• 1.

    INT Inter
    13-2 28
  • 2.

    LEV Levice
    12-4 28
  • 3.

    SVT Svit
    10-5 25
  • 4.

    ZIL Žilina
    9-6 24
  • 5.

    PDA Prievidza
    8-7 23
  • 6.

    KOM Komárno
    6-9 21
  • 7.

    SNV Spišská N.V.
    5-10 20
  • 8.

    HAN Handlová
    4-11 19
  • 9.

    LUC Lučenec
    1-14 16

Už siedmu sezónu behá po slovenských palubovkách čiernohorský rozohrávač Goran Bulatovič. S ročnou zastávkou na Spiši je jeho meno späté hlavne so žlto-čiernym dresom Interu Bratislava. V Slovenskej basketbalovej lige už vyhral všetko, no napriek tomu tu vo svojej kariére pokračuje a Bratislavu považuje za dvoje druhé rodné mesto.

Vždy usmievavý Čiernohorec bude čoskoro oslavovať už 31 rokov. Na Slovensku prišiel pred sezónou 2012/2013 a vo svojej slovenskej zbierke má tri majstrovské tituly (2013, 2014, 2017), Slovenský pohár (2016), dve bronzové medaily (2016, 2018) a tiež účasť v All Star zápase. Všetko však mohlo byť pokojne inak, jeho kariéra totiž mohla dávno minulosťou. „Podľa mňa je slovenská liga lepšia ako čiernohorská. V Čiernej Hore máme niekoľko tímov, ktoré sú dobré, napríklad Buducnost Podgorica, ktorá hrá Európsku ligu. Hral som však v Čiernej Hore niekoľko rokov a už som rozmýšľal, čo ďalej, pretože podmienky boli veľmi zlé. Chcel som začať pracovať a popri práci hrať basketbal. Mal som spoluhráča – Bogoljuba Devrnju, hral so mnou v Čiernej Hore a potom išiel do Interu. Pýtali sa ho, či nepozná nejakého rozohrávača a on náhodou povedal moje meno. Tak som sa dostal na Slovensko,“ spomína Bulatovič na svoje začiatky.

Hneď prvé dva roky na Pasienkoch priniesli najcennejší kov, potom sa na rok sťahoval na Spiš, kde sa vyšvihol medzi najlepších legionárov daného ročníka. „Sezóna bola dobrá, na začiatku sme si povedali, že chceme postúpiť do play off, čo sa aj podarilo. Ja osobne som mal dobrú sezónu, bol som v základnej päťke, na konci som bol v prvej päťke celej ligy. Dobre sa hralo, splnili sme každý cieľ tej sezóny. Mali sme dobrý tím, dobrého trénera,“ hovorí 30-ročný basketbalista o krátkom pobyte mimo Bratislavy.

Slovensko mu však prinieslo aj zdravotné starosti, konkrétne niekoľko otrasov mozgov, respektíve dlhodobejšie zranenia. Ani v jednom prípade sa mu však vedenie Interu neotočilo chrbtom. „Podľa mňa by mi hociktorý tím nepomohol tak, ako Inter. Vždy ma poslali na všetky potrebné vyšetrenia, pomáhali mi, mohol som byť s tímom. Interu budem vždy za to vďačný. Asi som tu zapadol do tímu a sú so mnou spokojní. Mám tu už veľa kamarátov a Bratislavu považujem už ako svoje miesto. Fakt sa tu cítim výborne,“ zhodnotil „Buli“.

Súčasťou ligy je už sedem rokov, no paradoxne ani v jednom prípade sa neradoval zo zisku double (titul + pohár). Aj preto má o motiváciu naďalej Bulatovič postarané: „Každý rok chcem vyhrať titul aj pohár. Podľa mňa, každý hráč trénuje celý rok pre to, aby získal titul. Neexistuje väčší motív ako toto.“ Za ten čas vie tiež objektívne zhodnotiť kvalitu súťaže: „Každý rok je liga iná. Napríklad tento rok je každý tím vyrovnaný, každý môže vyhrať doma. Podľa mňa sa však súťaž každým rokom zlepšuje, pribúdajú do nej noví a dobrí hráči. Slovenskí hráči sa zlepšujú, takže podľa mňa je to lepšie a lepšie.“

V tejto sezóne sa rozohrávač žlto-čiernych premiérovo zapojil aj do práce s mládežou, v družstve starších minibasketbalistov funguje ako asistent trénera. „Uvidíme, aké majú so mnou plány, ale zatiaľ sa mi páči práca s mladými.“ Keďže je už na Slovensku ako doma, tak sa prirodzene na záver natíska otázka, či neuvažuje nad občianstvom. „Ja by som proti tomu nemal nič, ale nie to také ľahké získať. Všetko ukáže čas,“ uzatvoril Bulatovič.

Foto: Vladimír Dorňák