K Spišiakom sa pridal na poslednú chvíľu, keď prišiel nahradiť pod kôš Richarda Dzugasa, ktorý sa rozhodol nečakane ukončiť svoju kariéru. Dvadsaťštyriročný pivot Milan Vago má za sebou zaujímavú kariéru, v ktorej nechýbali zaujímavé destinácie, ale aj ťažšie zranenia. Rodák z Trnavy však teraz dúfa v úspešnú sezónu v bielo-modrom drese.
Urastený center si vyskúšal pôsobenie na amerických univerzitách, ale aj v nižšej francúzskej súťaži či v exotickom Arménsku. Možnosť hrať v domácej lige ho však veľmi potešila. „Ponuka z klubu prišla naozaj nečakane, už som bol rozhodnutý odísť do Španielska, ale dá sa povedať, že rýchlo som zmenil názor, hlavne čo sa týka profesionálnej stránky. Preto som sa rozhodol prijať ponuku od Spišskej Novej Vsi. Po operáciách som hrával nižšie súťaže v zahraničí a chcel som sa presadiť vo vyššej lige. Tiež môžem tráviť viac času s rodinou a priateľkou,“ načrtol na úvod Vago.
Nová tvár v Spišskej Novej Vsi už má za sebou nejaké minúty v Slovenskej basketbalovej lige, ale až teraz ho podľa všetkého čaká ten pravý debut: „Sezónu v Lučenci moc nerátam, keďže som tam bol necelé dva mesiace. Na sezónu sa teším, bude sa hrať dosť zápasov a nechcem si moc sľubovať veci, ale radšej ich chcem dokázať výkonmi na palubovke. Hlavným cieľom však je jednoznačne hrať v play off a umiestniť sa v tabuľke na čo najlepšej pozícii.“
Vaga tiež teší fakt, že ho privítalo na Spiši mladé a dravé družstvo: „Vnímam to pozitívne, každý hráč má v tíme danú svoju rolu. Znamená to pre mňa toľko, že chcem prispieť ku každému tímovému víťazstvu, ako sa len bude dať.“
Dvadsaťštyriročný pivot začínal s basketbalom v Trnave, ale už v skorom veku odišiel za oceán. Najskôr si zahral za školu Western Oklahoma State College a neskôr za Southern University New Orelans. „Dalo mi to veľmi veľa, či už jazyk, ktorý som sa naučil, spoznal som kopu ľudí, keďže som každý rok hral za inú školu. Ale hlavne basketbalovo ma to posunulo a naučilo veľa nových vecí. Domov som sa musel vrátiť z toho dôvodu, že škola v New Orleans, kde som bol 'junior' (poz. tretí rok štúdia), mala finančné problémy. Žiaľ, že vraj nezostali peniaze na moje štipendium. Nemal som na výber, musel som sa vrátiť domov,“ zaspomínal Vago na americkú etapu vo svojej kariére.
Potom prišli zdravotné problémy, ktoré zabrzdili jeho basketbalovú kariéru na niekoľko mesiacov: „Mal som plastiku predného krížneho väzu, po obrom zrehabilitovaní vo Francúzsku som odohral pár zápasov v druhej časti sezóny, ale bola potrebná ďalšia operácia, kde mi laparoskopicky čistili koleno po tej plastike. Nebola to už taká zložitejšia operácia a po pár týždňoch som mohol začať opäť hrať.“
Úspešný reštart prišiel v najvyššej arménskej súťaži, kde sa Vago upísal Erebuni Jerevan. Išlo tiež rozhodne o zaujímavú skúsenosť. „V Arménsku som hrával po druhej operácii, ktorá bola 11 mesiacov po plastike. Bola to najvyššia súťaž, kvalitovo o niečo nižšia ako naša domáca liga. Táto sezóna bola iba ich tretia, čo sa hrá tamojšia Superliga. Pre mňa to bol celkom dobrý rozbeh po úrazoch. V každom tíme môžu byť štyria zahraniční hráči a ostatní sú domáci, vrátane Rusov, ktorých berú ako domácich. Tak, ako boli dobré skúsenosti, boli aj tie horšie, čo sa týka finančnej stránky. Kluby nechcú vyplácať hráčov a je to tam ako na bežiacom páse, každý klub vymenil kopu hráčov počas približne polovice sezóny, ktorú som tam odohral. Tipovacie kancelárie tam doslova žijú z toho, majitelia sú prevažne Libanonci, asi toľko k tomu,“ prezradil hráč Spišskej Novej Vsi.
Rodáka z Trnavy čakalo okrem zmeny dresu aj sťahovanie do menšieho mesta. Ako sa mu zatiaľ páči v Spišskej Novej Vsi? „V Spišskej Novej Vsi som už viackrát hral v mládežníckych a mužských kategóriách, tak som zhruba vedel čo a ako. Prišiel som sem hrať, takže osobne v tom nevidím veľký problém. Musím podotknúť, že je tu omnoho väčší kľud, ale za to väčšia zima (úsmev),“ dodal Vago na záver.
Foto: archív MV