Byť súčasťou extraligového tímu, vidieť zákulisie fungovania klubu a spoznať hrdinov basketbalových paluboviek je snom pre väčšinu fanúšikov. Jeden z nich si to vyskúšal na vlastnej koži.
Všetko to začalo pred vianočnými sviatkami, kedy prievidzský klub zverejnil na svojej stránke výzvu pod názvom „Poď medzi nás“. Čo bolo jej podstatou? Na 48 hodín umožnil klub jednému fanúšikovi zažiť jedinečnú možnosť vyskúšať život profesionálneho basketbalistu na vlastnej koži. Do tímu Miljana Čuroviča sa nakoniec pripojil na obdobie 48 hodín 37-ročný rozohrávač Ivan Pacher. „Pocity boli skvelé. Bolo to vianočné prekvapenie od manželky. Splnil sa mi veľký sen byť profesionálnym basketbalistom. Tým, že športujem od detstva, tak bolo perfektné zažiť život profesionálneho basketbalistu,“ spomína Ivan Pacher na moment, keď sa dozvedel, že práve on sa stane súčasťou tímu Prievidze. Ivan je dlhoročným fanúšikom prievidzského tímu, čo potvrdil aj pri svojom rozprávaní: „Prievidzskému basketbalu fandím od čias spoločnej Česko-slovenskej ligy. Už sa nalomila aj moja manželka. Chodíme skoro na všetky zápasy, aj tie ktoré hrajú vonku. Rekreačne chodím hrávať basket raz do týždňa.“
Celý náročný program sa začal v pondelok ráno, kedy bola na programe vstupná zdravotná prehliadka. „Prehliadka prebehla v poriadku. Bol som na spirometrii (zisťovaní funkcie pľúc, poz. redaktora), meraní tlaku, vyšetrení srdca a záťaži na stacionárnom bicykli,“ približuje program 37-ročný rozohrávač. Následne prišlo na rad ubytovanie v blízkosti Bojnického zámku, chvíľka na oddych a potom hlásenie sa na tréning Miljana Čuroviča. Už bývalý hráč Prievidze nám aj bližšie priblížil skladbu bežnej tréningovej jednotky: „Tréning sa skladá zo strečingu, nácviku herných signálov na zápas, streľby, prípadne hrania basketbalu. Čo sa týka náročnosti bolo to v pohode, lebo nácvik signálov som netrénoval. Bolo to o streľbe, ale nasiaknuť atmosféru profesionálneho tréningu bolo skvelé. Tréner Čurovič je podľa mňa veľká osobnosť, ktorú rešpektujú aj hráči. Je perfektný motivátor, ktorý vie byť prísny, ale vie aj pochváliť alebo zasrandovať.“
Aj keď bol Ivan súčasťou prievidzského tímu len na 48 hodín, tak aj pre neho platili tréningové pravidlá. „Po nepremenení koša sa muselo klikovať, čo som pocítil na druhý deň.“ Počas druhého dňa bola na programe videoanalýza najbližšieho súpera Prievidze, ktorým bol celok Spišskej Novej Vsi. „Videoanalýza je podľa mňa perfektný nástroj ako sa pripraviť na silné a slabé stránky súpera,“ myslí si Ivan Pacher. Záverečný deň pôsobenia v tíme baníkov vyvrcholil asi najväčšou odmenou pre 37-ročného fanúšika – možnosť užiť si zápas proti Spišskej Novej Vsi priamo z lavičky tímu.
Nebolo to len o dýchaní zápasovej atmosféry, Ivan dostal svoj vlastný dres s číslom 9, absolvoval klasickú predzápasovú rozcvičku a nemohol chýbať ani pri predstavovačke tímu. „Najväčší zážitok som mal zo zápasu. Mať na sebe dres najlepšieho klubu na svete, rozcvičovať sa s hráčmi, ktorým dlho fandíte a byť s nimi v jednej šatni, to je niečo, čo sa nedá ani opísať slovami,“ rozplýval sa nad záverečným dňom v prievidzskom tíme Pacher. Na záver sme sa Ivana opýtali, ako by mohli podobné projekty pomôcť slovenskému basketbalu? „Pre verného fanúšika svojho klubu je to neopísateľný zážitok, o ktorom bude vyprávať každému a rozdávať pozitívne ohlasy, na to, čo zažil a tým môže robiť dobré meno slovenskému basketbalu,“ odpovedal momentálne už len fanúšik tímu Miljana Čuroviča.
FOTO: FACEBOOK A OLIVER BÚZA