• 1.

    INT Inter
    6-0 12
  • 2.

    LUC Lučenec
    3-1 7
  • 3.

    ZIL Žilina
    2-1 5
  • 4.

    PDA Prievidza
    2-2 6
  • 5.

    SVT Svit
    2-2 6
  • 6.

    LEV Levice
    2-2 6
  • 7.

    KOM Komárno
    1-3 5
  • 8.

    HAN Handlová
    0-3 3
  • 9.

    SNV Spišská N.V.
    0-4 4

Podobne ako mnohí Američania, tak aj on si vybral Slovensko za štartovací bod svojej profesionálnej kariéry. Dvadsaťsedemročný krídelník DeAndre Dickson je súčasťou PP & TV Raj Žilina, kde patrí nielen k lídrom tímu, ale aj k ligovej špičke v počte bodov a doskokov.

Jeho basketbalový príbeh však mohol byť úplne iný, Američan sa totiž po ukončení strednej školy úplne vytratil na tri roky z organizovaného basketbalu. „Z viacerých osobných dôvodov som si dal pauzu od organizovaného basketbalu. Hral som veľa v basketbalových parkoch, kde som sa mohol zlepšiť v mnohých činnostiach, čo sa mi pri súťažnom basketbale nedarilo. V rekreačnom basketbale sa dá hrať viac voľne, získavať tiež sebavedomie v rôznych basketbalových veciach, čo sa mi nedarilo v mladšom veku. Počas hrania ma predstavili niekomu z Bakersfield College a tým sa začala moja basketbalová cesta, ktorá viedla až do momentu, keď môžem hrať za tento vynikajúci klub so skvelými fanúšikmi,“ prezradil na úvod Dickson.

Nezvyčajná taktika priniesla až nečakané oživenie jeho hry, v drese Bakersfieldu sa stal dvakrát najužitočnejším hráčom v rámci svojej divízie, ocenili ho cenou „Hráč roka“ a s tímom získal aj titul. „Dva roky v Bakersfielde boli veľmi dôležité pre štart mojej basketbalovej kariéry. Hlavný tréner Hughes a asistent trénera Chavez boli veľmi dobrými mentormi a vždy ma dostali do pozície, v ktorej som bol úspešný,“ spomína hráč Žiliny.

Po absolvovaní štúdia sa posunul o úroveň vyššie, konkrétne k účastníkovi NCAA 2 univerzite Western Washington. „Túto školu som si vybral pre to, pretože som od začiatku cítil, že to je správna voľba. Keď som navštívil školu, tak bolo jasné, že tu chcem byť. Zaujímal som aj o elitnú divíziu, ale na oboch úrovniach je konkurencia. Divízia 2 nie je o nič horšia v mojom pohľade. Vo všetkých úrovniach a konferenciách je dostatok talentovaných hráčov,“ myslí si 26-ročný krídelník.Ani v tomto tíme Dickson nesklamal, výsledkom bolo dva roky po sebe zaradenie do jedného z najlepších konferenčných tímov. Výborné resumé a štatistiky mu napokon vyniesli prvé profesionálne pôsobisko – v Žiline. „Zatiaľ milujem svoju prvú profesionálnu sezónu. Je to splnený sen hrať profesionálne basketbal a som rád, že mám také šťastie, že svoju kariéru môžem odštartovať práve v Žiline s týmito chlapmi,“ netajil Dickson spokojnosť.

S tímom trénera Ivana Kurillu patrí k najpríjemnejším prekvapeniam aktuálneho ročníka SBL. Aktuálne patrí „bielo-červeným“ štvrtá pozícia. „Ako tím cítime, že sa môžeme rovnať s každým v lige. Kouč odvádza skvelú robotu, do stretnutí ideme vždy pripravení. V družstve je mnoho talentovaných hráčov, každý môže mať svoj veľký zápas v ktorýkoľvek večer. To nám pomáha. Výhodou je mix starších a mladších hráčov. Vieme sa jeden od druhého učiť, ja sám som sa mnohé naučil od skúsenejších chalanov,“ zamyslel sa Američan.

K dobrým výsledkom sa pridali aj výborné individuálne čísla – ôsme miesto medzi strelcami (priemer 14,4 bodu na zápas), rovnaká pozícia aj v počte doskokov (7,2) a deviaty v užitočnosti (17,2). „Vždy sa dajú vylepšiť individuálne štatistiky a vždy je priestor na zlepšenie, aby som pomohol ešte viac tímu. Čísla však nesledujem. Idem na palubovku s tým, že urobím čokoľvek, čo odo mňa tréner a tím žiada, aby sme boli úspešní. Ak to dodržiavam, tak čísla sa dostavia,“ uzatvoril Dickson.

Foto: Daniel Faix, Jakub Ruman