BK Inter Bratislava má za sebou náročnú sezónu, ktorá priniesla veľa vzrušujúcich momentov, radosť, no aj sklamanie. Možno to znie ako klišé, ale v prvom rade si z nej treba vziať ponaučenie do ďalších ročníkov, čo je úloha predovšetkým pre vedenie klubu.
To už podrobne analyzovalo počínanie A-tímu a mohlo z neho vyvodiť závery. V tejto situácii je zaujímavé vyspovedať generálneho manažéra Michala Ondruša a ešte raz sa vrátiť k uplynulej sezóne, no zároveň sa zaujímať, čo čaká najúspešnejší slovenský (mužský) basketbalový klub v ďalších týždňoch a mesiacoch. Zatiaľ môžeme prezradiť, že už v najbližších dňoch začneme zverejňovať mená hráčov, s ktorými klub počíta do nadchádzajúceho ročníka.
- Sezóna 2015/16 je definitívne za nami. Inter ju zavŕšil ziskom bronzových medailí. Vo februári vybojoval Slovenský pohár. Napriek tomu, hlavný cieľ – zisk majstrovského titulu nesplnil. Ako by ste s odstupom času hodnotili uplynulý ročník?
„Sezóna – z pohľadu neplánovaných zmien, úprav, rôznych turbulencií vzhľadom na účasť v európskom pohári – mala niekoľko fáz. Veľmi rozpačitý začiatok bol poznačený aj nesprávnym výberom niektorých hráčov, ktorí mali byť lídrami. Nastali určité korekcie. Tie sa istý čas javili ako správne. Všetky zmeny, úpravy a zmeny v hráčskom kádri i na trénerskej pozícii vyústili do veľmi príjemného zisku Slovenského pohára, ktorý však pre nás bol, žiaľ, vrcholom sezóny. Odvtedy to s nami išlo dolu vodou. Hlavný cieľ – zisk majstrovského titulu po ročnej odmlke – sa nám nepodarilo splniť a z tohto pohľadu nemôžem sezónu hodnotiť ináč ako neúspešnú. A to nielen výsledkovo, ale v niektorých fázach ročníka aj herne.“
- Keďže ste od skončenia sezóny mali dostatok času, aby ste vyhodnotili účinkovanie Interu, na rad prichádza otázka, ako ďalej?
„Plne rešpektujeme našich súperov. Minimálne mužstvá, ktoré hrali vo finále, nás herne prevýšili. Touto cestou im gratulujem. Hlavne Prievidzi k zisku majstrovského titulu. My sme však neúspechom v uplynulej sezóne sklamali najmä sami seba a našich fanúšikov. Jednoducho budú musieť nastať určité korekcie v rámci fungovania družstva či klubu ako takého. Prvoradá úloha vedenia je pokúsiť sa nájsť dravé, neskazené typy hráčov a takého trénera, ktorý, podľa možnosti, začne i skončí sezónu 2016/17 a popri tom prinesie energiu, pracovitosť, chuť a dobrú náladu tak, aby sme nemuseli zápasiť s rovnakými problémami ako v ostatných dvoch sezónach.“
- Uplynulý ročník bol špecifický aj tým, že Inter sa po viac ako dvoch dekádach vrátil do pohárovej Európy, keď sa predstavil v skupinovej fáze FIBA Europe Cupu. Ako hodnotíte túto skúsenosť?
„Hodnotíme je veľmi kladne. Po dlhých rokoch sme za pozreli za bránu európskych pohárových súťaží. Bola to výborná skúsenosť a bolo by skvelé, keby sa opakovala každý rok. Jedným dychom ale musím pripomenúť, že pre obe družstvá, nás aj Komárno, to v domácej súťaži bola samovražedná anabáza. Vzhľadom na systém súťaže, cestovateľskú náročnosť, nutnosť prispôsobovať termíny a nahustiť program je veľká otázka, či je vhodné, aby Inter, alebo ktokoľvek iný, kto to skúsi, bol nútený v prvej polovici sezóny pristúpiť hneď k jedenástim termínovým zmenám. Určite to nie je dobré pre hráčov, pre ligu a ani pre fanúšika, ktorý je nezriedka zmätený, nevie, kedy sa hrá, kde sa hrá a ako sa hrá a je náročné mu doručiť túto informáciu. Bol to pekný pokus, výborná skúsenosť, avšak pri rovnakom modeli domácej ligy asi nehrozí, že by sme v blízkej budúcnosti do toho išli znova.“
- Aj na stránke bkinter.sk v poslednom čase čoraz častejšie informujeme o úspechoch mládežníckych družstiev, na ktoré môže byť Inter právom hrdý...
„My sa snažíme klásť veľký dôraz na prácu s mládežou. Všetci volajú po tom, aby ligové kluby zapájali vlastných odchovancov do seniorských kádrov. Nám ešte chvíľku potrvá, kým to bude vo väčšom meradle. Prvé ovocie sa ale dostavuje. V piatich zo siedmich mládežníckych kategórií sme si vybojovali účasť na finálových turnajoch. Nie je až také dôležité, či družstvá získajú prvé, druhé, tretie alebo štvrté miesto. Podstatné je, že chlapci majú príležitosť konfrontovať sa na majstrovstvách s najlepšími tímami v rámci Slovenska. Treba ale pripomenúť, že sme veľmi spokojní, lebo naši žiaci sa zúčastnili aj Európskej mládežníckej basketbalovej ligy, kde veľmi pekne reprezentovali. Nechýbalo veľa, aby sa aj v tejto súťaži kvalifikovali na záverečný turnaj, čo by bol obrovský úspech. Určite sme veľmi radi, že v rámci pyramídy máme typy, ktoré by za niekoľko rokov mohli výraznejšie prehovoriť do skladby mužského kádra. Už tento rok boli prvé náznaky.“
- Presne tak. S A-tímom sa pripravovalo viacero mladíkov a medzi nimi aj váš syn Alex, ktorý debutoval v Eurovia SBL. Isto so záujmom sledujete jeho hráčsky progres. V čom sa na vás podobá a v čom je iný?
„Dnes je basketbal trošku inde než v časoch, keď som aktívne pôsobil ako profesionálny hráč. Teší ma obrovský záujem a dôraz, ktorý Alex kladie na basketbal. Uvidíme, ako bude jeho hráčsky progres pokračovať. Samozrejme, nič mu nebráni, aby k tým pár minútam, ktoré nazbieral v uplynulej sezóne, pridal v tej ďalšej podstatne väčšiu porciu.“
Autor: Adam Solga, Zdroj: bkinter.sk
FOTO: VLADIMÍR DORŇÁK