• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Dá sa povedať, že Ondrej Haviar je jednou zo stálic Eurovia SBL. Pôsobí v nej už viac ako desať sezón a jeho meno je neodmysliteľne spojené s farbami Handlovej.

V nej strávil drvivú väčšinu svojej kariéry, len počas sezóny 2015/2016 hral za MBK Rieker Com-Therm Komárno (Handlová kvôli rekonštrukcii športovej haly v tej sezóne v Eurovia SBL neúčinkovala). Počas tohto obdobia získal jednu striebornú medailu a dve bronzové, taktiež získal ocenenia pre hráča s najväčším zlepšením v sezóne 2012/2013. V našom rozhovore sme ho vyspovedali nielen o práve prebiehajúcej sezóne, ale zisťovali sme aj, čo plánuje po skončení hráčskej kariéry, či ako sa podľa neho zmenila naša najvyššia súťaž za tie roky, čo v nej pôsobí.

- Ako hodnotíte doterajší priebeh sezóny, ktorá je pre „Baník“ veľmi náročná a turbulentná?

„Tá sezóna je naozaj turbulentná, je v nej veľa vzletov a pádov. Niektoré veci nám od začiatku nesadli, družstvo stále hľadá svoju tvár. V poslednom období prišli konečne lepšie výsledky, ukázali sme, že basketbal hrať vieme a dúfam, že v zostávajúcom priebehu sezóny to potvrdíme ešte viac.“

- Ako ste využili trojtýždňovú reprezentačnú prestávku v súťaži?

„Počas prvého týždňa sme si hlavne oddýchli a hlavným cieľom bolo doliečiť choroby a zranenia, ktoré malá veľká časť hráčov. No a tie zostávajúce týždne už nám slúžili na to, aby sme troška obnovili kondíciu, lepšie sa zohrali a možno aj pridali niektoré prvky do našej hry.“

- Aké máte ciele do zvyšku sezóny, teda na posledné kolá základnej časti a play off?

„Myslím, že ciele sú jasné. Zostávajúce zápasy základnej časti odohrať čo najlepšie, v každom z nich sa pobiť o víťazstvo, ale aj pracovať na našom hernom prejave a naladiť formu na play off.“

- Vašim súperom v play off bude Inter Bratislava. Trúfate si ho potrápiť rovnako, ako ste to dokázali v predchádzajúcej sezóne proti Košiciam?

„Všetky zápasy, ktoré sme s Interom odohrali v základnej časti, boli jasné pre Inter, vždy sme s nimi prehrali. Verím však, že v play off to bude iné. Urobíme preto všetko, aby sme ich čo najviac potrápili.“

- Vy ste veľký handlovský srdciar, prakticky celú kariéru ste odohrali za „Baník“, s výnimkou dvoch sezón v Pezinku v prvej lige a jednej v Komárne, v čase, keď Handlová mala v Eurovia SBL prestávku. Nemali ste chuť skúsiť to aj inde, ako v Handlovej na dlhšie obdobie?

„V Pezinku som pôsobil počas štúdia na vysokej škole v Bratislave, popri štúdiu bolo vhodné hrať blízko Bratislavy. Po dokončení štúdia som sa vrátil do Handlovej a v podstate každý rok sme sa vždy dohodli na ďalšej spolupráci, tak som sa nejakými inými ponukami ani nezaoberal. Všetci o mne vedeli, že v Handlovej som doma a asi tu zostanem (úsmev). Ale veľmi vhod mi padlo pôsobenie v Komárne, zmenil som prostredie a pomohlo mi to. Za to som rád. Bol to pre mňa dobrý rok, po ktorom som sa vrátil do Handlovej a čo bude ďalej, to teraz ešte neviem povedať.“

- V Eurovia SBL pôsobíte už viac ako desať rokov, môžete teda porovnávať a posúdiť, ako sa vyvíja naša najvyššia súťaž...

„Najväčšia a hlavná zmena je to, že na našich palubovkách je čoraz menej Slovákov, pôsobí tu veľký počet zahraničných hráčov. Dúfam, že sa táto situácia zmení. Máme mnoho dobrých mládežníckych trénerov, preto verím, že sa im podarí vychovať viacero dobrých ligových hráčov, aby znova behalo po palubovkách viac Slovákov. Zlepšila sa propagácia ligy, basketbal ako šport je stále populárnejší.“

- Čo by podľa vás pomohlo k zvýšeniu kvalitatívnej úrovne súťaže? Pomohla by zmena počtu cudzincov v družstvách?

„Myslím si, že v súčasnosti je počet šiestich cudzincov optimálny, vzhľadom k tomu, že slovenských hráčov je naozaj málo, teda ani nemôžeme chcieť počty cudzincov znižovať. Veď v takom prípade by bolo v družstvách deväť - desať hráčov, a to je málo. Ale verím tomu, že sa nám podarí vychovať dostatok slovenských hráčov a potom by počet cudzincov postupne mohol klesať, napríklad každé tri roky o jedného zahraničného hráča menej. Mne sa páči aj pravidlo jedného Slováka na palubovke, aspoň sú kluby nútené, aby naši hráči hrali. Možno by pomohlo určité pravidlo smerujúce k mladým hráčom, povedzme dvaja juniori na súpiske, ktorí musia dostať aj priestor na ihrisku. Bolo by fajn, keby pribudli do ligy dve družstvá, prinieslo by to oživenie, bola by ešte atraktívnejšia. Samozrejme, veľa vecí sa odvíja od množstva peňazí, napríklad reklama v komerčných médiách či možnosť zaplatiť kvalitnejších legionárov, čo by znamenalo taktiež zatraktívnenie ligy.“

- Čo by sme mali na Slovensku urobiť, aby kvalita basketbalu u nás stúpla?

„Jednoznačne musíme poriadne pracovať s mládežou, vychovávať talenty, to vám povie asi každý tréner. Musíme prinavrátiť deti k basketbalu, aby sme hľadali talenty v čo najväčšom počte hráčov. Bolo by dobré, aby kluby každý rok 'produkovali' svojich odchovancov, dávali im šancu v lige a zároveň sme aj udržali kvalitu súťaže, prípadne ju aj zvýšili.“

- Ako si spomínate na obdobie, keď ste ako mladý hráč vstúpili do handlovskej šatne medzi mužov? Kto vám vtedy najviac pomohol?

„Do ligového tímu som prvýkrát nakukol ako 17-ročný junior, keď som dostal možnosť trénovať s handlovskými mužmi. Bolo tam deväť Slovákov, ktorých som poznal, veď som sa odmalička chodil na nich pozerať. Veľmi mi pomohli Jaroslav Štefánik či Ľudovít Smačko, od nich som sa veľa naučil.“

- V súčasnosti už patríte v šatni vy k tým starším. Ako pomáhate mladým chlapcom adaptovať sa v mužskom profesionálnom basketbale?

„Aj tým, že som vyštudoval na vysokej škole trénerstvo a môže to byť jedna z ciest, ktorou sa vydám po skončení hráčskej kariéry, sa snažím mladším hráčom vždy odovzdať niečo z toho, čo som sa naučil. Pomáham im, snažím sa opravovať chyby, ktoré robia, poradím im, čo majú robiť inak a hlavne čo majú robiť naviac, aby sa dokázali presadiť v profesionálnom basketbale.“

- V čom vidíte rozdiely medzi súčasnými juniormi a vami, keď ste boli v ich veku?

„Terajšia mládež má omnoho viac možností, ako sme mali my, môžu chodiť na kempy, turnaje v zahraničí, basketbal je oveľa viac propagovaný v médiách. V čom sú však iní, je to, že mladíci hneď, keď prídu medzi mužov, tak očakávajú že dostanú veľa minút, veľa priestoru na ihrisku. Ja, keď som bol mladý, tak som vedel, že minúty na ihrisku si musím zaslúžiť a to ničím iným, len tvrdou prácou na tréningoch, veľkým množstvom hodín v telocvični naviac, mimo hlavných tréningov. Toto by mali mladí hráči pochopiť.“

- Už sme spomínali, že ste vyštudovaný tréner. Plánujete sa vydať po skončení aktívnej kariéry práve touto cestou?

„Áno, uvažujem o tom. Ale ešte je priskoro povedať, ako to naozaj bude. Uvidíme, ako dlho ešte budem aktívne hrať a ako sa to vyvinie, keď skončím. Pri basketbale som strávil veľmi veľa rokov a bola by škoda, aby som moje skúsenosti neodovzdal ďalším basketbalistom ako tréner.“

- Máte už aj predstavu, koľko sezón by ste ešte chceli hrať profesionálne basketbal?

„Neviem to povedať presne, asi sa budem vždy po sezóne rozhodovať podľa pocitov. Pred pár rokmi by som vám odpovedal, že určite budem hrať pokiaľ budem vládať, teraz to už vnímam skôr tak, že je podstatné, aby som z hrania mal radosť a napĺňalo ma to. Zdravotne som na tom výborne, nemám žiaden problém, takže po sezóne uvidíme podľa pocitov ako sa rozhodnem.“

- Aký štýl basketbalu sa vám páči a chceli by ste ho v budúcnosti učiť svojich zverencov?

„V súčasnosti je moderný rýchly basketbal, založený však na dobrej obrane. Uvedomujem si však, že ma ešte ako trénera čaká dlhá cesta. Chcel by som začať pri mládeži a postupne získavať skúsenosti a aj popri tomto procese sa moja trénerská filozofia ešte bude vyvíjať.“

- Ďalšou známou vecou je, že počas leta sa venujete 3x3 basketbalu na vysokej úrovni, dokonca pred pár dňami ste získali ocenenie Najlepší 3x3 basketbalista za rok 2017. Je 3x3 basketbal pre vás skôr relax alebo aj určitá forma tréningu a prípravy na novú sezónu?

„Pred niekoľkými rokmi to začalo ako relax. Keďže letná prestávka je veľmi dlhá, tak som sa s kamarátom dohodol, že si na spestrenie leta pôjdeme zahrať jeden - dva turnaje v rámci letnej tour. Vyvinulo sa to však tak, že to v súčasnosti beriem veľmi vážne. Myslím si, že spolu s mojim tímom (Energy Team – pozn. red.) sme si sadli a aj 3x3 basketbal nám vyhovuje. Sú tam určité odlišnosti oproti klasickému basketbalu, spoluhráči si musia byť veľmi blízki, keďže tam nie je tréner a všetko je len na hráčoch. 3x3 basketbal veľmi napreduje vo svete, konkurencia je kvalitná. Avšak s 3x3 basketom sa dá cestovať, vidieť svet, odohrať kvalitné turnaje. Na Slovensku je basketbalové leto veľmi dlhé a 3x3 basketbal je možnosť, ako sa udržať počas neho v kondícii a mám aj motiváciu trénovať.“

- Naznačili ste určité rozdiely medzi „klasickým“ basketbalom a 3x3 basketbalom. Aké rozdiely vidíte ako hráč (okrem tých viditeľných v počte hráčov či veľkosti ihriska) v taktike či spôsobe hry?

„Je to, samozrejme, obrovský rozdiel. Moderný 3x3 basketbal je veľmi rýchly, intenzívny a vyžaduje si od hráčov aj určité skúsenosti. Útoky, resp. držanie lopty sú krátke, trvajú len 12 sekúnd a všetky činnosti a rozhodnutia treba realizovať veľmi rýchlo.“

- Ďalšou vašou aktivitou je trénerské pôsobenie na letných basketbalových kempoch Basketland. Čo vám dáva pôsobenie na tomto podujatí a aký vidíte zmysel takého kempu?

„Na Basketland kempoch je výborné to, že tam prichádzajú deti, ktoré naozaj chcú trénovať. Niekedy sú tam zrejme aj vybrané tie šikovnejšie deti a je na nich vidno, že sa chcú zlepšovať, že chcú urobiť v basketbale niečo naviac, a to im tieto kempy ponúkajú. Za viac ako desať rokov, ktoré tam chodím, sa úroveň kempov aj kvalita detí, ktoré tam chodia, určite zvýšila, má to neustále vzrastajúcu úroveň, navyše tam chodí čoraz viac detí, čo je super.“

 

JEDNOU VETOU:

NBA alebo Euroliga: u mňa je to tak 50 na 50

Obľúbený hráč, klub: Dwyane Wade, Miami Heat

Kto bude majstrom Slovenska: jeden z dvojice Inter alebo Košice

Obľúbená hala (okrem Handlovej): na Karlovke

Najneobľúbenejšia hala: nemám neobľúbenú

Najkvalitnejší spoluhráč, s ktorým som hral: Tomáš Mrviš

Najkvalitnejší hráč v lige počas môjho pôsobenia: Anton Gavel

Hobby: knihy, plážový volejbal, poker

Pre basketliga.sk napísal Peter Roman

Foto: Daniel Faix, Lukáš Droppan a Martin Šopinec