• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Ambície sú jedna vec, výkony na palubovke druhá. Rozprávať by o tom vedeli aj handlovskí basketbalisti. Do aktuálnej sezóny vstúpili s optimistickými cieľmi, no tie sa im nedarilo napĺňať. Solídne výkony striedali s úplne tragickými. Keď sa im túto sínusoidu podarilo narovnať a spraviť z nej priamku, odrazu sa zaradili za vedúce trio Prievidza, Komárno a Inter a stali sa z nich adepti na medaily. Bronz majú na dosah, no stojí pred nimi ešte jedna prekážka – stále ešte úradujúci šampión, bratislavský Inter.

Mrzí vyradenie v semifinále viac, keď vám ho uštedrí najväčší rival? – spýtali sme sa Ivana Kartáča, športového riaditeľa a teda „šéfa“ MBK Baník Handlová.

„Každé vyradenie v  semifinále bolí a je jedno, či je to Prievidza alebo Svit. Minulý rok sme vypadli vo štvrťfinále, ale pocity sú stále rovnaké. Keď vidíte svoj tím makať, bojovať a biť sa za víťazstvo a aj napriek tomu prehráte, sklamanie je obrovské. Všetci chceme víťaziť, ale vyhrať môže iba jeden. Semifinále síce skončilo 4:1 pre Prievidzu, ale pri troche športového šťastia v piatom zápase sme mohli zabojovať o vyrovnanie v sérii. Prievidza hrala počas celej sezóny výborný basketbal, vyhrala základnú časť a myslím si, že aj napriek vyradeniu môžeme mať vztýčené hlavy.“

Handlovej sa historicky nedarí vyhrávať v Prievidzi. Ak pohľad do štatistík neklame, z 58 súťažných zápasov tam vyhrala len 6-krát. Prečo je pre vás Niké Aréna zakliata?

„Nepovedal by som, že je zakliata. V Nike Aréne sa nám nedarí víťaziť - to je pravda, ale ukázali sme, že ak dáme do zápasov všetko. môžeme začať víťaziť aj na horúcej prievidzskej palubovke.“

Séria sa pre vás v úvode nevyvíjala zle. V prvom domácom zápase ste dokázali vyrovnať na 1:1. Čo vám chýbalo v ďalších stretnutiach?

„Veľmi nám chýbal rozohrávač Djordjevič, ktorému  zranený členok  nedovolil odohrať viacej minút. V poslednom zápase nehral vôbec. Do každého duelu šiel cez veľkú bolesť a aj napriek veľkej snahe hrať a pomôcť, nešlo to. V sérii sme doplatili hlavne na naše vlastné chyby. Nepochopiteľne sme strácali lopty, nepremieňali sme trestné hody a tým sme sa sami dostali pod tlak. Prievidza dokázala využiť a potrestať naše chyby. V poslednom zápase sme v prvom polčase stratili 12 lôpt a ak chcete proti tak silnému súperovi uspieť, musíte eliminovať chyby a potrestať tie súperove. V druhom polčase sme dodržali, všetko čo sme si povedali. Vyvarovali sme sa zbytočných chýb a pri troške šťastia sme mohli vyhrať.“ 

V priebehu vyhecovanej série občas lietali iskry a nezriedka aj štipľavé poznámky. S odstupom času, bolo to podľa vás ešte v norme, alebo už cez čiaru?

„Všetci chceme víťaziť a k víťazstvám patria aj veľké emócie. Čím ste bližšie k finále, tým je nervozita väčšia. My máme svedomie čisté. Ak sa na ihrisku aj zaiskrilo, hráči by si to mali vybaviť sami. Toto je v norme. Ostatné veci okolo, ktoré boli ďaleko za čiarou, nechám na posúdenie všetkým fanúšikom a kompetentným. Ešte raz chcem pogratulovať súperovi k postupu."

Zhovárame sa krátko po semifinále, na dosah máte cenný kov. Pritom sezóna sa nezačala podľa vašich predstáv. Keby vám vtedy niekto povedal, že si zahráte o bronz, brali by ste ho vážne?

„Našim cieľom bolo hrať o medailu. Na tomto sa nič nemenilo, ani keď sa nám nedarilo. Vedeli sme, že máme potenciál a je iba otázka času, kedy začnete víťaziť. Niekedy to trvá dlhšie a niekedy kratšie. My sme sa dlhšie rozbiehali, mali sme problémy s rozohrávačmi, nevedeli sme, kedy sa vráti Savič a aj napriek dobrým zápasom sme nedokázali víťaziť. Bolo ťažké dať tím dokopy, aby si chalani uvedomili, že sú na jednej lodi a musia ťahať za jeden povraz.“

Zlepšenie prišlo v druhej časti ročníka pod vedením nového kouča Maksimoviča. Čo sa vtedy zlomilo?

„Najjednoduchšie je vymeniť trénera. Je to vždy ľahšia cesta ako vymeniť troch či štyroch hráčov. Bol som veľmi smutný, keď sa tréner Smačko s vedením dohodol na ukončení kontraktu. Smako išiel vždy na sto percent a aj vďaka nemu sme dnes tam, kde sme. Nebolo jednoduché zohnať v rozbehnutej sezóne trénera a ešte k tomu chcieť od neho hneď zázraky. My sme mali šťastie a prišiel naozaj skvelý tréner. Branko Maksimovič má výbornú srbskú basketbalovú školu, pracoval so skvelými trénermi a svoje vedomosti a skúsenosti výborne zapracoval do nášho družstva. Aj najpodstatnejšie je, že je Branko je výborný a férový chlap. Mužstvo dostalo nový stimul, prišli noví hráči a výsledkom je, že na zápasoch máme plnú halu a hráme o medailu.“

Od soboty vás čakajú zápasy o bronz. Pre Inter, ktorý sa netajil majstrovskými ambíciami, by sa ani tretie miesto nerovnalo úspechu. Čo u vás? Cítite to inak?

„Chceme zabojovať o tretie miesto. Pre nás má veľký význam a s tým do série s Interom ideme. Chceme po piatich rokoch vrátiť Handlovú na miesto, kde patrí.“

 

O ŠIESTU MEDAILU

Basketbalisti Handlovej sa od zajtra budú uchádzať o šieste medailové umiestnenie v bohatej histórii klubu. „Baníci“ to v rokoch 2005 a 2006 dotiahli až do finále, no v oboch prípadoch sa museli uspokojiť so striebrom. V rokoch 2008 a 2010 pridali dve umiestnenia na priečke zaručujúcej zisk bronzových medailí.

 

Ďakujeme denníku Šport za láskavý súhlas s ďalším šírením.