tomto basketbalovom meste ste získal viacero individuálnych aj kolektívnych ocenení, ale zároveň ste sa stal jedným z miláčikov obecenstva.
„Na Komárno mám tie najkrajšie spomienky. Ľudia tam mali veľmi radi basketbal a stále majú. Keď som sa prechádzal po meste, tak sa vždy niekto opýtal na zápas alebo pochválil za hru, či to bolo v obchode, v lekárni, v reštaurácii. Bolo to veľmi príjemné. Spoznal som tam niekoľko zaujímavých a dobrých ľudí. Veľmi rád spomínam na súhru hráčov s fanúšikmi.“
- V slovenskej najvyššej súťaži pôsobíte viacero sezón, viete teda posúdiť ako sa liga za toto obdobie vyvíja.
„Hra je dynamickejšia a silovejšia ako predtým, aspoň tak to na mňa pôsobí. Čo je podstatné, liga sa dosť zmenila, hlavne čo sa týka slovenských hráčov. Keď som začal hrať, tak mohli byť dvaja cudzinci na ihrisku, teraz musí byť na ihrisku jeden Slovák! Pevne verím, že sa tento pomer podarí znova otočiť, určite by to pomohlo aj reprezentácii.“
- Čo by pomohlo, aby sa zvýšila kvalita súťaže? Po stránke basketbalovej, ale aj marketingovej...
„Konfrontácia so zahraničným basketbalom by určite zdvihla kvalitu. Mužstvá by mali odohrať viac ťažších zápasov s klubmi z iných krajín. Takéto zápasy by dotiahli aj viac divákov do hľadiska. Určite by bolo treba prilákať k basketbalu čo najviac ľudí, chodiť po školách, snažiť sa, aby deti chceli hrať a venovať sa v kluboch oveľa viac mládeži.“
- Je teda chybou, že slovenské tímy neštartujú v európskych pohároch, s výnimkou Prievidze v predchádzajúcej sezóne a účasti klubov v Alpsko-jadranskom pohári?
„Určite by to bolo lepšie, ak by naše kluby štartovali v Európe pravidelne. My sme chceli hrať Európsky pohár FIBA, ale nedostali sme výnimku na závesné koše. Je to veľká škoda a dúfam, že sa to podarí zmeniť do budúcej sezóny.“
- U susedov v Česku sa vedú debaty o systéme súťaže. Je podľa vás u nás desať tímov ten správny počet? Vyhovuje vám hrávať po väčšiu časť sezóny v rytme streda-sobota?
„Ja mám radšej zápasy ako tréningy, takže mi to vyhovuje. Je dobré, že je párny počet a bolo by fajn, keby bolo aj viac družstiev, ale to je na Slovensku ťažké z pohľadu financií, ale aj z pohľadu kvalitných slovenských hráčov.“
- Najmä v Komárne vás považovali za defenzívneho špecialistu, veď až päťkrát ste získal ocenenie „Defenzívny hráč roka“. Vnímate to tak, že obrana je vaša najsilnejšia stránka, ktorou pomáhate družstvu? Čo podľa vášho názoru musí mať dobrý obranca?
„Obrana je o chcení. Dobrý obranca musí tiež rýchlo prečítať súperove silné stránky a snažiť sa ich eliminovať. Samozrejme, keď nemáš basketbalové myslenie, tak potom to nejde tak dobre. Nie nadarmo sa vraví, že útok vyhráva zápasy, ale obrana vyhráva tituly.“
- Po sezóne budete mať 32 rokov, ste tak jedným z najskúsenejších hráčov v Eurovia SBL. Do súťaže by už mali prichádzať hráči, ktorí sú od vás o generáciu mladší. Ako vnímate súčasných mladých hráčov a čo by ste im z vlastných skúseností poradil, aby sa čo najlepšie adaptovali v mužskom basketbale?
„Mladí hráči teraz vidia len útok, chcú dávať body. Mali by sa však prebojovať do mužského tímu hlavne kvalitnou obranou. Mali by 'zožrať' svojho hráča v obrane, nedať mu dýchať, útok príde sám. Ja som postavil začiatok svojej kariéry na tom, že som bránil po celom ihrisku rozohrávačov súpera a znepríjemňoval som im život na ihrisku. Po tom sa dostavili aj body v útoku.“
- Má profesionálny basketbalista čas počas sezóny aj na nejakú voľnočasovú aktivitu? Pri akej činnosti rád relaxujete?
„Čas sa nájde a rád ho trávim s priateľkou a so synom. Samozrejme aj s kamarátmi na káve, pri dobrej knihe alebo dobrom filme. V lete si tiež rád zabicyklujem.“
- Keďže basketbal sa nedá hrať večne, zrejme rozmýšľate už aj nad svojou budúcnosťou. Plánujete pokračovať pri basketbale v nejakej úlohe?
„Táto otázka sa mi zjavuje stále častejšie, ale zatiaľ to príliš neriešim. Užívam si basketbal a uvidím čo bude potom. Zatiaľ neviem, čo bude po kariére, nechám sa prekvapiť.“
JEDNOU VETOU:
NBA alebo Euroliga: Euroliga je bližšia nášmu štýlu hry, NBA zasa viac pre diváka. Obidve si rád pozriem.
Obľúbený klub, hráč: Momentálne nemám, ale vždy som mal najradšej Michaela Jordana.
Obľúbená hala na Slovensku: Nemám obľúbenú halu, ale najradšej hrám pri plnom hľadisku.
Najneobľúbenejšia hala: Tak to ozaj netuším, asi také miesto nie je.
Najkvalitnejší spoluhráč, s ktorým som hral: Bolo a aj je ich veľmi veľa.
Najkvalitnejší hráč v lige počas môjho pôsobenia: Ťažko povedať, kto bol najlepší. Lukjanec bol fenomén, vo svojom pokročilom veku stále hrával neskutočne.
Čo si vo svojej kariére najviac ceníte: Je toho veľmi veľa, ale tituly sú aj tak vždy najkrajšie.
Najlepší fanúšikovia na Slovensku: Veľmi rád hrám doma v Bratislave. V Komárne boli skvelí fanúšikovia a aj v Pezinku sa mi atmosféra páčila. Diplomaticky povedané, všade sú najlepší a hlavne, že majú radi basketbal.
Pre basketliga.sk napísal Peter Roman
Foto: Vladimír Dorňák