Najdlhšie v rámci prvého kola play off vzdorovala Prievidza, v sérii so Svitom si vynútila rozhodujúci zápas. Tím trénera Krunoslava Krajnoviča hral pred rokom baráž, teraz nebol ďaleko od účasti v semifinále. Ako hodnotí skúsený kouč ďalší rok na lavičke, čo znamenal pre neho návrat fanúšikov do haly a ako pokračuje práca s mladými Slovákmi, na to tiež prišla reč v hodnotiacom rozhovore.
- Máte za sebou sezónu na lavičke Prievidze, ako by ste ju celkovo zhodnotili?
„Náš herný prejav od Vianoc do konca sezóny vyzeral oveľa lepšie ako dovtedy. My sme ukázali progres, mali sme dobrý záver základnej časti, dokázali sme vyhrať v Spišskej Novej Vsi a doma zdolať Levice. Pre všetkých nás to bola náročná sezóna. V minulej sme hrali baráž. Klub urobil všetko pre to, aby táto sezóna vyzerala lepšie ako minulá.“
- Je konečné umiestnenie 7. miesto, reálnym odzrkadlením celej sezóny?
„Myslím, že áno, aj vzhľadom k tomu, aké boli problémy pri skladaní družstva. Náš rozpočet bol obmedzený. Veľa hráčov do Prievidze ísť nechcelo. Ako športovec som chcel samozrejme skončiť lepšie. V základnej časti nám ušlo pár tesných zápasov. Aj v play off so Svitom sme mali šance. Realita je taká, že Svit bol v lepšej forme ako my.“
- Play off séria so Svitom sa skončila 1:2 na zápasy. Čo sa v nej ukázalo ako rozhodujúce a čo chýbalo vášmu tímu k lepšiemu výsledku?
„Svit so svojou úzkou rotáciou mal väčšiu individuálnu kvalitu. My by sme museli odohrať dva zápasy v najlepšej forme. To sa nepodarilo. Mali sme kolísavé výkony, niektorí hráči záťaž play off nezvládli. Dalo sa to aj očakávať, lebo väčšina z nich podobné zápasy ešte nehrala. Tretí zápas ovplyvnilo zranenie Mareka Jašša. Nehovorím, že by sme vyhrali, ale zápas by vyzeral inak.“
- Čo vám z trénerského pohľadu dala táto sezóna?
„Môžem povedať, že v mojej trénerskej kariére to bola asi najťažšia sezóna. Očakávania boli väčšie ako v minulej sezóne, keď sme zachraňovali ligovú účasť. Možno by som zmenil niektorý výber hráčov. Ale viem, že ten proces pred sezónou bol zložitý. Mali sme neskúsené družstvo, mali sme troch európskych nováčikov, boli to mladí hráči. Na návrat na popredné priečky v tabuľke potrebujete čas. To sa nedá urobiť zo sezóny na sezónu, musíme byť trpezlivejší. Som rád, že priestor dostali aj mladí hráči, čo bol aj cieľ vedenia.“
- Tento rok ste sa vydali viac americkou cestou z pohľadu legionárov. Ako spätne vnímate tento krok?
„Pre mňa by bolo ideálne, keby boli všetci legionári z rôznych krajín. Z mojej skúsenosti vtedy družstvo najlepšie funguje. V tejto sezóne to nebolo vždy ideálne. Mali sme trochu neskúsených hráčov. Veril som, že play off môžeme odohrať lepšie, ale realita bola iná.“
- V správnom čase sa vám podarilo gradovať formu, ale dlhodobo vám robili problémy vyrovnané zápasy a koncovky. Čo z vášho pohľadu chýbalo družstvu k lepším výsledkom, umiestneniu?
„Chýbala nám najmä skúsenosť. Na konci roka sme vyhrali nad Handlovou a Lučencom a potom sme prehrali štyri zápasy za sebou v koncovkách. My sme mali dobré výsledky, keď sme hrali tímovo, hneď ako sme začali riešiť veci viac individuálne, náš herný prejav upadal. Trochu sa nám to podarilo skorigovať na tréningoch. Nemali sme skúsenosť a v niektorých fázach nám chýbala taktická vyspelosť.“
- Celkom s prehľadom ste sa dostali do play off. Pre niekoho je to možno málo, ale pre klub, ktorý mal svoje starosti, to asi znamená veľa. Je tomu tak?
„Verili sme, že urobíme aspoň o krok viac ako je splnený cieľ, ktorým bol postup do play off. Chceli sme našim fanúšikom ponúknuť viac zápasov vo vyraďovacej časti. Reálne to bolo veľmi náročné. Teraz som sklamaný. Keď sa však na to pozriem od konca baráže do posledného zápasu tejto sezóny, tak neskôr možno zhodnotíme sezónu vzhľadom k našim možnostiam pozitívne.“
- Najväčším pozitívom bol návrat fanúšikov do haly. Ako ste to vnímali v rámci tímu a aj klub?
„Určite. Na prvom zápase sezóny bolo 2000 divákov. Keď som vošiel do haly, neveril som, že toľko ľudí si našlo cestu na basketbal. Bol to zápas s Handlovou, derby, ale aj tak som to nečakal. A zostali pri nás aj v ďalších dueloch. Na posledný zápas so Svitom ich bolo tiež viac ako 2000. Na tom musíme stavať v ďalšej sezóne. Ľudia nám verili, že bojujeme, snažíme sa predvádzať čo najlepšiu hru. Mňa veľmi tešilo, že na naše stretnutia chodili aj rodiny s deťmi. Toľko detí ako v tejto sezóne som na basketbale dávno nevidel.“
- Dali ste výraznejší priestor viacerým Slovákom, vrátane domácich odchovancov. Ako sa popasovali so zodpovednosťou na svojich pleciach a očakávaniach od trénera?
„Chlapci majú talent. Očakávam od nich ešte väčšie nasadenie ako doteraz, očakávam, že basketbal budú brať ako svoje povolanie, nie ako hru. Potrebujú mať možno viac zodpovednosti. Musia do seba viac investovať, s niektorými sa dá do budúcnosti rátať. Šancu v lige dostali a keď budú na sebe pracovať, dostanú priestor znova.“
Foto: Lukáš Droppan, Ladislav Szibilla