V mužskej súťaži už pôsobil ako hráč, teraz je premiérovo trénerom. Dávid Demečko si zobral na seba neľahké bremeno, ujal sa taktovky mladého a neskúseného tímu Spišskej Novej Vsi, s ktorou čaká na premiérové víťazstvo v aktuálnom priebehu sezóny.
- Po sezóne skončil na Spiši nečakane ženský basketbal, bol z vašej strany záujem pôsobiť v mužskom basketbale?
„Nikdy som nepovedal, žeby som netrénoval mužov. Taká možnosť sa naskytla a ja som rád, že som bol oslovený, aby som sa stal tým trénerom. Verím, že tá práca čo robím, že niečo prinesie v budúcnosti a určite musím aj ja v niektorých sférach pridať a zlepšovať sa. Ja som spokojný zatiaľ.“
- Prečo ste sa rozhodli ujať taktovky mladého tímu Spišskej Novej Vsi?
„Som Spišiak, som doma a prečo by som to nezobral? Keď bola taká možnosť a tréner z domáceho prostredia je stále dobrý, možno aj pre klub, aj pre chlapcov, ktorých poznám. Niekedy to nemá svoje výhody, ale niekedy to má aj svoje výhody.“
- Zápasová bilancia hovorí jasnou rečou, ako to zvládate vy, respektíve hráči?
„Tak ako som na začiatku hovoril, je to vlastne na mne a na asistentovi Vladovi (Hovaňákovi, poz. redaktora), aby sme tých hráčov dokázali na každý zápas motivovať a po tých prehrách sa stále vzchopiť, vstať a ísť. Nie je to jednoduché stále prehrávať, ale pred sezónou sme vedeli, že to určite nebude jednoduché a ľahké. Volíme si preto také čiastkové a malé ciele, malé krôčiky, ktoré sa snažíme každý zápas zlepšiť a zlepšiť, čiže si myslím, že sú hráči v družstve, ktorí sa zlepšujú a od zápasu k zápasu hrajú lepšie, riešia situácie lepšie, efektívnejšie sa správne rozhodnú a to je takým cieľom v tejto sezóne.“
- Vidíte nekoncentrovanosť počas 40 minút ako dôsledok momentálnej zápasovej bilancie?
„Niekedy sa to dá tak nazvať, niečo človek tým hráčom nakreslí, či už počas oddychového času alebo na začiatku štvrtiny, prídu tam a zahrajú to úplne opačne. To sú také veci, ktoré sa nemôžu stávať a aj keď si zoberieme, že to pred každou štvrtinou, možno po každom oddychovom čase, takých situácii je možno 6,7, 8 v zápase, možno niekedy 10 a to môže znamenať i zápas. Toto je niekedy veľmi ťažké pochopiť, ale musíme na tom ešte viac popracovať a sústrediť sa. Možno musím aj ja niečo zmeniť ešte aby to tí chlapci, keď prídu na ihrisko zrealizovali.“
- Nie je náročné motivovať hráčov po tak dlhom čakaní na víťazstvo?
„Zatiaľ nie, vidíte, že dokážeme zabojovať aj doma a vonku, odohrať dobré zápasy, či už na tom Interi sme hrali tretiu štvrtinu veľmi dobre. Zabojovali sme, dokázali sme vzdorovať, hrali sme kolektívne a to jedine takto dokážeme uspieť. Už v Nitre sme prvý polčas ukázali, že keď hráme pekne, keď hráme to čo máme, keď každý vie kde stojí, každý vie, že tam môže prísť prihrávka, že bude voľní, vtedy je to okej. Keď už trošku stratíme ten prehľad o tom, kde má kto stáť, tak je to ťažké. Nemáme také individuality, aby sme to dokázali týmto zakryť. Myslím si, že to, že môžu hrať tú extraligu, musí byť pre tých chlapcov motivácia. Keď už to nie je, tak potom už neviem a potom už chlapci ani nemusia byť v družstve.“
- Ako vy osobne vnímate kvalitu mladých hráčov Spišskej Novej Vsi?
„Sú hráči, ktorým stačí povedať raz a urobia to, pracujú na sebe, chcú pracovať a sú hráči, ktorým to treba napísať či nalinajkovať, ale taký je ten šport. Ako hovorím, sú hráči, ktorí sa fakt zlepšujú od zápasu k zápasu a kvôli nim sa to oplatí robiť.“
- Na čom treba s nimi hlavne pracovať?
„Tak je to veľmi ťažké pracovať takto s hráčmi, keďže veľa hráčov je v kadetskom či v juniorskom veku, čiže hrajú 2 - 3 súťaže. V tomto zápasom rytme streda - sobota je veľmi ťažké tam vsúvať nejaké také individuálne veci, ale keď sa to dá tak samozrejme, tie individuálne činnosti ako technika driblingu, technika streľby, riešenie jednotlivých situácii a v hre 1 na 1, to je asi taká najzákladnejšie na čom sa snažíme pracovať.“
- Čo očakávate od Antoniho a Kovalíka?
„Antoni je tu dva týždne a Boris trénuje pár dní. Boris už trochu predviedol tú skúsenosť, Adam sa snaží skákať, má ten cit na doskok. Všetko je vlastne o tom, aby sa dostali naspäť do tréningu a musia teraz oni dvaja pridať, či už na tej kondičnej stránke a potom i na tej hernej. Všetko je to vlastne o kondícii a aby dokázali čo najviac vydržať. Prv sa musia do toho dostať kondične a potom herne.“
- Čaká družstvo ešte nejaké doplnenie?
„Sú to spišskí odchovanci, snažíme sa aj oslovovať iných chlapcov zo Slovenska. Zatiaľ sa nám to nedarí, ale verím, že do ďalšej sezóny sa nám podarí pritiahnuť jedného, dvoch, troch, možno štyroch nejakých tých potenciálnych chlapcov, ktorí budú mať snahu a budú chcieť sa tým basketbalom posunúť niekam ďalej. Myslím si, že tak ako robí Karlovka, ako robí Nitra, česť tým dvom zahraničným hráčom, dá sa povedať že tieto tri kluby robia niečo pre slovenský basketbal. Či už pre reprezentácie, ale myslím si, že je to dobrá cesta. Treba byť len trpezlivý a vydržať v tom. Určite sú na Slovensku chlapci, ktorí chcú trénovať, chcú makať, chcú hrať, takže treba to robiť kvôli nim.“
- Aké čiastkové ciele ste si s tímom dali do konca roka?
„Výhra by už mohla prísť. Myslím, že by nám to veľmi pomohlo, tak ako proti Nitre sme boli dá sa povedať blízko tomu aj ďaleko, ale taká jedna výhra by nám v tých zápasoch, čo už máme pred nami určite psychicky pomohla. Ako však hovorím, keď to nepríde, tak sa musíme od každého zápasu poučiť a aj sa snažíme zlepšovať tie veci od zápasu k zápasu a ako som povedal na začiatku, to sú také naše čiastkové ciele aby tí hráči, ktorí tú príležitosť dostanú, aby tá príležitosť nebola strata času, aby to využili pre svoj rast, ale aj pre prospech tímu.“
- Naposledy ste v extralige pôsobili ako hráč, teraz ste pre zmenu trénerom, ako sa za tú dobu z vášho pohľadu zmenila súťaž?
„Tak ja som to trochu tak popri tej ženskej lige sledoval, trvalo mi trochu u žien, kým som sa konečne dostal do toho obrazu, spoznal jednotlivé hráčky. Tie tri roky boli také akurátne, keď som dokázal reagovať a zobrať sa, v tomto smere mi pomáha Vlado Hovaňák, spoznať tých jednotlivých hráčov u súpera. Takisto aj ja sa potrebujem trocha v tomto zorientovať. Čo sa týka zmeny, tak cudzincov je tu strašne veľa a každý predstaviteľ klubu má na to iný názor. Bude si obhajovať svoje veci, ale ťažko mi to hodnotiť, či je to kvalitnejšie alebo menej kvalitné. Každý ten ročník má niečo do seba, každý jeden ročník prináša niečo nové pre toho diváka, tí majstri sa menia a tak ďalej. Ja budem veľmi rád, ak niekedy ostatné družstvá budú viac dávať priestor Slovákom a som rád, že žiadne družstvo zatiaľ nenastúpilo v základnej päťke možno s nejakým 16 či 17-ročným chlapcom, čo ja napríklad nechápem osobne. To sú už ich filozofie, ale je to taká otázka, ktorou sa zaoberám, že prečo veď tú kvalitu má, ale má tam 6 cudzincov , veď prečo nedá v tej základnej päťke možnosť tomu chlapcovi. Ja neviem, možno si zaslúži či nezaslúži. Ja by som to možno vyskúšal, pri ženách som dokázal dať príležitosť i 17 – 18-ročným dievčatám, aby nastúpili v základnej zostave, keď som vedel, že máme určitú kvalitu. Áno, je tam možno nejaká obava, ale pri tom keď má družstvo 6 alebo 5 cudzincov, tak priestor na 20 – 25 minút pre toho mladého chlapca sa určite nájde.“
FOTO: OLIVER BÚZA