• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Oliver Tot rozmýšľal po vydarenom návrate na slovenské palubovky v lete nad zahraničím. Napokon sa však vrátil do Žiliny, kde sa dokázal stotožniť s odlišnou úlohou, ako tomu bolo počas prvej sezóny. S reprezentačným rozohrávačom sme prebrali jeho herné výkony a aj vzťah s jeho otcom, známym trénerom Stevanom.

Dvadsaťštyriročný basketbalista si podobne ako mnohí zvyká na iný denný režim, ako tomu obvykle býva. Niekto sa venuje zabávaniu ľudí, Tot rozmýšľa v týchto dňoch nad individuálnou prípravou a štúdiom: „Pre mňa je to také ničnerobenie. Občas chodím do prírody na prechádzky. Aj si trochu zacvičím. Celkovo je to taký väčší relax, pozerám seriály, hrám videohry a tak. V podstate po sezóne trochu oddychujem. Po mesiaci od ukončenia sezóny sa však už chystám k aktívnejšej príprave. Rovnako začnem robiť viac programovania a budem sa ďalej vzdelávať.“

Aj napriek ponukám zo zahraničia, respektíve z konkurenčných klubov v rámci SBL, sa Oliver rozhodol v polovici októbra vrátiť do mesta pod Dubňom. Jeho neskorší návrat znamenal zároveň odlišnú pozíciu v rámci družstva, ako tomu bolo v sezóne 2018/2019. „V predchádzajúcej sezóne som mal v Žiline trochu inú úlohu, bol som prvým rozohrávačom. V druhej som naskočil až počas štvrtého zápasu. Tím mal na poste prvého rozohrávača Američana Douga Wigginsa. Nemal som ambíciu hrať 'prvé husle', chcel som najmä družstvu pomôcť k čo najlepším výsledkom. Z individuálneho hľadiska boli moje štatistiky horšie ako v minulej sezóne, ale myslím si, že z celkového hľadiska som tímu dokázal pomôcť,“ myslí si Tot.

IMG 8849

Spolu s ostatnými spoluhráčmi Slávie mútili vody hlavne v horných poschodiach tabuľky. Nebyť dlhodobejších výpadkov, mohla byť Žilina po 31. kole na lepšom ako šiestom mieste. Podobný názor má reprezentant Slovenska: „Naša sezóna bola dosť sínusoidná. Mali sme obdobia, keď sme si mohli trúfnuť na kohokoľvek. Ťahali sme víťazné série a darilo sa nám aj na palubovkách súperov. Boli aj chvíle, keď sa nám až tak nedarilo. Prehrali sme pár zápasov po sebe, ktoré sa dali aj vyhrať. Ku koncu sezóny sme na tom v súvislosti so skladbou tímu boli dobre. Verili sme, že v play off by sme mohli niečo dokázať. Mrzí nás to, že sa sezóna predčasne skončila. Neskončili sme totiž s takými výkonmi, aby ľudia mohli povedať, že sme hrali vynikajúci basketbal. V ďalšej časti súťaže sme ešte mohli ukázať oveľa viac, ako sa nám to do ukončenia ročníka podarilo. Celkovo by som to zhodnotil tak, že sme ani nesklamali, ani nejako príliš neoslnili. Ľudia však na basketbal v Žiline chodili. To je pre mňa ukazovateľ, že to celé malo zmysel.“

Absolvent americkej univerzity William & Mary zaujme na palubovke predovšetkým výškou, so svojimi 198 cm totiž zastáva prekvapivo post rozohrávača, vie však hrať aj na ďalších pozíciách. „Nemyslím si, že je to nejaký veľký rozdiel. V obrane však je trošku zložitejšie brániť nízkych rozohrávačov, lebo sú nesmierne rýchli. Ale inak nejaký veľký rozdiel medzi mnou a nižšími hráčmi na mojom poste nevidím,“ uviedol Tot.

IMG 0760

Slová chvály na jeho basketbalovú inteligenciu už dávnejšie odzneli od jeho klubového trénera Ivana Kurillu. Aj keď jeho minutáž a herné štatistiky išli mierne dole, tak podľa vlastných slov vie, čo za tým stojí: „Niekedy mám naozaj pocit, že pri hre až priveľmi rozmýšľam. Je to aj dôsledok toho, že som basketbalovo vyrastal s otcom Stevanom, ktorý ma trénoval. Vštepoval mi do hlavy, že rozohrávač je predĺžená ruka trénera na palubovke. Vďaka tomu basketbal veľa analyzujem, sledujem zápasy a snažím sa čo najviac naučiť. V kariére mi to pomohlo. Napriek tomu, že nie som najrýchlejší alebo najsilnejší, tak dokážem niektoré veci v hre predvídať. To mi pomáha sa viac presadzovať.“

Ako už bolo vyššie naznačené, Oliver pochádza z basketbalovej rodiny. Jeho otec Stevan je pre slovenských fanúšikov známou persónou, počas svojej trénerskej kariéry viedol Svit, Pezinok a Inter Bratislava. Aký je vzťah medzi trénerom - hráčom, respektíve otcom - synom? „Chodí na zápasy alebo ich pozerá na internete. Nedostáva ma to pod tlak, práve naopak, v posledných rokoch je pre mňa najväčšou podporou. Aj keď sa mi zápas nepodarí, je prvý, čo mi po stretnutí zatelefonuje alebo napíše. Keď je nejaká vec, ktorú by som mal podľa neho zlepšiť, tak mi to povie. Za to všetko som mu veľmi vďačný,“ uzatvoril Tot.

Foto: Daniel Stehlík