• 1.

    INT Inter
    30-6 66
  • 2.

    LEV Levice
    26-10 62
  • 3.

    PDA Prievidza
    25-11 61
  • 4.

    KOS Košice
    25-11 61
  • 5.

    SVT Svit
    22-14 58
  • 6.

    KOM Komárno
    22-14 58
  • 7.

    KAR Karlovka
    12-24 48
  • 8.

    HAN Handlová
    9-27 45
  • 9.

    ZIL Žilina
    5-31 41
  • 10.

    SNV Spišská N.V.
    4-32 40

Ladislav Lutovský bol ako jediný prítomný pri oboch majstrovských tituloch v klubovej histórii Levíc. Kým hráčsky prišiel na sklonku jeho kariéry, tak tento aktuálny je na začiatku jeho trénerskej kariéry. Vďaka nemu sa dostal do exkluzívneho klubu, v ktorom je momentálne s ním iba osem basketbalistov, ktorí dosiahli na titul ako hráči a tiež ako tréneri/asistenti trénera.

Lutovský strávil takmer celú basketbalovú kariéru na Slovensku, ale až vo svojej predposlednej sezóne sa ako hráč dočkal najcennejšieho kovu. „Boli to veľmi pekné pocity, stalo sa to v takej sezóne, pred ktorou sme zachraňovali levický basketbal. Hrali sme baráž, v ďalšej sezóne sme potom hrali o titul, ktorý sme napokon vyhrali. Bolo to, o to krajšie. Veľká radosť, môj prvý titul ako hráč. Pekné spomienky,“ začal so spomienkami aktuálne asistent trénera Tea Hojča.

Vtedajšia cesta Astrumu sa mohla skončiť už vo štvrťfinále, s Handlovou totiž prehrávali 0:2 na zápasy. Lenže predviedli dokonalý obrat, ktorý sa napokon ukázal ako veľkou vzpruhou pre levické družstvo. Všetko vyvrcholilo na palubovke Nitry, kde zvíťazili v rozhodujúcom finálovom zápase. „Rozhodla asi kvalita tímu a postup cez Handlovú, keď sme možno aj s veľkou dávkou šťastia otočili sériu z 0:2 na 3:2. To dodalo tímu veľké sebavedomie. Potom sme už sucho zdolali Spišskú Novú Ves a rozhodujúci zápas sme vyhrali na palubovke Nitry. Mali sme veľmi vyrovnané a silné družstvo, kvalita bola na našej strane,“ myslí si Lutovský.

Hráčsky potiahol ešte jeden ročník, potom sa presunul na trénerskú stoličku. Bol pri neľahkom reštarte basketbalu v Leviciach, ktorý sa napokon stal základom pre zisk majstrovského titulu. „Začiatky boli veľmi ťažké, museli sme pracovať vo veľmi skromných podmienkach. Nemohli sme si dovoliť takmer nič, boli sme šťastní, že sa vôbec hrá basketbal v Leviciach. Stále sme hľadali niekoho, kto bude ochotný finančne pomôcť. Bolo to v podstate len prežívanie, údržba basketbalu. Tí, čo sme boli v basketbale a mali sme ho veľmi radi, tak sme ho chceli za každú cenu pre ľudí udržať. Nakoniec sa to podarilo, klub sa stabilizoval, našli sa ochotní ľudia. Touto cestou by som chcel poďakovať pánovi Vargovi, Földimu a Kalmancaiovi, v predchádzajúcich sezónach to bol pán Hazucha, ktorý bol ochotný podporovať klub v jednej sezóne. Je to výsledok trojročnej práce, ktorá sa možno dostavil o čosi skôr, ako sme očakávali,“ uviedol asistent trénera Levíc.

Predsezónne ambície neboli také odvážne, ale skôr odrážali realitu. Patrioti sa konečne chceli dostať medzi najlepšiu štvorku, keďže dva roky po sebe na túto métu nedosiahli. To sa napokon aj podarilo, ale len málokto čakal, že z toho bude zisk druhého titulu v klubovej histórii. „Myslím si, že sme predbehli jednu sezónu. Celú skladbu tímu a prípravu sme podriadili pred sezónou tomu, aby sme konečne prešli cez štvrťfinále play off, čo sa nám nepodarilo dva roky po sebe. Celoročná príprava bola na to, aby sme načasovali formu a boli schopní prejsť cez prvého kolo vyraďovacej fázy. Preto bolo cieľom uhrať čo najlepšie východiskové postavenie pred play off. To sa nám aj podarilo, skončili sme na druhom mieste. Hrali sme proti Karlovke, ktorú sme zdolali 3:0 na zápasy. To bol náš cieľ. Čo už bude potom, to bude, tak sme si povedali. Nehrali sme to na náhodu, zodpovedne sme sa na každý ďalší zápas pripravovali, opadla však nervozita zo všetkých. Potom to už išlo samo, prehrali sme len dva zápasy. Rozhodla teda celoročná príprava, doplnenie tímu o Diabateho a Mijoviča. Mali sme desať hráčov, ktorí boli schopní nastúpiť kedykoľvek. Mnoho hráčov z nášho tímu ešte nemalo titul, to bola asi motivácia pre nich,“ povedal Lutovský.

Teraz môže porovnávať zisk titulov, jeden má vo svojej zbierke ako hráč, druhý prišiel v pozícii asistenta trénera. Ktorý je cennejší? „Ťažko to zhodnotiť, oba sú cenné. Ako hráč som to možno prežíval viac, emotívnejšie. Cením si však oba rovnako,“ odpovedal na záver Lutovský.

 

Členovia „double tímu“ (zisk majstrovského titulu ako hráč a zároveň ako tréner/asistent)

(poz. kompletné informácie od sezóny 1999/2000)

Oleg Meleščenko (hráč – BC Prievidza – 1993/1994, tréner – BK Inter Incheba Bratislava – 2013/2014)

Milan Černický (hráč – Slovakofarma Pezinok – 1997/1998, 1998/1999, 1999/2000, asistent trénera – Slovakoforma Pezinok – 2000/2001, 2001/2002, tréner – MBK SKANSKA Pezinok – 2007/2008)

Aramis Naglič (hráč – Slovakofarma Pezinok – 1999/2000, 2000/2001, 2001/2002, tréner – BK Inter Incheba Bratislava – 2012/2013)

Justín Sedlák (hráč a asistent trénera – Slovakofarma Pezinok – 1999/2000)

Peter Jankovič (hráč – Chemosvit Svit - 2002/2003, hráč a asistent trénera – Astrum Levice – 2010/2011)

Roman Ivan (hráč – AX SPU Nitra – 2008/2009, asistent trénera – BK Inter Bratislava – 2016/2017)

Ladislav Lutovský (hráč – Astrum Levice – 2010/2011, asistent trénera – BK Levickí Patrioti – 2017/2018)

Michal Ondruš (hráč a asistent trénera – BK Inter Incheba Bratislava – 2012/2013)

(poz. ďakujeme za pomoc Jurajovi Panákovi z SBA)

Foto: Lukáš Droppan & Mário Bočák