• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Slovenská mužská basketbalová reprezentácia si v posledných rokoch moc radosti neužila, družstvo sa potácalo v spodných poschodiach európskeho basketbalu a cestu nahor si musela vyšliapať cez rôzne predkvalifikácie. V stredu večer zavládla v severomacedónskom Skopje postupová radosť, zverenci trénera Olega Meleščenka sa po piatich rokoch predstavia v kvalifikácii, dokonca premiérovo o postup na majstrovstvá sveta 2023.

Na Slovensku sa naposledy hralo v roku 2016 o priamy postup na majstrovstvá Európy 2017, odvtedy aj pod vplyvom zmien hracieho systému Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA), sa náš výber dostal do kolotoča predkvalifikácií. Z nich dlho neprichádzal žiadny úspech, až prišli „bubliny“. Najskôr zavládla radosť vo februári v Kosove, pred pár hodinami v Severnom Macedónsku. To, čo je pre iné krajiny samozrejmosťou, je tak pre Slovensko významnou záležitosťou. Po piatich rokoch sa totiž budú môcť porovnať s absolútnou európskou špičkou.

„My sme zahrali basketbal, to bolo pre mňa najviac, to som myslel tým zázrakom. Poviem úprimne, ja som aj chalanom povedal v šatni po zápase, keby sme náhodou vyhrali aj o 14 alebo 10 bodov, tak mňa potešilo to, že sme zahrali basketbal. To, čo chceme hrať, sa nám darilo už v Lotyšsku. Tie zápasy nám dali nádej, že my môžeme postúpiť. Chvalabohu, to sa stalo,“ vyjadril sa tréner Slovenska Oleg Meleščenko.

„Myslím si, že všetci z náš zažívame niečo takéto prvýkrát, možno to už niekomu došlo, niekomu to príde o niekoľko dní (úsmev). Považujem to za výnimočný úspech, dovolím si to možno prirovnať k postupu českého basketbalu na olympijské hry, bez nejakého zveličovania. Vážim si to. Verím, že sa podarilo vrátiť úctu a rešpekt mužskému basketbalu. Máme pred sebou ďalšiu motiváciu,“ nadviazal na neho manažér reprezentácie Michal Ondruš.

46

Dvakrát v priebehu polroka sa našim basketbalistom podarilo zvládnuť duel s postupovým imperatívom. Vo februári zvíťazili nad Kosovom (77:73) v zápase, v ktorom museli uspieť. Ešte náročnejšia úloha bola proti Severnému Macedónsku (88:72), kedy Slováci potrebovali vyhrať minimálne o 15 bodov. V oboch prípadoch im basketbalová verejnosť skôr neverila, čo sa ukázalo možno ako rozhodujúce. Slovenským basketbalistom totiž nevyhovuje pozícia favorita.

„Všetko je to otázka psychológie. Čím viac takých zápasov budeme mať, tým skôr zistíme, či je to tam, alebo nie. Je to len otázka toho, ako hráči budú sami sebe veriť. Opäť sa vrátime k tomu, že potrebujeme lepšiu konfrontáciu, aby sme rástli a tým pádom sa aj naša psychológia bude meniť, že ku každému zápasu budeme pristupovať rovnako. Nebude to o tom, že sa budeme prispôsobovať, ako hrať pri tomu a tomu tímu. Taktika je naša vec, trénerov, ale psychológia je v hlavách hráčov,“ uviedol reprezentačný kouč.

Meleščenko pri príchode na lavičku zariskoval, do reprezentácie priniesol viaceré nové mená a zmenou prešiel aj herný prejav jeho tímu. Už to nebolo len o produkcii Vladimíra Brodzianskeho, ale zodpovednosť museli zobrať aj ostatní skúsení hráči.

7

„Po dvoch zápasoch v Lotyšsku som na hráčoch videl, že sa to dá. Ja som mal obavy, Švajčiarsko tam prehralo o 40 bodov a my sme prvý zápas mohli dokonca vyhrať. Toto nás nakoplo, že sú tam hráči z najlepších líg a my vieme byť ich súperi. Začali sme asi viac veriť sebe, to nám donieslo úspech. Noví hráči priniesli čerstvú krv. Mokráňa sme nevedeli moc využiť, ale je dobrý. Každý má šancu pracovať a ukázať sa. Hronský bol x-faktorom prvého zápasu so Švajčiarskom, Malovec v poslednom zápase. Získali už sebavedomie, že aj v tomto veku môžu hrať. Je jasné, že im ešte mnoho vecí chýba. Ešte sme nemohli počítať s 3 - 4 hráčmi, ktoré sú tiež veľkými nádejami. Máme veľmi dobrú generáciu,“ povedal Meleščenko.

Päťročná misia síce neprinášala dlho želané výsledky, ale zaznamenala aj pozitívne prvky. Tým bola stávka na zahraničných trénerov ako Ivan Rudež, Žan Tabak a aktuálneho kouča reprezentácie Slovenska Olega Meleščenka. Každý z nich priniesol niečo svoje, respektíve posunul slovenský tím o niečo ďalej k vytúženému cieľu. Pri zahraničných kormidelníkoch popri tom naberali skúsenosti slovenskí asistenti. Dobrou správou je, ruský tréner zostáva na lavičke Slovenska, kontrakt má až do konca sezóny 2022/2023.

„Myslím si, že každý tréner, ktorý bol pri mužskej reprezentácii, tak sa vo veľkej miere zaslúžil o to, kde sme dnes. Každému z nich treba poďakovať, každý si zastal svoju rolu. Som toho názoru, aj keď sa niekto bude na mňa hnevať, tak najväčším problémom v slovenskom basketbale je nedostatočný počet kvalitných trénerov. Práve takéto kombinácie zahraničného trénera v reprezentácii, so slovenskými asistentmi, určite pomôžu v budúcnosti. Každý jeden deň dáva slovenskému trénerovi veľmi veľa,“ myslí si Ondruš.

2

Pre Meleščenka ide o významný úspech v jeho trénerskej kariére: „Od začiatku som hovoril, že reprezentácia krajiny, to je veľká česť. Jasné, že som nemal veľké oči. Som optimistický realista, ale to nás posunulo. Myslím si, že pre všetkých to bola veľká škola a dúfam, že to bude lepšie.“

Otázkou do kvalifikácie MS 2023 sú dejiská reprezentačných zápasov, keďže hala na Pasienkoch predchádza rekonštrukciou. Ondruš načrtol aktuálnu situáciu: „FIBA má celkom jasné kritériá z pohľadu kapacity publika, dostupnosti od medzinárodného letiska. Nechcem predbiehať, ale asi nepoviem žiadnu zásadnú novinku, že to osobne vidím na Levice.“

Foto: Fiba.basketball