Print
Category: Rozhovory

Na lučeneckých tvárach bolo prirodzene vidieť v sobotu večer najmä sklamanie. S odstupom času to je ale pre klub najúspešnejšia sezóna, podčiarknutá ligovým striebrom a najmä ziskom Slovenského pohára. To všetko viedol premiérovo z pozície hlavného trénera Američan Daniel Sokolovsky. Mladý kouč sa stal najúspešnejším zámorským koučom Niké SBL za posledné roky.

Rozhodujúci súboj o majstrovský titul boj najvyrovnanejší zo všetkých finálových zápasoch. „Pelikáni“ sa márne doťahovali, k predĺženiu série však boli viackrát blízko. „Myslím si, že Šimon Krajčovič bol v tomto stretnutí špeciálny. On odmietol, aby toto stretnutie Levice prehrali. Prišli sme sem oveľa koncentrovanejší, lepšie sme premieňali veci v útoku a bojovali sme. Robili sme chyby, ale súper potreboval zo seba dostať maximum, aby nás zdolal. To sa im podarilo, taký je basketbal,“ hodnotil kormidelník Lučenca Daniel Sokolovsky tesne po zápase.

Hlavnou témou počas finále boli nielen jednoznačné rozdiely v jednotlivých zápasoch, ale aj absencie na strane „Novohradčanov“. Najviac evidentný bol výpadok Desure Buieho, neskôr bolo cítiť, že v zostave chýba aj Ján Zorvan, ktorý mal životnú sezónu v drese BKM. „Desure Buie a Ján Zorvan patrili k našim nosným hráčom. Ovplyvnilo nás to, ako sme v zápasoch vyzerali, keď nám jeden z nich chýbal. Nechceme sa vyhovárať, neboli sme však v kompletnej zostave počas drvivej väčšiny finálovej série. To nám sťažilo situáciu, ale nie je to ospravedlnenie toho, že Levice nás zdolali 4:1 na zápasy a boli lepším tímom. Počas celej sezóny sme boli najlepšie strieľajúcim tímom za tri body, vo finále sme sa ale trápili, čo nám znemožnilo vyhrať niektoré zápasy,“ myslí si americký tréner.

DSC 0064

Od príchodu do najvyššej súťaže to nikdy nedotiahol Lučenec na oboch frontoch tak ďaleko. Suverénny triumf na Final Four Slovenského pohára bol pre mnohých možno prekvapením, ale zároveň ukážkou potenciálu, ktorý mladé družstvo okolo zámorskej trénerskej dvojice má. „Tlak nepoznám, ale kládli sme na seba veľké očakávania. Nehrali sme uvoľnene, len aby sme sa dostali do finále. My sme očakávali, že sa sem dostaneme. Nechcem hovoriť, že by to nebol úspech (pozn. zisk striebra). Ale toto družstvo pracovalo od prvého dňa ako majstrovské družstvo až do rozhodujúceho finálového zápasu. Ťažko je byť spokojný s druhým miestom s ohľadom na to, ako chalani pracovali, ale taký je basketbal,“ vyhlásil Sokolovsky.

Mladý tréner Lučenca dostal jedinečnú možnosť viesť prvýkrát vo svojej trénerskej kariére hlavné družstvo. S úlohou sa popasoval nad očakávania, keď sa nebál urobiť možno na prvý pohľad ťažšie hráčske rošády (odchod Che Boba, Antuna Maričeviča a Chrisa Cokleyho). Postupne vyťahoval do najvyššej súťaže aj mladých slovenských nováčikov, stačí spomenúť Juraja Láštica alebo Ondreja Kapustíka. Výraznejšiu úlohu v družstve dostal Lukáš Bolek, čo bola tiež novinka.

DSC 0037

„Poskladať nové družstvo bola najťažšia vec, ktorú som doteraz v basketbale robil. Myslím si, že po dvoch hráčskych zmenách, keď sa k nám pridali noví hráči, sa naša bilancia zlepšila a som toho názoru, že sme urobili správne. Priali sme si, aby sme im ešte viac pomohli (pozn. Slovákom) . Súťaž však bola vyrovnaná, dôležitý bol každý bod. Som toho názoru, že budúcnosť slovenského basketbalu je dobrá,“ prezradil kormidelník Lučenca.

Tréneri z Ameriky prinášajú do slovenského basketbalu obvykle odlišné herné prvky a návyky, na čo tunajšie prostredie nie je úplne zvyknuté. Aj preto z toho obvykle nebýva tímový úspech. Cesta Sokolovskeho a jeho asistenta Daniela Pavlakovicha však ukázala, že to v tomto smere ide. „Vzhľadom na to, akí tréneri tu predo mnou pôsobili, je príjemné zistiť, k akému úspechu sa mi podarilo dokráčať. Som nesmierne šťastný za skúsenosť, ktorú som mal možnosť zažiť. Teší ma dôvera od vedenia Lučenca, od prezidenta Michala Matalu a ostatných ľudí podieľajúcich sa na chode klubu. Som vďačný,“ uzatvoril Sokolovsky.

Foto: Lukáš Droppan