Prvá zastávka na juhu Slovenska trvala len sedem zápasov. Na Komárno nezanevrel, dal šancu aj novému klubu a urobil dobre. Jorden Duffy sa opäť vrátil do diania a nováčika vedie k úspešnej sezóne. To všetko rámcuje „tichý bojovník“ aj solídnymi individuálnymi štatistikami.
V sezóne 2019/2020 sa snažil pozdvihnúť potápajúcu sa loď MBK Rieker Com-Therm Komárno. Už vtedy naznačil svoj potenciál. Možno preto bolo prekvapením, že v ďalšom ročníku si klubové pôsobisko nenašiel. Až neprišla v lete ďalšia pomocná ruka z Komárna, no už pod značkou BC.
„Koronavírus ma zastavil. Neprestal som ale trénovať, stále som bol v hale, aby som bol pripravený na to, čo môžem kontrolovať - moju basketbalovú budúcnosť. Do Komárna ma doviedla prestávka v profesionálnej kariére. Chcel som sa vrátiť do diania, Boban Tomič ma skontaktoval cez pandémiu a vyšlo to. Nezáležalo na tom, kto je vo vedení, mal som proste záujem hrať opäť za Komárno. Vidím tu priestor na to, aby som sa basketbalovo ukázal. Preto aj ten dôvod návratu do Komárna, poznám to tu, viem čo čakať,“ objasnil Duffy svoju cestu naspäť do Komárna.
Na juhu Slovenska sa od jeho odchodu zmenilo mnohé, značka MBK Rieker-Com Therm bola napríklad poslaná do histórie. Basketbal v Komárne ale nezanikol, iniciatívy sa chopili noví ľudia, na čele s ex-hráčom Bobanom Tomičom. Cestu prieniku z prvej ligy zabrzdil koronavírus, tak prišla „divoká karta“ od vedenia Niké SBL. A nováčik ju odpláca priebežným tretím miestom v tabuľke.
„Považujem seba za outsidera, vždy som bol v basketbale mimo hlavného radaru. Tréner nám ukázal pred sezónou, že nás mnohí dávali v tabuľke na posledné miesto. Pre mňa však nie je prekvapenie, kde sa teraz nachádzame, pretože viem, ako tvrdo pracujeme. Iných sme prekvapili, sami seba nie,“ vyhlásil rozohrávač Komárna.
K tomu všetkému sa Duffy vypracoval na jedného z kľúčových ťahúňov v družstve trénera Zlatka Jovanoviča. Suverénne je najlepším strelcom tímu, lídrom je aj v asistenciách. To je len jedna z noviniek u amerického basketbalistu: „Je to pre mňa nové, že patrím k lídrom tímu a ku skúsenejším hráčom. Na pozíciu jedného z lídrov si musím zvyknúť, keďže nie som priveľmi zhovorčivý. Tréner však odo mňa chce, aby som išiel príkladom každý deň na tréningu a v každom stretnutí. Výsledky to zatiaľ ukazujú, že to vychádza. Som viac orientovaný na tím a jeho fungovanie. Viac som so spoluhráčmi, vtipkujeme, stretávame sa mimo haly. Počas môjho prvého pôsobenia v Komárne to boli len tréningy, zápasy a pobyt doma.“
Duffy na palubovke len potvrdzuje prezývku, ktorá k nemu už dlhé roky neodmysliteľne patrí - „tichý bojovník“. Na základe nej vznikol aj krátky dokument o ňom počas obdobia, keď bol doma bez klubu. „Je to prezývka, ktorá mi prischla na začiatku basketbalovej kariéry. Vychádza to z toho, že veľa toho nenarozprávam, ale som proste nezlomný. Urobím všetko, čo sa odo mňa vyžaduje, aby som dokráčal k cieľu. Počas pôsobenia na univerzite ma trápilo množstvo zranení a vždy som sa z nich dokázal dať dokopy. Preto ten bojovník. Tichý som stále,“ vysvetľuje 25-ročný rozohrávač pôvod svojej prezývky.
Foto: Lukáš Droppan, Vladimír Dorňák