• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Pre jedného sladký koniec a pokračovanie vysnívanej rozprávky, pre druhého zase trpká bodka na záver semifinálovej série. V Leviciach si po siedmich rokoch opäť zahrajú o majstrovský titul, Komárno sa naopak po troch rokoch ocitlo pred finálovými bránami. Dramatický duel plný emócií, drámy a napätia vyhrali zverenci trénera Tea Hojča 89:81.

Po štvrtom zápase série, ktorý vybočoval zo zabehnutých koľají, sa aj tentoraz dočkali diváci toho, po čom túžili – dramatického súboja plného zvratov. Komárno nebolo pod tlakom, preto malo aj vynikajúci štart do zápasu. Hosťujúci tréner Miloš Šporar vyrukoval s viacerými zmenami v základnej časti, v prvej štvrtine priniesli aj želaný efekt. Hlavne Tomič robil veľké problémy levickej obrane, „obuvníci“ nastrieľali za 10 minút až 28 bodov. „Podobné ako v druhom zápase série, začali sme zle. Dokázali sme sa však vrátiť do zápasu ešte v druhej štvrtine. V druhom polčase sme hrali tak, ako máme hrať. Dôležité bolo, že sme zvládli koncovku a postúpili sme do finále,“ uviedol bezprostredne po zápase domáci hráč Miha Vašl.

V druhej časti sa obraz hry úplne zmenil, Patrioti výrazne ožili príchodom Šimona Krajčoviča na palubovku. Tri minúty pred koncom vyrovnali stav duelu a do šatní šli napokon s náskokom šiestich bodov. V týchto chvíľach mali domáci psychicky navrch. „V tejto sérii rozhodovali maličkosti, okrem prvého a štvrtého zápasu v sérii. Tak, ako sme my mohli pred týždňom vyhrať zápas v Leviciach, tak mohli Levice zvíťaziť v druhom zápase u nás. My sme sa o svoju šancu otočiť sériu vo svoj prospech,obrali vo štvrtom zápase vlastnou nedisciplinovanosťou, keď sme prehrali o 29 bodov. V tejto chvíli zvíťazil lepší a kompaktnejší tím. My sme urobili všetko, čo bolo v našich silách, avšak Levice dokázali, že sú o trochu lepšie ako my. Je mi teraz veľmi ľúto nášho fantastického publika. V Komárne je neuveriteľná atmosféra a najviac ma mrzí, že sme doma nemohli odohrať viac zápasov. Chcem sa im veľmi poďakovať za ich podporu počas celej sezóny a aj keď nikto neveril, že dokážeme prežiť sériu s Prievidzou a veľa ľudí o nás pochybovalo, oni stáli stále za nami a podporovali nás,“ vyjadril sa rozohrávač Komárna Nenad Miloševič.

Po prestávke pokračoval strelecký uragán domácich, už po troch minútach bolo vedenie dvojciferné a dokonca necelé štyri minúty pred koncom viedli o 17 bodov. Pre Komárno prišla v tejto fáze ďalšia bolestivá rana, pre zranenie musel odstúpiť z hry Boban Tomič. Vyzeralo to tak, že „obuvníkov“ tento moment položí, ale oni sa dokázali zomknúť a celé manko zmazať. Vuk Djordjevič vyrovnal na 79:79, ale nasledujúce tri útoky hostia pokazili. Prišla nekompromisná odpoveď, Garrick Sims a „Solo“ Diabate premenili svoje pokusy a povestným klincom do rakvy bola trojka Vašla. „Dojmy a pocity sú úžasné. Keď sa dohrávali posledné sekundy, tak celá hala bola na nohách, všetci tlieskali. Bol to výborný pocit, ťažko sa to popisuje. Veľmi sa tešíme na finále. Bol to šialený zápas, oba tímy vedeli, o čo sa hrá. Komárno muselo vyhrať, ak chcelo pokračovať v sezóne. Začiatok bol z našej strany trochu nervózny, potom sme sa uvoľnili, zapojili sme do hry divákov. Tí nás hnali dopredu. V tretej štvrtine si vybudovali náskok, ale zbytočne sme si to na konci štvrtej štvrtiny skomplikovali. Zvládli sme to, to je podstatné. Veľká vďaka patrí všetkým spoluhráčom, trénerom a fanúšikom. Dúfam, že to tak bude pokračovať. Nezľakli sme sa, aj keď sa nám možno nedarilo. Súper sa dotiahol, chytil sa. My sme však nespanikárili, zostali sme pri našej hre a zvládli sme to,“ neskrýval nadšenie domáci Šimon Krajčovič.

Až na jednu výnimku, sa v tejto sérii potvrdilo pravidlo „môj dom, môj hrad“. Levice preukázali svoju silu pred domácim publikom, zo všetkých súťažných zápasov v tejto sezóne prehrali len v dvoch prípadoch. Zaslúžene sa tak objavia po sedemročnej odmlke vo finále. Pre Komárno sa skončila naopak fantastická šnúra troch finálových účastí za sebou. „Obuvníci“ tak čakajú na výhru v Leviciach už viac ako rok. „Rozhodla výšková prevaha. Ak by sme sa pozreli na celú sériu, môžeme vidieť fakt, že Levičania mali priveľa pokusov z druhých šancí po útočných doskokoch. Natlačili nás pod kôš a dokázali využiť svoju prevahu. Tak sa hrá play off. Tímy, ktoré sú úspešné, majú silný podkošový priestor a v ich prospech rozhoduje fyzická hra. Hráči Levíc Bojanovský, Sims, Djurič a Mijovič sú veľmi silní a vysokí hráči. Myslím si, že ich útočný doskok a celková prevaha pod košom, nám znemožnila hrať našu hru v útoku, aj v obrane. Či sme mohli urobiť niečo iné, alebo hrať v niektorých situáciách inak, nad tým nemôžeme teraz polemizovať. Levice dokázali využiť svoje silné stránky, a to rozhodlo. Mrzí ma hlavne zranenie Bobana Tomiča, ktorý dúfam bude do budúcej sezóny fit a jeho zranenie nebude vážne,“ uzatvoril hodnotenie Miloševič.

 

Slovná roztržka medzi trénermi, obaja svoju chybu rýchlo oľutovali

Žiaľ, kľúčový okamih duelu prišiel necelé dve minúty pred koncom prvého polčasu. Nešlo však o basketbalový moment, ale o slovnú prestrelku medzi oboma trénermi. Tá napokon celkom prekvapujúco vyústila do diskvalifikačných chýb pre Miloša Šporara a Tea Hojča. Práve tento moment mal negatívny dopad na ďalší vývoj stretnutia. „Na úvod by som sa chcel ospravedlniť svojim hráčom, že som ich nechal osamote vtedy, keď ma najviac potrebovali. Nič nenasvedčovalo tomu, že situácia, ktorá sa stala počas druhej štvrtiny dopadne tak, ako dopadla. Chcel som upozorniť rozhodcov na to, že aj domáci tréner stojí často v ihrisku, no nakoniec to takto dopadlo. Rozhodcovia urobili to, čo urobili, ja to rešpektujem. Myslím si však, že takéto ich rozhodnutie nebolo nutné. Čo sa týka konfliktu s domácim trénerom, musíte si uvedomiť, že tu išlo o veľa. V tom momente sme obaja stratili kontrolu nad vzniknutou situáciou. S Teom mám výborný vzťah a tento zápas na tom nič nezmení. Obaja sme si to v pokoji vysvetlili a boli sme sa za vzniknutý konflikt spolu ospravedlniť aj rozhodcom,“ vyjadril sa na úvod k vzniknutej situácii Šporar.

Iskrenie medzi krajanmi rezultovalo teda do predčasného odchodu do šatní. Treba však oceniť oboch aktérov za to, že si chlapsky a férovo uvedomili svoju chybu a pred začiatkom druhého polčasu sa prišli ospravedlniť nielen priaznivcom v hale, ale aj rozhodcom za vzniknutý problém. „My sme s Milošom kamaráti, aj budeme kamaráti. Rešpektujeme sa. To, čo sa stalo, to boli emócie. Takto je to u nás, keď je vojna, tak ide aj brat proti bratovi. Už cez polčas, ale aj po zápase sme si podali ruky. Miloš je dobrý tréner, prajem mu všetko len to najlepšie do budúcna. Ako som už povedal, to nezmení naše kamarátstvo. Laco Lutovský a Vlado Klár odviedli výbornú robotu pri koučovaní tímu, moja neprítomnosť nebola cítiť. V skutočnosti začal tím hrať lepšie, keď som odišiel. Možno to bol impulz, ktorý potreboval k tomu, aby tento zápas vyhrali,“ povedal Hojč.

„Chcel by som zagratulovať Leviciam k ich zaslúženému víťazstvu, z piatich zápasov boli v štyroch prípadoch lepším tímom. Prajem im veľa šťastia vo finále. Ešte raz chcem pripomenúť, že to, čo sa stalo medzi mnou a Teom, si navzájom neberieme za zlé. Obaja si aj naďalej zachováme medzi sebou dobré vzťahy, ale teraz si už každý ide svojou cestou,“ uzatvoril kormidelník Komárna.

Highlighty zo zápasu Levice – Komárno:

Foto: Lukáš Droppan