V Lučenci boli pred sezónou 2020/2021 veľké očakávania. V pozícii hlavného trénera pokračoval Peter Jankovič, ktorému sa mu podarilo zloziť na naše pomery solídny káder a všeobecným cieľom bolo nadviazať na to, čo sa odštartovalo v predchádzajúcom ročníku. „Pelikáni“ však doplatili na absenciu lídra v tíme a nezvládnuté koncovky. Výsledkom bolo 5. miesto po základnej časti a koniec v úvodnom kole play off. S koučom BKM sme prebrali dianie v predchádzajúcich mesiacoch.

- Ako by ste z vášho pohľadu zhodnotili celkovo sezónu Lučenca?

„Musím povedať, že túto sezónu by som hodnotil ako neúspešnú na to, aké sme mali ciele. Chceli sme skončiť do 3. miesta po základnej časti, čo sa nám nepodarilo, tým pádom sme stratili výhodu domáceho prostredia v play off. Vypadli sme v ňom v prvom kole, z tohto pohľadu určite nie je sezóna úspešná. Možno jediným pozitívum, aj keď ťažko povedať, bola účasť vo Final Four Slovenského pohára, kde sme nešťastne prehrali s Interom Bratislava po predĺžení.“

- Pokračovali ste v rozrobenej robote, ktorú ste v predchádzajúcom ročníku začali. Aké to bolo z tohto pohľadu?

„Určite je pre každého trénera jednoduchšie, keď môže pokračovať v robote, ktorú začal. Má to tak kontinuitu. Musím však povedať, že káder sa dosť obmenil, čiže v tomto smere to nebolo pokračovanie roboty. Bolo mi však ľahšie, keď som rok dozadu zažil zápasy a spoznal som kvalitu slovenskej ligy. Čiže v tomto sa mi ľahšie pracovalo.“

- Poďme po poriadku, v lete prišlo k výraznejšej obmene družstva. Ako ste s ňou s odstupom času spokojný?

„Dá sa povedať, že sme vymenili skoro väčšinu tímu, z predošlého družstva zostali mladí hráči, Simeon Jackuliak, Ján Zorvan, Konstantin Anikienko a James Murray-Boyles. Zvyšok sa obmenili, odišli nám hlavne lídri, ako bol napríklad Mike Caffey. Síce odišiel počas sezóny, ale na tomto poste sme to nedokázali nahradiť v takých činnostiach a kvalite, ako by sme chceli my. Treba však povedať, že Dominique Hawkins odvádzal najlepšie, čo mohol. Nechcel by som ho kritizovať, nezaslúži si to, ale nebol klasickým rozohrávačom, čo bola naša najväčšia achillova päta. Hráči, ktorí prišli, tak celkom zapadli do kolektívu, v tomto nebol žiaden veľký problém. Nesplnili sme však cieľ, neboli sme úspešní.“

- Priniesli ste nových legionárov a Slovákov. Ako sa javila ich kvalita, boli lídrami?

„Čo sa týka Slovákov, doniesli sme Róberta Rožánka, o ktorom sme vedeli, že aké má kvality. Myslím si, že to potvrdzoval celú sezónu, keď bol jeden z našich ťahúňov. Dovolím si tvrdiť, že urobil aj mierny progres, čo veľmi kvitujem, aj keď sa nevyhol hluchým pasážam v sezóne. Pri takom množstve zápasov je to však asi prirodzené. Matej Siládi je veľkým prísľubom do budúcna, žiaľ, limitovali ho časté zranenia a nemohol plne rozvinúť svoj talent. Chýbalo mu aj to, že sa nerozbehla 1. liga a nebol vyhratý. Minutáž v Niké SBL nebola až taká vysoká, ako by sme chceli, ale bolo to spôsobené tým, že sme rátali s účasťou v 1. lige, kde sa rozohrajú a budú následne viac odvážni v Niké SBL. Z legionárov priniesol asi najväčšiu kvalitu Dominique Hawkins, stopercentný profesionál a dobrý človek. Aj keď sa mu nedarilo, tak sa vždy snažil na zápasoch a tréningoch.“

- S ohľadom na konečné umiestnenie, čo podľa vás družstvu chýbalo?

„Nie raz som to už počas sezóny povedal, chýbal nám líder a skúsenosť pri tom, keď sa lámali ťažké alebo vyrovnané zápasy. Miesto toho sme sa častokrát zbavovali zodpovednosti a hľadali sme niekoho, kto to zoberie na seba. Potom sme si vymýšľali ťažké strely a ubíjalo nás to. V tomto bol asi najväčší problém. Aj po prehrách chýbal líder, aby to naštartoval a vyburcoval. To sa nedá umelo vytvoriť, hráč sa musí s tým narodiť a musí byť prirodzený líder. Žiaľ, v tejto sezóne sme tu nemali takého hráča.“

- Čo sa ukázalo ako rozhodujúce v play off sérii s Interom Bratislava?

„V play off už rozhodla iba maličkosti, tým, že sme odohrali spolu 10 zápasov a hráči sa už navzájom poznali. V treťom zápase sa to rozhodlo v prvej štvrtine, kedy Inter nastúpil s veľkou energiou, na čo som upozorňoval pred zápasom, aby sme si dávali pozor a veľmi dôležitý bude začiatok. To sme nezvládli, bohužiaľ, potom sme to iba doťahovali, ale nemali sme už na to fyzické, ani mentálne sily, aby sme to otočili. Inter je doma silný, čo dokázal po príchode nového trénera, prehral len raz v lige, aj to na záver základnej časti. Rozhodla výhoda domáceho prostredia a zápas zvládli mentálne lepšie.“

- Bolo to aj o tom, že doma a vonku ste hrali diametrálne inak?

„Ťažko povedať, lebo dlhodobo sme si držali celkom dobrý štandard aj na stretnutiach vonku. Hlavne na začiatku sezóny sme dokázali víťaziť aj u súperov. Potom prišli zlé obdobia, nezvládnuté zápasy a vlieklo sa to s nami. Aj dobre rozbehnuté stretnutia vonku sme nezvládli. Doma bol každý silnejší, ale v tejto sezóne nebolo až také domáce, ako inokedy.“

- Klubu sa podarilo prežiť túto pandemickú sezónu. Ako sa to podpísalo na vás, hráčoch a celkovom fungovaní?

„V prvom rade by som sa chcel poďakovať celému vedeniu za to, že to v tejto ťažkej situácii zvládli a potiahli tento tím. Z pohľadu zázemia nám nechýbalo nič. Chýbajúci diváci v hľadisku mali negatívny vplyv na hráčov, chýbali emócie od nich. Keby hráči hrali pred publikom, tak by sa dokázali vybičovať k lepším výkonom. Niektoré stretnutia, ktoré boli tesné, by vyzerali úplne inak. V tomto smere to bolo veľmi náročné, hlavne pre zahraničných hráčov. Chýbal im sociálny kontakt mimo haly a svojich apartmánov. Stále boli zatvorení, určite to teda pre nich nebolo jednoduché. Všetci sme však mali rovnaké podmienky. Nechcem, aby to vyznelo ako výhovorka, ale sezóna bola po tejto stránke ťažká.“

- Aké kroky by mal klub urobiť smerom k budúcemu ročníku?

„V prvom rade si treba vyčistiť stôl a ubezpečiť sa, že klub dokáže zabezpečiť sezónu, hlavne po finančnej stránke. Vieme, že je veľký problém s financiami, nielen u nás, ale myslím si, že vo väčšine klubov. Pokiaľ štát neprileje nejaké financie do profesionálneho športu, tak to môže mať veľký dopad na budúce roky. Bojím sa, aby profesionálny štart úplne nevymizol zo Slovenska. Štát nemá záujem o podporu a keď už, tak je to úplne minimum. Ťažko sa robí v takýchto podmienkach.“

Foto: Lukáš Droppan, Daniel Faix, Vladimír Dorňák