• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Len pred pár hodinami sa pre výber do 20 rokov skončilo účinkovanie na FIBA European Challengeri v maďarskom Šoprone. Slováci, na čele s trénerom Marošom Helmecym, mali víťazný finiš na podujatí a obsadili 5. miesto. S reprezentačným koučom sme prebrali účinkovanie a budúcnosť tohto tímu.

- Ako by ste celkovo zhodnotili účinkovanie svojho tímu na Challengeri?

„Na jednej strane som rád, že sme ukončili turnaj s pozitívnou bilanciou 3 výhier a 2 prehier. Prehry prišli proti neskorším finalistom - Maďarsku a Bielorusku, čo ma teší, no na druhej strane ma práve tieto dve prehry mrzia, pretože nemuseli byť. Mohli sme totiž hrať o prvú štvorku, hralo by sa to inak a pocit z Challengeru by bol ešte lepší. Ukázali sme, že vieme hrať basketbal, žiaľ, v niektorých zápasoch sme ho nehrali 40 minút.“

- Čo ukázali jednotlivé zápasy a súperi?

„Ukázali nám, ako sa hrá v Európe basketbal. Nie je to hladkanie, ale ide o fyzický šport, ktorý každým rokom naberá na obrátkach a hra je čím ďalej viac kontaktná. Myslím si, že v prvých dvoch zápasoch to bol veľký problém, kde na nás Maďari a Bielorusi vybehli a nám veľmi dlho trvalo, kým sme sa prispôsobili agresívnej hre. Zo začiatku to bolelo iba nás, súpera nie. Potom sme sa dokázali trochu vyrovnať, ale už bolo neskoro v tých dvoch zápasoch.“

- Kde ste videli nejaké herné rozdiely v porovnaní so súpermi?

„Myslím si, že tento ročník, aj keď sme mali dosť mladých hráčov, tak bol vyskladaný slušne. Chalani sú talentovaní. Najväčší rozdiel vidím v agresivite. Európsky basketbal ide výrazne dopredu, asi všetci pozeráme teraz olympijské hry a všetko naokolo. Je to na inej úrovni, tvrdšie a rýchlejšie. Musíme my začať hrať takýto basketbal aj v ligách, nie sa prispôsobovať niečomu, na čo sme zvyknutí. Treba hrať tvrdý basketbal, pretože keď prídeme na medzinárodnú scénu, tak nebudeme mať problém prispôsobiť sa v úvodných minútach zápasu tomu, čo sa hrá. Verím, že vtedy prídu aj väčšie úspechy.“

po u20 2

- Začali ste dvoma tesnými prehrami, čomu ich pripisujete?

„Myslím si, že je za nimi viacero faktorov. Tým, že sme začínali neskôr prípravu, tak nepodarilo sa nám zohnať súpera na prípravný zápas. Prvé dve stretnutia boli pre nás ako keby rozbeh, nevedeli sme, ako sa budeme správať na ihrisku v zápasových minútach. Natrénované sme mali, ale najväčší rozdiel v týchto zápasoch, čím sme si ich prehrali, bola agresivita. Kým sme sa my dokázali prispôsobiť súperovi v nasadení a agresivite, tak nám vždy odskočili a potom sme to doťahovali. Keď sme sa dotiahli, tak sme urobili dve-tri blbosti. To sa nesmie stávať, musíme hrať 40 minút. Keď sa naučíme hrať 40 minút a agresívne, tak myslím si, že budeme v každom zápase omnoho úspešnejší.“

- Bolo cítiť možno, že ste nehrali prípravné zápasy, respektíve hráčom chýbalo viac zápasovej praxe?

„Celá sezóna bola zvláštna. Okrem hráčov, ktorí hrali Niké SBL, tak toho moc nenahrali. Aj v Amerike nehrali všetky školy univerzitnú ligu, v Česku sa taktiež nehralo. My sme mládežnícke súťaže nehrali. Bolo určite cítiť, že hráčom chýba prax a prípravné zápasy. Žiaľ, tak to vyšlo, ale musíme sa vedieť s takýmito vecami vysporiadať. Čím budeme my viac odolnejší, tak tým sa nám ľahšie bude prispôsobovať na každú situáciu.“

po u20 3

- Následne prišli tri výhry v rade, čo sa možno zmenilo na prístupe/výkone?

„Hrali sme s 5 rôznymi súpermi, vyskúšali sme si rôzne štýly. Chalani sa už asi viac zohrali, niektoré veci nám povychádzali. Súperi však neboli tak kvalitní, ako bolo Maďarsko a Bielorusko, čo poukazuje na to, že oba tímy si zahrali vo finále. Na mieste sme si povedali, že keď sa nám už nepodarilo postúpiť do prvej štvorky, tak urobíme všetko pre to, aby sme zakončili Challenger s pozitívnou bilanciou. To sa nám podarilo, za to som veľmi rád.“

- Čo si môžu hráči zobrať z takéhoto podujatia a zápasov?

„Každý, nielen hráči, ale aj tréneri, si môžu zobrať veľmi veľa. Neboli tu zlé reprezentácie, sú to krajiny, ktoré v Európe o niečo bojujú. Ukázalo nám to, aké sú rozdiely medzi nami a Európou. Kde možno stíhame s nimi, kde máme zabrať, ale kde je potrebné sa aj zlepšiť. Ak nebudeme vyrovnaní vo všetkých aspektoch, tak sa nám bude veľmi ťažko presadzovať na týchto podujatiach."

bel sr u20

 

- Bol Challenger dobrou náhradou za majstrovstvá Európy?

„Ja si myslím, že Challenger bol určite dobrou náhradou. Na šampionáte odohrá tím 7-8 zápasov, tu ich odohral 5. Hlavné je, že chalani mohli hrať na medzinárodnej úrovni. Mohli sa porovnať, do budúcna im to veľa ukázalo, kde je potrebné zabrať. Vždy je lepšie hrať aspoň niečo, ako celé leto sedieť doma.“

- V tíme boli viacerí hráči patriaci pod mladšiu kategóriu, čo im môže dať takáto konfrontácia so staršími?

„V prvom rade sa im chcem poďakovať za reprezentáciu. Podávali výkony hodné reprezentantov do 20 rokov. Verím tomu, že im to pomôže aj v kategórii do 18 rokov, kde už budú vedieť, ako sa hrá európsky basketbal a ako to bude na Challengeri vyzerať. Čím skôr sa s tým vyrovnajú a budú na to pripravení, tak o to skôr im to môže pomôcť. Dúfam, že im tento turnaj pomohol a urobia ešte lepší výsledok.“

- Ako ďalej by mala pokračovať 'U20', aby nasadenie a trebárs umiestnenie bolo ešte lepšie?

„Veľa hráčov máme v zahraničí. Aj keby SBA urobila niekedy zraz v strede roka, tak garantujem, že polovica hráčov nebude uvoľnená z klubov. Momentálne je najviac podstatné to, aby chalani v kluboch hrávali, dostali minúty a naberali skúsenosti. Ročník 2002 a 2003 je dobrý, môže to byť ročník, ktorý môže niečo dokázať, keď bude kompletný a zdravý. Človek nikdy nevie, čo keď motyka vystrelí. Už sa to raz stalo. Verím, že to môže byť aj s touto generáciou, len chalani musia hrávať v kluboch, tak potom to budú vedieť ukázať aj v reprezentácii.“

Foto: Zsombor Tóth/Fiba.basketball