Vladimír Klár roky patrí do neveľkej skupinky slovenských basketbalistov, ktorí sú schopní v najvyššej domácej súťaži tvrdiť muziku. V Leviciach ho považujú za lídra, ktorý sa nebojí zodpovednosti, obetavého a odhodlaného zabojovať. Nečudo, že patrí medzi obľúbencov publika. Žiaľ, počas kariéry ho až príliš často limitovali zranenia.
Ak chcú Levičania v tejto sezóne naplniť svoj potenciál, potrebujú svojho nového kapitána zdravého. Všetci sa o tom mohli presvedčiť v prvom stretnutí proti Prievidzi. Aj keď v závere zaváhal z čiary trestných hodov, k tesnému víťazstvu 65:64 prispel 10 bodmi a 5 doskokmi.
V prvom kole ste zdolali vicemajstrovskú Prievidzu. Prekvapili ste trochu aj samých seba?
„V príprave sme sa zohrávali. Netrénovali sme moc spolu. Päť na piatich sme hrali až posledné dva týždne prípravy. Boli sme hladní po basketbale. Verili sme si a išli sme do zápasu s tým, že nás čaká ťažký súper, ale chceme vyhrať.“
Takýto výsledok asi dosť pomôže, však?
„Myslím si, že tento prvý zápas, ktorý bol pre nás dosť náročný, až taký pekný nebol. Bol to bojovný duel. Vždy ten prvý zápas býva ťažký. Najmä po psychickej stránke nám ale víťazstvo veľmi pomohlo. Aj keď bolo o bod, ešte viac si ho ceníme. Navyše s Prievidzou - to je dobrý odraz do novej sezóny.“
Vy ste v Leviciach prežili aj tú minulú, keď Patrioti skončili predposlední. Dá sa porovnávať vtedajšie mužstvo s tým súčasným?
„Porovnávať je ťažko. Sú tu iné typy hráčov. Máme veľa mladých chalanov, preferujeme rýchly behavý basketbal s dobrou obranou. Ale vravím, stále sa ešte zohrávame. Hovoril som už v nejakom rozhovore, že tento tím je o dosť lepší, aj čo sa týka legionárov, než bol ten z minulej sezóny.“
Prišli ste však o Richarda Kleina, ktorý bol roky ikonou klubu, no po minulej sezóne dal zbohom hráčskej kariére. Cítite, že by ste mali po ňom prebrať štafetu a byť novým lídrom Levíc?
„No štafetu... S Rišom sa stretávame, veľa sa rozprávame aj o baskete. Dáva mi rady, čo by som mohol. Je to skúsený hráč a odovzdáva mi poznatky, čo videl, lebo sa chodí na nás pozerať aj na tréningy. Hovorí, čo by sme mohli robiť, ako by som mohol pomôcť chalanom aj v kabíne. Dosť mi v tom pomáha a ja sa snažím udržať to v správnych koľajach, tak ako to držal on.“
Vlado, extraligoví fanúšikovia vás poznajú ako veľmi schopného strelca, obetavého bojovníka, no príliš často vás brzdili zranenia. Prezraďte, ako sa cítite po dlhej letnej príprave na úsvite novej sezóny?
„Rozoberal som to teraz aj s prievidzským trénerom Krunoslavom Krajnovičom, že i kolená, čo ma dlho boleli, sa mi zotavili. Musím si poklepať, ale cítim sa teraz úplne perfektne.“
Vráťme sa ešte k úvodnému zápasu: prišlo naň 1400 divákov. V Leviciach vždy chodilo na basket veľa ľudí, no v minulej sezóne akoby si niektorí trocha odvykli, návštevy boli nižšie...
„Ako vznikol ten projekt Patrioti, manažment sa stále snaží. Aj teraz sme podporili nejakú školu, že sme jej dali lístky. Vedel som, že príde dosť ľudí. Aj v Prievidzi bolo predaných nejakých dvesto lístkov, tak som očakával, že by mohol byť plný dom. Som rád, že bolo toľko ľudí. Aj pre nás je to dobrý odrazový mostík. Veľmi nám pomohli, vyhrali sme o bod a oni nás potiahli až do víťazného konca. Myslím si, že sme sa im odvďačili výhrou a oni prídu aj na ďalšie zápasy. Mám pocit, že sa levický basketbal vracia do tých koľají, v ktorých bol po minulé roky a bude to oveľa lepšie, aj z hľadiska diváckej kulisy.“
FOTO: PATRIK ŠTRBA