Print
Category: Rozhovor

Ako sám priznal, ide o jeho poslednú sezónu pod deravými košmi a na záver kariéry si chcel vyskúšať inú ligu ako slovinskú. Tridsaťročný pivot a v súčasnosti hráč Komárna Igor Tratnik totiž vešia tenisky na klinec a zo zeme sa presunie do vzduchu. Popri basketbale totiž pracuje na licencii pre pilota lietadiel.

Tratnik sa po ôsmich rokoch rozhodol opustiť rodné Slovinsko a tretíkrát vo svojej kariére skúsiť zahraničie. Po Španielsku a Islande sa rozhodol pre Slovensko, konkrétne pre „obuvníkov“ z Komárna. „Môj kamarát Boban Tomič mi v polovici decembra zavolal, že potrebujú v Komárne pomôcť. Tak som sa rozhodol, že prikývnem na ponuku. Chcel som zistiť, ako to tu vyzerá. Počul som množstvo dobrých vecí od Tea Hojča, preto som sa rozhodol dať tomu šancu. Slovenskú ligu som trochu podceňoval, je o čosi lepšia ako slovinská, ak samozrejme nerátame účastníkov Jadranskej ligy. Družstvá sú tu dobré, organizácia a fanúšikovia sú na vyššej úrovni ako u nás. Bol som teda pozitívne prekvapený,“ prezradil na úvod skúsený pivot.

Bývalý slovinský reprezentant si vo svojej doterajšej kariére zahral za také veľké kluby ako Zlatorog Laško, Krka Novo Mesto alebo Petrol Olimpija Ľubľana. Postupne však šiel basketbal na vedľajšiu koľaj: „Trochu ma už to štúdium na pilota nudilo (smiech), preto som sa opäť vrátil na palubovky. Po tomto ročníku dokončím školu a dúfam, že dostanem aj robotu.“

DSC 3958

Aktuálny ročník pri tom začínal v druhej najvyššej slovinskej súťaži, o vynikajúce čísla sa staral v klube Parklji Bezigrad. „Druhú ligu som vnímal skôr ako taký relax, užíval som si to. Basketbal mi chýbal, z tohto dôvodu som bol šťastný, že sa mi Boban ozval,“ vysvetlil Tratnik.

Komárno sa v posledných týždňoch zdravotne a herne pozviechalo. Je dokonca v hre o siedme miesto, na Handlovú stráca len jedno víťazstvo. „Zlepšujeme sa. O miestenke v play off sa ani netreba baviť, chceme ju. Myslím si, že určite niekoho prekvapíme,“ myslí si Slovinec.

Ako sme už naznačili vyššie, životnou záľubou a koníčkom Tratnika je lietanie. „Môj otec bol pilotom, môj brat lieta tiež a mňa to lákalo tiež, ale bola to strašne drahá záležitosť. Potreboval som preto hrať basketbal, aby som si na to našetril. V apríli ma čakajú záverečné skúšky a potom ma hádam čaká práca pre niektorú z aeroliniek. Toto je určite moja posledná basketbalová sezóna. Momentálne môžem pilotovať jednomotorové lietadlá do 5700 kg. Teraz pracujem na licencii, aby som mohol viesť viacmotorové lietadlá a veľké lietadlá, s ktorými sa prepravujú ľudia. Mám za sebou 200 hodín lietania. Skúšal som aj vetrone, ale tie nie sú pohodlné pre vysokých ľudí. Lietal som s piatimi rôznymi lietadlami. Lietam od svojich 6 rokov,“ načrtol Tratnik jeho budúcu robotu.

tratnik letec 1

V čom je lietanie odlišné od basketbalu? „Nie je žiaden priestor pre horúcu hlavu. Musíte zostať za každej okolnosti proste pokojný. Lietanie je v podstate nudné po väčšinu času, ale v priebehu sekundy sa to môže zmeniť na absolútny horor. Je to však najlepšia robota na svete, máte najkrajší výhľad, ale ste veľmi veľa preč z domu. Je to však podobné ako aj v basketbale, je potrebná tímová spolupráca. Ak nespolupracujete spolu v kritických chvíľach, tak to môže dopadnúť zle,“ vysvetľuje hráč Komárna.

Na záver sme u Tratnika zisťovali aktuálnu situáciu s licenciou pre pilota: „Je predo mnou ešte šesť skúšok a veľa učenia. Som rád, že môžem ukončiť kariéru na Slovensku, pretože úprimne, bol som dosť otrávený zo slovinskej ligy, hral som v nej príliš dlho.“

Foto: archív IT, Lukáš Droppan