• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Po úspešnom pôsobení s reprezentačným tímom Slovenska do 18 rokov dosiahol Richard Ďuriš dobré výsledky aj v družstve Komárna. Víťazstvo v Alpsko-jadranskom pohári a druhé miesto v Eurovia SBL je dobrou vizitkou stále len 35-ročného lodivoda.

 

Najskôr sme sa pri hodnotení sezóny 2016/2017 vrátili k nedávnemu finále. "Obrovské sklamanie, chceli sme hrať ešte jeden zápas určite doma, tým pádom využiť maximálny možný počet zápasov, ktoré by komárňanskí fanúšikovia mohli v tejto sezóne vidieť. Vždy to mrzí, neboli by sme športovci, keby sme po prehre boli s niečím spokojní. Boli sme vo finále, nevieme kedy sa každý jeden z nás ešte do ďalšieho dostane. Sme sklamaní, že to nevyšlo. Po istom časovom období sa možno za tým obhliadneme a povieme si, že to bol úspech. Teraz sme sklamaní, teda aspoň ja som," povedal Ďuriš bezprostredne po piatom finálovom zápase. Čo napokon rozhodlo o konečnom výsledku 82:94 v prospech Interu? "Rozhodla aktivita na útočnom doskoku na jednej i druhej strane. Inter mal trinásť doskočených lôpt v útoku za polčas, my sme mali len tri. Tým pádom tie útoky, ktoré sme aj dobre ubránili, tak z druhých šancí dali ľahké body. To nám bralo obrovské množstvo síl a podľa mňa to bol najväčší rozdiel medzi oboma tímami, spolu so skorým vyfaulovaním Langstona. Boris Bojanovský potom musel hrať mnoho minút, nebolo ho možné vystriedať," odpovedal tréner Komárna.

Úspešný mládežnícky tréner začal zbierať prvé cenné plody práce aj pri mužskom basketbale. "Celkovo som rád, čo sme dosiahli túto sezónu. Vyhrať Alpsko-jadranský pohár a tiež aj postup do finále je pekný. Myslím si, že na všetkých zápasoch bola dobrá atmosféra. Ľudí sme bavili basketbalom, z tohto hľadiska to beriem ako úspech. Som rád za prístup hráčov počas celej sezóny, oni mi pomohli k prežitiu tejto kvázi mojej prvej trénerskej sezóny. Bez hráčov a bez talentu nemal ešte žiaden tréner úspech," vyhlásil Ďuriš.

Pre Komárno to bola piata finálová účasť za šesť sezón, druhá po sebe so strieborným koncom. "V Komárne pomáha žičlivé basketbalové prostredie k takýmto úspechom. Ľudia dodávajú hráčom hlavne v domácich zápasoch mnoho energie. Môže nás v tejto sérii mrzieť, že sme nedokázali vyhrať všetky domáce zápasy doma. Možno by to bolo iné, keby sme prvý domáci duel vyhrali, možno by sa potom séria vyvíjala inak. Za stavu 0:3 to už bolo hlavne psychicky dosť náročné, keď sa k tomu ešte pridala fyzická únava hráčov z predošlých náročných sérií a zranenie Sinišu Biliča. To bolo v priemere 16 bodov na zápas, ktoré sedeli na lavičke. Nie je to výhovorka. Klobúk dole však ako ostatní hráči dokázali zabojovať a vysporiadať sa so všetkým," vyjadril sa k tejto téme slovenský tréner.

Oproti finálovému súperovi mali za sebou "obuvníci" v nohách väčší počet zápasov v play off a hlavne finálový dvojzápas Alpsko-jadranského pohára. Aj tieto faktory zohrali podľa Ďuriša úlohu na konečnom výsledku série: "Škoda, že sme nedokázali Alpsko-jadranský pohár ukončiť tak, ako sme plánovali - po konci základnej časti. Z rôznych dôvodov sa to nepodarilo, preto sme museli v semifinálovej sérii ešte cestovať, hrať zápas navyše. Touto cestou by bolo dobré poďakovať sa Košiciam, že nám povolili preložiť jeden zápas a zachovali sa férovo. Víťazstvo je pre slovenský basketbal veľkým úspechom, ktorý sa určite ráta."

Vedeniu Komárna sa opäť podarilo aj napriek viacerým odchodom zložiť dobre fungujúce družstvo, ktoré bolo ešte počas sezóny vhodne doplnené. Čakanie na Bobana Tomiča a príchod Borisa Bojanovského sa napokon ukázali ako dobré rozhodnutia do tímovej skladačky zverencov trénera Richarda Ďuriša. "Podarilo sa nám na pozícii štyri vytvoriť údernú slovenskú dvojicu. Ako k nám pribudol Boris Bojanovský, tak sme sa určite posilnili. Počkať na Bobana Tomiča sa aj napriek zraneniu ukázalo ako veľmi správne rozhodnutie. Vuk Djordjevič ukázal obrovské srdce a chcenie, že niekedy ide viac ako len o fyzičku. Filip Halada mal skvelú sezónu, Siniša Bilič tiež. Američania mali tiež výbornú nováčikovskú sezónu. Ostatným hráčom musím poďakovať za to, ako bolo trpezliví. Aj napriek nižšej minutáži stále pracovali na tréningoch. Sme určite spokojní s tým, ako sme boli zložení," dodal na záver Ďuriš. 

Foto: Vladimír Dorňák