• 1.

    LEV Levice
    22-14 58
  • 2.

    SNV Spišská N.V.
    22-14 58
  • 3.

    SVT Svit
    20-16 56
  • 4.

    INT Inter
    19-17 55
  • 5.

    LUC Lučenec
    18-18 54
  • 6.

    PDA Prievidza
    14-22 50
  • 7.

    HAN Handlová
    11-25 47

Necelý rok a pol zbieral Róbert Ištvánik z pozície asistenta trénera skúsenosti v Niké SBL. Na začiatku januára sa musel chopiť taktovky nad družstvom Iskry Svit, svoju premiéru zvládol nad očakávania. S „medveďmi“ skončil v základnej časti na 3. mieste a napokon ho doviedol do semifinále. Zranenia a tiež užšia rotácia rozhodla o tom, že do finále postúpili Spišskí Rytieri a pod Tatrami sa opäť vešal na krk bronz. S trénerom tímu sme prebrali v mnohých smeroch zaujímavú sezónu Iskry.

- Ako by ste z vášho pohľadu zhodnotili sezónu Svitu?

„Myslím si, že s odstupom času budeme hodnotiť 3. miesto ako úspech, aj keď sme v závere sezóny cítili, že máme na viac. Mrzí nás, že sa nám zranili počas play off hráči. Tretie miesto napokon budeme hodnotiť pozitívne.“

- Na lavičku ste naskočili počas rozbehnutej sezóny a premiérovo do pozície hlavného trénera v Niké SBL. Aké to pre vás z tohto pohľadu bolo?

„Bolo to pre mňa nové, hoci som pri pánovi Jugovi pôsobil ako asistent skoro jeden a pol sezóny. Je to niečo iné byť v pozícii hlavného trénera a byť v pozícii asistenta. Čo najskôr som sa snažil na to adaptovať. Myslím si, že to bola pre mňa veľmi dobrá skúsenosť. Uvidíme, čo sa udeje v budúcnosti, či budem trénovať mládež alebo mužov. Som za to veľmi vďačný a ako trénerovi mi to veľmi pomohlo.“

- V akom stave ste našli družstvo, keď ste ho preberali?

„Nakoľko som bol asistentom, tak družstvo som poznal. Skôr bolo pre mňa nové to, že nie som v pozícii asistenta a nepomáham, ale musím sa zhostiť postu hlavného trénera. Trošku mi trvalo, kým som sa na to adaptoval.“

DSC 91

- S vašim príchodom razom prišli výhry, určitá zmena herného štýlu a postup v tabuľke smerom nahor. Ako ste na úvod vlastne postupovali, respektíve aké ciele ste si stanovili?

„Myslím si, že prvé výhry prišli najmä pre to, že družstvo dostalo nový impulz. Ťažko hovoriť o cieľoch. Vieme, že sme mali veľmi ofenzívne ladený tím. Ja som skôr zástancom defenzívnej hry, ťažko bolo chlapcov na toto prestavovať. Postupom času sa aj toto menilo, mali sme dobré úseky hry, kedy sme dokázali výborne brániť. Ku koncu základnej časti sme mali pár zápasov, kedy sme to zdvihli aj v defenzíve. O cieľoch by som ani nehovoril, prišiel som totiž ako nováčik. Vedenie malo určité ciele, minimálne účasť v semifinále play off. To sa nám podarilo, ale škoda, že sme nešli ďalej.“

- Pracovali ste s odchovancami a mladším družstvom. Ako a v čom ste videli progres domácich odchovancov, Slovákov a tiež legionárov?

„Som veľmi rád, že v tejto sezóne dostali vo Svite šancu mladí chalani, najmä v podobe mladých Slovákov, Jakuba Mokráňa a Šimona Turzu. Na to koľko hrali predtým, tak dostali dobrú minutáž a určitým spôsobom sa v našom tíme obrodili. Videli, že keď sa chce, tak sa dá. Teší ma, že postupne zapájame aj našich odchovancov, v podstate už od kategórie kadetov. Pri našom A-tíme sa striedali dvaja, neskôr iná dvojica. Pre nich je to podľa mňa motivácia navyše, s ohľadom na to, že dostali šancu nastúpiť v niektorých zápasoch na pár sekúnd alebo minút. Je to pre nich motivácia, keď vidia, že dostanú šancu nielen všeobecne mladí hráči, ale aj našich odchovanci.“

DSC 30

- V play off ste prešli cez prvé kolo. Bol už tento postup považovaný za úspech?

„Myslím, že áno. O výhodu domáceho prostredia sme bojovali a tiež čo najlepšie postavenie pred play off. Troma výhrami v rade na konci základnej časti sme si zabezpečili 3. miesto. Samozrejme, cieľom pri tomto postavení bolo postúpiť cez Prievidzu. Diváci mali možnosť vidieť, že to ľahké nebolo, hlavne v prvom zápase, kedy sme takmer prehrali vyhraté stretnutie. Chvalabohu za našich lídrov, že sme to nejako dokázali ukočírovať. Vedeli sme, že v Prievidzi to bude extrémne ťažké. Nezachytili sme tam začiatok, tak sa potvrdilo to, čo sa nám už počas základnej časti u nich stalo. Som rád, že v rozhodujúcom zápase, kedy to bolo buď - alebo, sme išli od začiatku do toho s tým, že jediná možnosť je výhry. Dokázali sme si to postrážiť a z výsledku sme sa tešili.“

- Spišskí Rytieri vám napokon v semifinále vystavili stopku. V čom bol podľa vás súper lepší a naopak, čo v tejto fáze chýbalo vášmu tímu?

„Každý vraví, že hráme špecifický štýl hry. Áno, hráme, pretože sme mali na to aj hráčov. Čo je škoda, že nám chýbali skúsenosti, najmä v podobe Sašu Avramoviča, ktorý sa po prvom zápase zranil. Taktiež nám chýbal Robert Baker. Mám pocit, nechcem sa na to vyhovárať, že v treťom a štvrtom zápase nám už chýbala energia, nakoľko sme točili minimum hráčov. Proti tak kvalitnému a skúsenému družstvu, ako je Spišská Nová Ves, bolo v takej zostave veľmi ťažké proti ním hrať. Chceli sme urobiť čo najviac, žiaľ, nepodarilo sa. Spišská si zaslúži gratuláciu a želáme im veľa úspechov v ďalšej práci.“

DSC 73

- Klubu sa podarilo prežiť túto pandemickú sezónu. Ako sa to podpísalo na vás, hráčoch a celkovom fungovaní?

„Toto je skôr otázka na vedenie. Musím sa poďakovať nielen ja, ale aj ostatní tréneri a hráči v klube, plus ľudia naokolo, že na to, ako celý šport v podstate krízovo rok fungoval, tak dokázali vytvoriť také podmienky, že sme mohli v pokoji a nerušene trénovať na zápasy. Mohli sme sa venovať tomu, čomu sme sa mali a v pokoji trénovať celú sezónu, za čo patrí vedeniu vďaka.“

- Aká bude vaša ďalšia basketbalová budúcnosť?

„Na toto je momentálne ťažké odpovedať. Chcel by som naďalej vo Svite trénovať, či už to bude v pozícii hlavného trénera, asistent trénera alebo kouča mládeže. Toto je na rozhovor s vedením, preto by som radšej nepredbiehal. Svoju trénerskú budúcnosť chcem spojiť so Svitom.“

DSC 97

- Aké kroky by mal klub urobiť smerom k budúcemu ročníku? Mal by pokračovať v nastolenej filozofii, napríklad práci s odchovancami?

„Filozofiu už máme nastavenú, dlho sa o nej v klube diskutuje. Chceme zapájať našich hráčov, aby tí, čo hrajú za mládež videli, že je tu cesta dostať sa do A-tímu, odohrať tu dve-tri sezóny a keď bude chlapec talentovaný, tak nech sa pokojne posunie. My budeme za to radi, že sme dokázali vychovať talent a bude to tiež dobrá vizitka našej práce s mládežou. Máme dva dobré ročníky - 2004 a 2005, máme aj chalanov v ročníku 2002 a 2003, ktorým chceme dať príležitosť. Pre mládež je to veľká motivácia, keď vidia, že môžu nielen trénovať s mužmi, ale postupne aj zbierať minúty v lige.“

Foto: Daniel Faix