• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Práca kondičného trénera nie je možno tak viditeľná ako výkon basketbalistu v zápasoch, no ich práca má práve veľký dopad na to, akými výkonmi sa v stretnutiach prezentujú. V družstve VŠEMvs Karlovka Bratislava a tiež v ženskom tíme Piešťanských Čajok zastáva tento post Marek Mikletič, s ktorým sme sa zhovárali o jeho práci.

Súčasťou bratislavského klubu je Mikletič od sezóny 2012/2013, do klubu ho dotiahol vtedajší tréner Richard Ďuriš. „S manažérom klubu Františkom Kubalom sme sa najprv dohodli na spolupráci s tímom juniorov, od ďalšej sezóny som už začal spolupracovať aj s tímom mužov,“ spomína Mikletič na svoje začiatky v Karlovke. Momentálne sa prioritne venuje hlavnému tímu mužov a tiež prvoligovému 'béčku', okrem toho pracuje aj individuálne s jednotlivými hráčmi. Počas prípravného obdobia vediem kondičnú časť prípravy oboch družstiev. Počas súťažného obdobia sú mojou hlavnou náplňou silové tréningy v posilňovni a raz týždenne mávam kondičnú vložku, ktorá je súčasťou basketbalového tréningu. Vykonávame v nej cvičenia, ktorými sa snažíme znížiť riziko zranenia a rôzne špeciálne kondičné drily. Ak je treba napríklad hráčom prihrávať lopty, zapojím sa aj do basketbalovej časti tréningu. S hráčmi riešim veci týkajúce sa ich zdravotného stavu, individuálnych programov, stravy, doplnkov výživy atď. Konzultujeme to samozrejme aj v súčinnosti s trénermi a pani doktorkou Bartošovou. Okrem toho vediem ešte predzápasovú rozcvičku ligového tímu,“ hovorí kondičný tréner Karlovky o svojej náplni práce.

S „vysokoškolákmi“ si Mikletič prešiel prvými postupnými krokmi, neskôr plynulým prechodom do Eurovia SBL a momentálne je už Karlovka etablovaným účastníkom najvyššej súťaže. Filozofia sa odvtedy nezmenila, stále si klub zakladá na výhradne slovenských hráčoch a tiež kompletnej mládežníckej pyramíde. „Káder máme viac-menej stabilný, aj keď nejaké pohyby hráčov v každej sezóne nastali. Hráčov poznám vďaka tomu lepšie po pohybovej, ale aj ľudskej stránke. Do tejto sezóny sme prišli s viacerými zmenami. Po predchádzajúcej sezóne sme si s trénermi Peťom Ivanovičom a Tomášom Polákom sadli a zrekapitulovali ju. Vyhodnotili sme si, s čím sme boli spokojní a naopak, čo by sme chceli do ďalšej sezóny zmeniť. Výrazne sme v tejto sezóne preorganizovali týždenný mikrocyklus, skrátili sme niektoré tréningové jednotky a zaviedli väčšiu individualizáciu tréningového procesu,“ vyjadril sa člen Karlovky k aktuálnemu tímu.

Nevyhli sme sa ani tradičnej téme – fyzickej pripravenosti hráčov: „Pripravenosť jednotlivých hráčov je na rôznej úrovni. Súvisí to najmä s ich genetickým potenciálom, a prístupom, ale tým, že nie sme profesionálny tím, tak to závisí aj od časových možností. Mám radosť z toho, že väčšina mladých hráčov chce na sebe pracovať a zaznamenáva progres. Je to viditeľné najmä na hráčoch, ktorí okrem spoločného večerného tréningu, majú pravidelne aj individuálne tréningy zamerané na rozvoj silových, respektíve rýchlostno-silových schopností a herných činnosti jednotlivca. Samozrejme, že je stále na čom pracovať. Na druhú stranu, klobúk dole aj pred staršími hráčmi, ktorí trénujú popri zamestnaní a vo veľa zápasoch sú schopní hrať vyrovnanú partiu proti profesionálom z iných klubov.“

Ani Karlovku neobchádzajú v tejto sezóne zranenia, podobne ako každého účastníka Eurovia SBL. „Ku mne sa hráči dostávajú až po absolvovaní rehabilitácie. Žiaľ, nahromadilo sa nám viacero zdravotných problémov, ktoré sú dlhodobejšieho charakteru. Príčiny sú rôzne. Mali sme aj nejaký úraz, chronické problémy v dôsledku nedoliečených drobných zranení z minulosti a tiež aj zdravotné problémy nesúvisiace s basketbalom. Niektoré môžu súvisieť do istej miery aj s poloprofesionalitou hráčov. Kvôli tomu sa tréningový proces snažíme prispôsobovať časovým možnostiam hráčov. Je totiž veľký rozdiel, či hráč po celom dni strávenom v práci alebo v škole príde večer na tréning, alebo či čas medzi tréningami venuje oddychu a regenerácii. Hovorí sa, že: 'Tréning je len tak dobrý, ako je dobrá regenerácia,'“ vysvetľuje situáciu Mikletič.

Pôsobenie na Štrbskom plese ovplyvnilo jeho ďalšie životné kroky

Basketbal síce vrcholovo nehrával, ale žije s ním každý deň. Aká bola jeho cesta k práci kondičného trénera? „Začalo to už niekedy v detstve, keď vo mne rodičia vypestovali kladný vzťah k pohybu a prešiel som si rôznymi športmi. Keď som mal asi 14 rokov, zamiloval som si basketbal. Nikdy som ho síce nehral na vrcholovej úrovni, ale stal sa mojou vášňou a každodennou súčasťou. Popri basketbale som sa začal zaujímať aj o silový tréning a výživu. Keď som mal 21 rokov, začal som pracovať v športovo-relaxačnom centre hotela FIS. Pôsobenie na Štrbskom Plese najviac ovplyvnilo moje ďalšie životné kroky. Stretol som sa tu s množstvom vrcholových športovcov a odborníkov a uvedomil si, čo chcem v živote robiť. Dal som sa preto na štúdium toho, čo ma naozaj zaujíma. Najprv to bol odbor regenerácia a výživa v športe na MU v Brne, neskôr kondičný tréner vo výkonnostnom a vrcholovom športe na FTVŠ v Bratislave,“ odpovedá Mikletič.

Okrem Karlovky však pôsobí aj v ženskom basketbale, rovnaký post zastáva u Piešťanských Čajok. „Ďakujem trénerom a klubom za dôveru. Som rád, že sa môžem konfrontovať aj s mužským aj ženským basketbalom. Aj keď musím dodať, že s tímom Piešťanské Čajky sa po skončení prípravného obdobia nestretávam tak často, ako s tímom Karlovky. Je to podmienené ich nabitým programom, keďže v určitých častiach sezóny hrajú aj tri zápasy za týždeň. S trénermi Martinom Pospišílom a jeho asistentom Richardom Kuscom pravidelne komunikujeme o nastavení tréningového procesu. Medzi zápasmi treba vyhradiť čas najmä na regeneráciu a tak v niektorých týždňoch nezostáva veľa priestoru na tréningový proces,“ ozrejmuje kondičný tréner detaily svojej práce.

Trendy v basketbale sa neustále menia, preto je dôležitou súčasťou náplne roboty aj štúdium. „Nové poznatky získavam najmä vďaka účasti na rôznych medzinárodných kurzoch, konferenciách a čítaním odbornej literatúry. Takisto sledujem tréningové videá na DVD alebo internete (Youtube, Facebook, Instagram). Tak ako každý rok, tak aj tento som si vytýčil, ktoré kurzy chcem absolvovať,“ povedal Mikletič.

Pre zaujímavosť nám člen Karlovky prezradil, čo majú basketbalisti v rámci prípravy radi a čomu sa najradšej vyhýbajú: „Väčšina hráčov má v obľube tréning v posilňovni a rýchlostné tréningy. Naopak, vytrvalostný tréning hráči moc neobľubujú. Niekedy ma aj skúšajú a začnú zjednávať o zníženie tréningovej dávky. Skúšajú, ale vedia, že nepochodia (úsmev).“

Najväčším úspechom napredovanie

Vypichnúť jeden úspech v kariére kondičného trénera je náročné, preto aj Mikletič má na túto tému obsiahlejší pohľad: „Za úspech považujem individuálne napredovanie hráčov/hráčok, s ktorými spolupracujem, či už na klubovej, alebo individuálnej báze. Snažím sa im pomôcť zvýšiť úroveň ich pohybových schopností tak, aby to následne vedeli zužitkovať na palubovke. Teší ma potom, keď vidím ako sa hráč aj vďaka tomu, že zrýchlil a zosilnel, presadzuje viac v hre, alebo keď sa po zranení vráti a hrá na rovnakej, alebo dokonca vyššej úrovni ako tomu bolo predtým. Z kolektívnych úspechov považujem zatiaľ za najväčšie: prvé miesto na Slovenskom pohári s družstvom Piešťanské Čajky v sezóne 2016/2017, druhé miesto na majstrovstvách Slovenska v kategórii staršie žiačky s klubom MBK Stará Turá v sezóne 2013/2014 a s Karlovkou najmä víťazstvo v 1. lige a následný postup do Eurovia SBL, tiež prvé, tretie a druhé miesto na majstrovstvách Slovenska v kategórii juniori v troch po sebe idúcich sezónach 2014 – 2017. Verím však, že ten najväčší úspech ešte len príde.“

Foto: Martin Šopinec