Chorvátsky kouč Krunoslav Krajnovič pred deviatimi rokmi doviedol k titulu Lučenec. Medzičasom trénoval v našej najvyššej súťaži Spišskú Novú Ves, Žilinu aj Komárno. Vlani i tento rok sa s Prievidzou dostal do finále. Počas neho bol aktérom rozpitvávaného incidentu s komárňanským hráčom Sinišom Biličom, ale aj architektom prievidzskej „vzbury“, keď sa BC za stavu 1:3 vrátil späť do hry a do poslednej chvíle bojoval o zlato.
Ako budete hodnotiť sezónu 2014/15, keď opadne najväčšie sklamanie? Predsa len, vyhrali ste základnú časť, ťahali skvelú šestnásťzápasovú víťaznú sériu, vo finále ste z 1:3 vyrovnali na 3:3...
„Ťažko sa mi k tomu teraz vyjadruje. Som sklamaný. Odohrali sme hrozný zápas, na rozdiel od stredy. Beriem celú zodpovednosť na seba. Neboli hráči tí praví, ani ja som nebol ten pravý. Všetko bolo pripravené, možno zavládla až príliš veľká eufória. To tiež beriem na svoje plecia, že som mohol tú eufóriu trocha brzdiť. Vravím, som veľmi sklamaný a aj keď sezónu možno hodnotiť aj ako úspešnú, sme športovci. Keď po základnej časti skončíte prví, máte výhodu domáceho prostredia... Kto prehrá, nezostáva mu iné len zagratulovať súperovi. Komárno zvíťazilo na našej palubovke dvakrát, tak si to jednoducho zaslúži.“
Predsa len, vo finálovej sérii ste prehrávali 1:3, mnohí tvrdili, že už je rozhodnuté, Prievidza však zabojovala, vrátila sa do hry. Úradovala eufória, alebo už aj únava?
„Ako som povedal, asi tá eufória. Nálada chalanov v šatni pred zápasom bola fantastická. Vlastne všetkých nás. Možno bola eufória príliš veľká a tešili sme sa na niečo, čo sme ešte nemali v rukách. Ale nemôžeme hľadať výhovorky, odohrali sme zlý zápas, mali zlý začiatok, keď sa súper utrhol na nejakých štrnásť bodov. Potom sa ťažko doťahovalo.“
Komárno malo skvelý vstup do zápasu, ale v druhom polčase vám akoby ponúkalo šancu na zvrat. Tá zostala nevyužitá.
„Možno. Ale vždy, keď sme sa dostali na dva body, spravili sme niekoľko hlúpostí v obrane. Tam to naozaj začínalo, že sme boli mäkkí v obrane, najmä v prvej štvrtine. Potom sa začala vkrádať aj nervozita. Doťahovať vo finále rozhodujúci siedmy zápas z manka 10-12 bodov, ešte k tomu doma, je náročné.“
Vnímali ste, čo sa dialo, keď ste si preberali striebornú medailu? Dostalo sa vám ovácií ako nikomu inému, publikum burácalo a skandovalo vaše meno...
„Vnímal som. Vnímal a preto mi je to ľúto.“
Článok vyšiel v denníku Šport. Ďakujeme za súhlas so šírením.
FOTO: P3GUE.SK