Ladislava Stojanova zrejme domácim fanúšikom netreba predstavovať. Rodák z Bratislavy načal v aktuálnom ročníku svoju  jedenástu sezónu v najvyššej súťaži. Väčšinu svojej kariéry spojil s Komárnom. Pôsobil však aj v Nitre a Leviciach. S lodiarmi strávil posledné tri ročníky a v uplynulej sezóne sa s tímom dočkal aj historicky prvého majstrovského titulu. Toto skúsené 27-ročné krídlo po zisku tretieho titulu hlásilo počas letnej prípravy návrat do kádra pod Zobor.

- Prečo si sa rozhodol venovať sa basketbalu?

„Prvý šport, ktorému som sa začal venovať bol futbal. Neskôr na základnej škole som mal viacerých spolužiakov, s ktorými som v rámci voľného času hrával basketbal. Po niekoľkých tréningoch ma to začalo baviť, tak som si zvolil túto cestu.“

- Kedy si sa mu začal venovať na profesionálnej úrovni?

„V podstate už od desiatich rokov sme sa s tímom zúčastňovali súťaží v jednotlivých kategóriách. Tak som postupne prešiel až k extraligovej kategórií mužov.“

- Čo ťa na basketbale fascinuje najviac?

„Hlavne to, že to je rýchly a kontaktný šport. Hráči majú priestor vyniknúť aj v individuálnych akciách, ktoré strhávajú publikum hlavne v NBA alebo európskych ligách.“

- Minulá sezóna sa pre teba niesla v znamení zisku majstrovského titulu v drese Komárna. Ako sa na ňu s odstupom času dívaš?

„Hodnotím ju aj napriek titulu bohužiaľ smolne. V novembri som si zlomil nohu a bol som von z hry. Kým sa to uzdravilo a následne zrehabilitovalo ubehol nejaký čas. Potom som mal opäť smolu a poškodil som si kolenný kĺb. Znova som nemohol hrať.“

- Takže tento titul nemá pre teba veľmi vysokú výpovednú hodnotu.

„Musím priznať, že veľmi nie. Oveľa viac si cením sezónu, kde sme skončili tretí, lebo tam som odohral každý jeden zápas.“

- Okrem Komárna si obliekal v minulosti aj dres Levíc a Nitry. Utkvel ti z týchto čias v pamäti nejaký moment, na ktorý rád spomínaš?

„Spomienky mám dobré na všetky tieto kluby. Boli tam kvalitné kádre a dobré kolektívy. V tej dobe malo každé jedno družstvo, v ktorom som pôsobil svoje čaro. Čerešničkou na torte boli pre mňa samozrejme získané tituly. Nitra bola špecifická možno v tom, že to bol prvý klub, v ktorom som pôsobil mimo domova. V Leviciach som začínal hrávať pravidelne a doma je proste doma.“

- Do Nitry si sa vrátil medzi mladý kolektív. Ako hodnotíš svoje „staro-nové“ pôsobisko?

„Som tu spokojný. Je to zorganizované dobre čo sa týka vedenia v podobe pánov Semana a Michalíka. Chcú pracovať dlhodobo s mládežou  a verím, že to prinesie úspechy.“

- A ako to vyzerá v kabíne?

„Sme veľmi dobrý kolektív. Chalani sa popri škole venujú basketbalu, ktorý ich baví. Sám viem, aké to je náročne skombinovať štúdium a tréningy. Po prehratom zápase je každý z nás sklamaní. Rozoberáme a diskutujeme, kde sme spravili chyby. Na druhej strane nemôžeme stále myslieť len na prehry. Vždy sa v šatni vyskytnú aj momenty, ktoré nás pobavia. Vieme spolu prežívať  každú jednu situáciu.“

- Odohrali ste už štvrtinu zápasov základnej časti. Vidíš progres vo vašom hernom prejave, ktorý od vás dvojica trénerov vyžaduje?

„Progres tam určite je. Výkonnostne ideme hore, čo potvrdili aj zápasy s Komárnom či v Košiciach. Momentálne však nastal útlm. Svoje individuálne výkony hodnotím katastrofálne. Vôbec nie som so sebou spokojný. Kolektívne si však myslím, že sme na dobrej vlne. Pomáhame si v útoku aj v obrane. V tom vidím najväčší posun. Neťaháme ako individualisti, ale ako celok.“  

- Najbližšie vás čaká séria troch domácich stretnutí. Mierite v nich za prvou výhrou pred nitrianskym publikom?

„Do každého zápasu vstupujeme s tým, že chceme vyhrať. Máme v úmysle potrápiť všetkých súperov a zároveň aj bodovať naplno. Nemôžeme sa spoliehať na to, že vyhrávať budeme len na úkor možno štatisticky horších súperov. Verím v to, že fanúšikov v blízkej dobe potešíme aj na domácej palubovke.“

- Aké sú tvoje ďalšie basketbalové ambície?

„Najbližšie chcem pomôcť Nitre splniť si vopred stanovený cieľ. Do vzdialenej budúcnosti si veľmi ciele nedávam. Chcem sa basketbalu venovať na profesionálnej úrovni čo najdlhšie ako to pôjde a ako mi dovolí zdravie. Uvidím, čo prinesie čas.“

Autor: Daniela Okošová, Zdroj: mbknitra.sk

FOTO: RASTISLAV BÚGEL