• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Zranenia, hráčske zmeny, nabitý program. Po bezproblémovej sezóne, ktorá skončila ziskom majstrovského titulu, to v tomto ročníku Levickí Patrioti nemali vôbec jednoduché. Aj napriek všetkým týmto starostiam, sa zverencom trénera Tea Hojča podarilo opäť vybojovať druhé miesto po základnej časti a získať historický Slovenský pohár. Šanca na double žije, no najskôr musia „žlto-zelení“ preskočiť štvrťfinálovú prekážku v podobe Handlovej.

- Aké prevládajú pocity z umiestnenia a výsledkov v základnej časti?

„Jeden z predsezónnych cieľov bolo skončiť v top štvorke po základnej časti. Konkurencia bola veľká, mnoho tímov chcelo byť na našej pozícii, preto môžem povedať, že ide o veľmi pekné umiestnenie, u ktorého si mnoho ľudí myslí, že je samozrejmosťou. Musím povedať, že v športe nie je nič samozrejmé, museli sme vyhrať na to veľa zápasov a bolo potrebné zdolať niekoľko veľmi dobrých tímov. Treba tiež vziať do úvahy, koľko sme mali zranení, koľko sme urobili hráčskych zmien, že sme cestovali najviac a odohrali sme v rámci ligy najviac zápasov. Druhý rok po sebe sme skončili na druhom mieste a od môjho príchodu do Levíc štyri roky dozadu, sme vždy boli v top štvorke. S pokojným pocitom môžem povedať, že ide o veľký úspech a výsledok dobrej práce každého človeka v našom klube. Málo ľudí by si pred štyrmi rokmi myslelo, že by niečo takéto bolo možné. Nie je to len o mne, ale je to aj o ľuďoch, ktorí pracujú v klube, o fanúšikoch a tiež o tom, že toto mesto si zaslúži mať dobrý basketbal.“

- Počas základnej časti ste pristúpili k veľkému počtu hráčskych zmien. Prečo tomu bolo tak?

„Oproti predchádzajúcej sezóne sme začali s odlišnou politikou. Chceli sme začať ročník s päticou zahraničných hráčov a dať väčšiu šancu Slovákom, ako napríklad Borisovi Bojanovskému. Preto sme ani nepodpísali ďalšieho hráča na pozíciu päť. Je otázka, či hráči rešpektujú danú situáciu a čo pre nich robíme. Myslím si však, že Boris urobil vďaka tomu progres vo svojej hre. Keď dávate v lete dokopy tím, tak dúfate, že nebudete musieť robiť zmeny a zostanete pokope celú sezónu. To sa v tejto sezóne nestalo. Všetko to odštartovalo zranením Martina Bachana v príprave, potom na začiatku ročníka sa pridal Luka Katura a nešťastie sa s nami tiahlo ďalej. Ak to porovnám s predchádzajúcou sezónou a s počtom tréningom, kedy sme mohli trénovať základné veci, ako 5 na 5, tak tento počet bol v tomto ročníku nižší. To isté platí o zápasoch, ktoré sme odohrali v plnej sile. Budeme musieť rozanalyzovať, prečo bolo toľko zranení. Samozrejme, mnoho zápasov s nižším počtom hráčov znamenalo viac minút pre niektorých. Ďalšia zmena prišla s Bobanom Tomičom, ktorý mal lepšiu ponuku. Na najdôležitejší post sme rýchlo museli zohrať náhradu. Vedeli sme, že nás tlačí čas, aby sa s nami posila zohrala. Je to tak, ako to je. Nie je to jednoduché pre tím, ani pre trénera, aby všetko dával dokopy od začiatku v podstate každý mesiac.“

- Aj napriek nabitému programu vás žiadna dlhodobejšia kríza nepostihla. O čom to svedčí?

„To, že máme kvalitných hráčov s charakterom a že naše systémy a tréningový proces sú na dobrej úrovni. Najzaujímavejšie je, že sme naše najlepšie zápasy odohrali vtedy, keď sme mali problémy, ako napríklad počas Slovenského pohára.“

DSC 3206

- Na konci základnej časti ste nemali ideálnu formu. V tomto smere asi veľmi pomohla 9-dňová príprava na play off. Je tomu tak?

„Každý tím v lige má zápasy, kedy nevyzerá dobre, respektíve vyzerá zle. Je to normálne, keď hráte toľko zápasov. Nie je to len o našej lige, ale týka aj oveľa kvalitnejších súťaží. Nemali sme toľko zápasov, čo je dôležité.“

- Vo štvrťfinále vás čaká Handlová. Čo viete povedať k tomuto súperovi?

„Rešpektujeme Handlovú, majú veľmi dobrý tím a dobrého trénera. Majú hráčov, ktorí patria k ligovej špičke, ako napríklad Djordje Tresač alebo Michal Čekovský. Tiež podpísali minuloročného najlepšieho strelca Jadranskej ligy 2 K.C. Ross-Millera. Spolu s inými zmenami v priebehu sezóny, vyzerajú inak, ako pred niekoľkými mesiacmi.“

- Čo bude hlavnou úlohou pre vás v tejto sérii?

„Najdôležitejšie je, aby sme hrali ako tím, ukázali charakter, aby naša obrana bola na najvyššej možnej úrovni a aby sme boli mentálne silní. Ako v každej play off sérii, drobné detaily môžu byť rozhodujúce. Drobné veci, ktoré hráči robia, hráči s výraznejšou rolou alebo hráči v rotácii, všetci môžu a mali by pomôcť tímu. Ak to dokážeme, tak podľa mňa hráme dobrý basketbal.“

- Ste obhajca titulu a víťaz Slovenského pohára, čiže v tomto smere bude na vás tlak. Ako sa s tým budete vyrovnávať?

„Nachádzame sa v skvelých časoch pre levický basketbal, preto by sme si to mali všetci užívať. Prepísali sme históriu, keď sme získali dve trofeje za sebou. Treba byť tiež úprimný, obe boli veľkým prekvapením. Jedného dňa budeme o tom hovoriť, že to boli staré dobré časy, bez ohľadu na to, čo sa stane v tohtoročnom play off. Vieme, že trénujeme dobre. Vieme, že máme potenciál a vieme, že urobíme všetko preto, aby sme opäť mali dobré play off. Treba brať do úvahy aj to, že je tu mnoho kvalitných tímov, medzi ktorými nie je veľký rozdiel. Len Inter je veľkým favoritom. Musíme zostať skromní, ísť naplno do každého zápasu a uvidíme, kam nás to dostane. Tlak je niečo, s čím treba žiť v tejto brandži. Treba zmeniť tlak na motiváciu. Ak sa na to pozriete z odlišnej perspektívy, tak nejde o žiaden tlak. Skutočný tlak je vtedy, keď máte skutočné problémy vo vašom živote, keď sa trápite s platením šekov a keď potrebujete nájsť spôsob, ako prežiť daný mesiac. To je tlak. Musíme tvrdo bojovať, nechať srdce na ihrisku a pokúsiť sa potešiť našich fanúšikov. To je tlak, ktorý máme.“

Foto: Lukáš Droppan