Len máloktorý legionár strávi na Slovensku viac ako rok, nieto ešte niekoľko sezón. Z nedávnej minulosti stačí spomenúť Nenada Miloševiča, Sašu Jankoviča alebo aktuálne Sašu Avramoviča. Po roku sa do Niké SBL vrátil Goran Bulatovič, po dvoch sezónach opäť na seba navliekol dres Interu Bratislava. Aké to je byť najstarším hráčom nielen v šatni, ale aj v lige? Koľko ešte bude hrať basketbal? Aj na to sa dozviete odpovede v rozhovore s „Bulim.“
- Čo viedlo po dvoch sezónach k návratu do Interu?
„K návratu do Interu ma najviac viedla filozofia, ktorú mi predstavil na konci predchádzajúcej sezóny Michal Ondruš. Vtedy ešte nebolo isté, že Inter do súťaže nastúpi. Po kladnom rozhodnutí som nepotreboval veľa, aby som sa rozhodol vrátiť do Bratislavy. Asi stokrát som to už opakoval, že som tu zažil najkrajšie momenty vo svojej basketbalovej kariére. Myslím si, že iný dôvod som ani nepotreboval.“
- Opäť prišlo k spojeniu Bulatovič a Rakočevič. Zohrávalo to tiež úlohu pri vašom návrate na Slovensko?
„Keď som sa dohodol s Interom, vtedy ešte Danilo Rakočevič nepodpísal. Bol som veľmi rád v momente, keď som sa dozvedel o jeho podpise. Poznáme sa už niekoľko rokov, so spoluprácou som veľmi spokojný. Teší ma, že ešte minimálne jeden rok spolu budeme spolupracovať.“
- V tíme ste jednoznačne najstarším hráčom. Platí to aj v šatni, na tréningoch a zápasoch, že vás počúvajú?
„Nielen v tíme, ale aj v lige som už najstarším hráčom. Chlapci sú super, rešpektujú ma a máme veľmi dobrý vzťah. Sú to rozumní a slušní chlapci, takže nemáme žiadny problém.“
- Na rozohrávke máte oveľa mladších kolegov. Ako sa s nimi funguje, získavajú od vás informácie?
„Myslím si, že sa s nimi funguje dobre. Sú zvyknutí trénovať a makať. Na každom tréningu a v každom zápase sa im snažím čo najviac pomôcť a ako najlepšie viem. Môžem ich len pochváliť, pretože si berú informácie.“
- Popri vás herne a štatisticky napreduje Maťo Koller. Ako ho vnímate ako basketbalistu a jeho progres?
„Maťovi som na začiatku ročníka povedal, že to bude jeho sezóna. Má v sebe to, čo by mal mať každý rozohrávač. Ak mám pravdu povedať, tak ma neprekvapuje, že sa v tejto sezóne zdvihol herne a štatisticky. Môže to byť ešte lepšie, pretože viem, ako pracuje a čo v sebe má.“
- Po dlhých rokoch ste sa pred sezónou 2021/2022 vrátili do Čiernej Hory. Aká bola sezóna doma?
„Po 9 rokoch som sa rozhodol vrátiť do Čiernej Hory, pretože som chcel byť aj trochu bližšie domovu a rodine. Bola to dobrá sezóna. S Primorje sme splnili predsezónny cieľ, boli sme medzi najlepšou päťkou tímov v Čiernej Hore. Môžem povedať, že tamojšia súťaž je asi najlepšia spomedzi líg na Balkáne. Mnoho tímov hrá Jadranskú ligu 1 alebo 2, obe súťaže sú silné. Pred play off som prestúpil do Podgorice, dostali sme sa do semifinále a tiež to bola dobrá skúsenosť. V semifinále sme hrali proti Buducnosti, ktorá prednedávnom hrala Euroligu a každý rok hrá Eurocup. Boli tam samozrejme plusy a mínusy, ale považujem to za dobrú sezónu.“
- Tu na Slovensku už máte taký status legendy, aj keď sa tomuto osloveniu vyhýbate. Ako vnímate všeobecný rešpekt od klubov smerom k vám?
„Nemôžem povedať, že sa mi nepáči označenie legendy (úsmev), ale všetko ukáže čas. Som tu už 10 rokov, poznám tu mnoho ľudí, hral som v Handlovej alebo v Spišskej Novej Vsi. Ani v ostatných mestách som nemal žiadny problém. So všetkými mám dobrý vzťah.“
- Máte 34 rokov, na koľko sa ešte vidíte v pozícii hráča? Ako sa cíti telo, ako regeneruje?
„Neviem, idem od sezóny k sezóne. Viem, že to už nebude mnoho rokov. Cítim sa však dobre, dávam si pozor na telo a na stravu. Počas letnej prestávky som napríklad som začal s bratom behať polmaratóny a trailové behy, vďaka tomu zostávam v dobrej forme a na začiatku prípravy prichádzam dobre pripravený.“
- Rozmýšľali ste už nad tým, čo bude po konci hráčskej kariéry? Vidíte sa napríklad v pozícii trénera?
„Jasné, teraz nad tým ešte viac rozmýšľam. Som si vedomý toho, koľko ešte môže moja kariéra trvať. Sú nejaké veci, ktoré by som chcel robiť. Neviem, či by som mohol byť tréner, pretože to majú veľmi ťažké. Teraz, keď som starší, tak vidím, ako náročná robota to je. Neviem, či to je pre mňa. Možno keby som začal ako asistent a neskôr sa dostal na pozíciu hlavného trénera, ale momentálne sa zatiaľ na tomto poste nevidím.“
- Chceli by ste zotrvať prípadne na Slovensku alebo vás to ťahá domov?
„Nemal by som problém zostať na Slovensku, pretože Slovensko mám veľmi rád. Cítim sa tu veľmi dobre, ale doma je asi každému najlepšie. Bol by som tiež rád, keby som si našiel dobrú robotu aj v Čiernej Hore.“
Foto: Vladimír Dorňák