Naproti všetkým prognózam, ktoré prorokovali, že séria Komárna s Interom bude dlhá a náročná, opak je zatiaľ pravdou. Komárňania vedú už 3:0 na zápasy a do finále im chýba posledný krok.
Spraviť ho môžu už v stredu na bratislavských Pasienkoch. Keby aj náhodou zakopli, budú mať ďalšie tri pokusy. Žlto-čierni sú v situácii, ktorá vyzerá na prvý pohľad beznádejne. Iste, nádej žije, ale chce to kus fantázie predstaviť si taký vývoj, ktorý by vrátil bratislavský klub do hry.
My sme sa bližšie pozreli najmä na tie aspekty, ktoré zásadne ovplyvnili doterajší priebeh série a zároveň môžu značne prehovoriť aj do ďalšieho diania.
PODARILO SA TO NIEKOMU?
Odkedy sa do života dostal formát sérií play-off hraných na štyri víťazstvá, ešte sa nenašiel tím, ktorý prehrával 0:3 a dokázal otočiť na 4:3. Spomeňme si však na Levice, ktoré v roku 2011 strácali v sérii hranej na tri víťazstvá s Handlovou už 0:2, no napriek tomu otočili, prebojovali sa do finále a po dramatickom boji pokorili Nitru, aby získali do klubovej vitríny prvý (a zatiaľ jediný) majstrovský titul.
Komárno však pôsobí zatiaľ suverénne a je na najlepšej ceste, aby sa revanšovalo klubu z hlavného mesta za trpké výsledky z minulých rokov: za prehraté extraligové finále z roku 2013, za hladké vyradenie (4:0) v semifinále 2014 i za nedávnu prehru vo finále Budiš Slovenského pohára. Ako sme spomenuli už v úvode, môže hrať bez stresu, keďže má až štyri mečbaly.
PREČO TAKÝ ROZDIEL?
Hľadať príčiny, prečo je Komárno po troch dueloch na prahu postupu a prečo sa Interu rozplýva sen o treťom majstrovskom titule v rade, je na pohľad pomerne ľahké: Komárno hrá výborný basketbal, je agresívne, odhodlané a vďaka trénerovi Miljanovi Čurovičovi, ktorý úspešne presviedčal svojich zverencov i širšie okolie, že „lodiari“ nie sú favoriti a teda nemajú čo stratiť, pôsobí aj v tejto pokročilej fáze sezóny uvoľnene a v pohode. Sebavedomie im síce rastie s každým víťazstvom, ale zatiaľ sa prejavuje pozitívne a nevyústilo do podcenenia súpera, či profesorského prejavu, čo by bola dozaista cesta do pekla.
Komárno však nie je dokonalé, aj v jeho hernom prejave možno nájsť nedostatky. Ktovie, ako by ich dokázal vytrestať súper kalibru Prievidze, alebo napríklad aj taká ambiciózna Handlová. Inter však zatiaľ nie je tým, kto dokáže trestať. Pritom práve v uplynulých ročníkoch, ale aj v nie tak dávnom finále Budiš Slovenského pohára, boli Bratislavčania nemilosrdní a trestali takmer každý – aj ten najmenší – výpadok v koncentrácii, či nedostatok v hernom prejave. Keď sa k tomu pridali skvelé výkony niektorých individualít, bolo to Komárno, kto si vo vzájomnej konfrontácii opakovane ťahal kratšiu slamku. Teraz sa karta obrátila: je to Inter, kto súperovi ponúka šancu a ten sa tejto šance chopí s bravúrou a majstra trestá a trestá.
V praxi to vyzeralo tak, že interisti nezvládli prvé polčasy, narobili množstvo chýb, nehrali tak oduševnenie ako súper a umožnili mu vybudovať si pomerne vysoký náskok (+17 v prvých dvoch dueloch, +23 v treťom). Až potom sa prebudili a začali bojovať. Lenže basketbal sa hrá od úvodného rozskoku, nie od 17. či 20. minúty.
Ísť do hĺbky a zisťovať, prečo nastali také výkyvy, bude ešte čas po sezóne. Teraz je pre Bratislavčanov dôležitejšie nezopakovať prvopolčasovú mizériu. Pre Komárňanov je zas podstatné pripraviť sa na variant, že budú musieť zohrať egalový zápas bez toho, aby znervózneli. Bude to pre nich nová situácia, ale mali by ju zvládať, aj vzhľadom na to, ako zvládali vyrovnané koncovky prvých dvoch stretnutí.
FAKTOR RANČÍK
Martin Rančík má kopu priaznivcov, ale aj množstvo hejterov, ktorí mu sotva vedia prísť na meno. Nepopierateľné sú však jeho skúsenosti, hráčske kvality i prístup. Inter má v kádri viaceré výrazné osobnosti počnúc Nešom Miloševičom, cez Petra Sedmáka, Justina Grahama až po veterána Sama Udriha. Azda sa žiadny z tejto partie neurazí, ale nik z nich je taký líder ako Rančík. Ťažko si predstaviť majstrovské ťaženie z rokov 2013 a 2014 bez tohto veterána.
Aj jeho absencia v prvých dvoch semifinálových stretnutiach otvorila dvere Komárňanom. A tí „pozvaním“ nepohrdli. Svalové zranenie na začiatku nevyzeralo príliš vážne, no 36-ročného veterána napokon nepustilo do hry vyše mesiaca! Keď sa v sobotu konečne vrátil, dlhšia pauza na ňom nebola príliš znať, uviedol sa 24 bodmi, bojoval ako lev – niekedy možno pôsobil skôr ako nasrdený lev v klietke, začo si vykoledoval aj takmer obligátnu technickú chybu a pomerne rýchlo (za 26 minút strávených na ihrisku) sa vyfauloval.
V každom prípade, s Rančíkom v zostave sú šance interistov na zdramatizovanie série predsa len o kus väčšie.
FAKTOR BANNISTER
Tento drobec absolvoval na začiatku februára finálový turnaj Budiš Slovenského pohára. Zranil sa a aj keď sa trápil, bojoval ďalej. V rozhodujúcom stretnutí sa postupne vytratil a takmer dva mesiace maródoval. Jeho včasný návrat bol jedným z najdôležitejších momentov doterajšieho priebehu play-off. Naskočiť mohol už do štvrťfinále, ale klub mu doprial dostatok času na rekonvalescenciu, pozvoľna sa zapájal do tréningového procesu, pred semifinále sa tak mohol so spoluhráčmi znova dokonale zohrať. A to všetko sa odzrkadľuje vo fantastických priemeroch 21,3 bodu a 10,7 asistencie.
Bannister nepatrí medzi najpopulárnejších hráčov našej ligy, zvlášť jeho protivníci mu nevedia prepáčiť niektoré nie celkom čisté „ťahy“, ale v Komárne je miláčikom publika a čo je nesporné, sú jeho kvality. Iste, pre úplnosť treba povedať, že stráca najviac lôpt, ale rozdáva tiež najviac asistencií. Vie nájsť spoluhráčov i podržať loptu. Súperovej obrane vie uškodiť dravými prienikmi i ďalekonosnými strelami. A v defenzíve je tiež celkom platný, čo u amerických rozohrávačov mieriacich do našej najvyššej súťaže, nebýva vždy zvykom.
Komárno má v kádri aj iné osobnosti, ktoré majú obrovský podiel na tom, že klub je krok od finále. Spomenúť by sme mohli Sašu Jankoviča, P. J. Alawoyu, Jana Kratochvíla, Sinišu Biliča, či defenzívneho špecialistu Mareka Kozlíka. Ale je to Bannister, okolo ktorého sa točí hra adepta na titul, druhého najúspešnejšieho mužstva základnej časti.
AKO ĎALEJ?
Séria sa ešte neskončila a prihodiť sa môže hocičo. Kým väčšina odborníkov pred sériou favorizovala bratislavský klub, jeho „akcie“ odvtedy poklesli a sú na trojročnom minime.
Pokúšať sa predikovať ďalší vývoj by mohlo byť zradné. Interisti sa nechali počuť, že chcú ešte zmobilizovať sily a zdramatizovať boj o postup do finále. Ak sa im to nepodarí, čaká ich už len séria o bronz hraná na dve víťazstvá. Komárno by si v takom prípade muselo počkať na finálového súpera, no zároveň by si mohlo aj trocha oddýchnuť a dôsledne sa pripravovať na tretiu finálovú účasť po strieborných rokoch 2012 a 2013.