• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

V sobotu odštartovala finálová séria Eurovia SBL. Našim súperom je rovnako ako pred tromi rokmi družstvo Komárna, ktoré sme vtedy porazili 3:1 a 25. apríla 2012 sme sa po dlhých 17 rokoch tešili z majstrovského titulu. 

V sobotu to tak boli presne tri roky od tohto krásneho dňa. Pri tejto príležitosti pozdravili družstvo a fanúšikov dvaja naši bývali úspešní tréneri Ivan Rudež a Johan Roijakkers. Po nich nasledoval pokus o „videohovor“ s najužitočnejším hráčom sezóny 2011/12 Sullivanom Phillipsom. Ten skončil obrovským prekvapením pre všetkých prítomných v Niké aréne. Sulli prišiel naživo medzi nás a z rúk marketingového riaditeľa BC Prievidza Jozefa Peniaška si prevzal súčasný dres BC s jeho číslom 10. Spolu s Ivanom Rudežom a Johanom Roijakkersom bol prijatý do siene slávy nášho klubu.

Sullivan Phillips odohral iba jednu sezóna za náš klub, iba jednu sezónu na Slovensku. Aj za ten krátky čas však zanechal za sebou výraznú stopu. Svoje hráčske a ľudské kvality preukazoval nie len na ihrisku ale aj mimo neho. Neuznávali ho iba v Prievidze, ale aj v celej súťaži. Zaradil sa tak medzi skvelých hráčov, ktorí pôsobili na Slovensku a nezabúda sa na nich ako napr. Aramis Naglić, Dragan Ristanović, Oleg Meleščenko, Rytis Vaišvila a ďalší.

Sám Sulli bol prekvapený z prijatia aké sa mu dostalo, predsa len 3 roky sú dlhá doba. „Je to skvelý pocit vidieť po 3 rokoch známe tváre, ale hlavne je skvelé, že ľudia ani po troch rokoch nezabudli na mňa a úspech, ktorý sme dosiahli zvlášť keď je tu teraz veľmi dobrý tím. Pre mňa už bola veľká česť, že klub ma prijme do siene slávy, nie každému hráčovi sa dostane takej pocty. A keď sa ma Martin s Andrejom opýtali, či by som nechcel prísť osobne, bol som veľmi vzrušený a plný očakávaní.“

Po majstrovskej sezóne pokračoval pod vedením trénera Roijakkersa aj v nemeckom Goettingene, kde po jej skončení ukončil profesionálnu kariéru. „Neskončil som kvôli zdravotným problémom, ale chcel som byť viac s rodinou. Syn má 3 a pol roka, dcéry 11 a 13. Teraz učím na vysokej škole športový manažment a trénujem basketbal, mám radosť z toho ako môžem viesť študentov a vidieť ich pokroky. Okrem toho píšem aj knihu, moju biografiu. Jedna kapitola bude venovaná Prievidzi a krásnym spomienkam.“ 

V sobotu sedel na tribúne a sledoval finálové stretnutie. V súčasnom kádri nášho mužstva nie je žiaden jeho bývalý spoluhráč. „Pamätám si Hovaňáka a Baťku, proti ktorým sme vtedy hrávali. Z kádra Komárna najviac Bilića, proti Bannisterovi som hral v Nemecku.“ Domáci zápas nám nevyšiel, keď sme podľahli Komárnu 77:89, opýtali sme sa Sulliho ako vidí túto finálovú sériu. „Komárno odohralo v sobotu veľmi dobrý zápas, povedal by som až že na hranici svojich možnosti. Prievidza nehrala dobre, musia zlepšiť obranu. Myslím si, že Prievidza bude víťazom, má širší káder a to rozhodne.“

Sulli sa ešte v nedeľu popoludní stretol s fanúšikmi, ktorí sa s nim odfotili a získali aj autogram. V noci ho už Minitaxi odviezol na viedenské letisko. „Ešte raz by som chcel poďakovať za možnosť prísť medzi skvelých ľudí do Prievidze. Nikdy na vás nezabudnem!“

 

Článok pôvodne vyšiel na oficiálnej stránke BC Prievidza. Ďakujeme za súhlas s ďalším šírením. 

 

FOTO: P3GUE.SK