• 1.

    INT Inter
    13-2 28
  • 2.

    LEV Levice
    12-4 28
  • 3.

    SVT Svit
    10-5 25
  • 4.

    ZIL Žilina
    9-6 24
  • 5.

    PDA Prievidza
    8-7 23
  • 6.

    KOM Komárno
    6-9 21
  • 7.

    SNV Spišská N.V.
    5-10 20
  • 8.

    HAN Handlová
    4-11 19
  • 9.

    LUC Lučenec
    1-14 16

Píše sa rok 2011, Iskra Svit končí na predposlednom mieste najvyššej súťaže. Klub ťažia veľké dlhy, dokonca reálne hrozí krach tradičnej basketbalovej značky. Tu niekde sa začína príbeh bývalého hráča a trénera Jána Drobného, ktorý sa so svojou partiu púšťa do ťažkého boja o prežitie. Boj, ktorý našťastie dopadol dobre.

Súčasný prezident Svitu totiž úspešne reštartoval slávnu značku a postupne opätovne zaradil klub medzi širšiu špičku. Sezóna 2013/2014 dokonca priniesla klubu zisk Slovenského pohára a bronzového kovu. Prvé kroky však boli náročné. „Nastala situácia, kedy hrozil absolútny zánik ligy vo Svite. Po niekoľkohodinovom sedení sme dali do kopy tím ľudí, ktorí to vtedy zobrali a ťahajú to do dnešného dňa. Dá sa povedať, že ten tím ľudí zachránil basketbal, stabilizoval ho a funguje vďaka nemu,“ spomína Drobný na neľahké obdobie.

Ako k tomu vtedy hrozivému bodu dospelo vtedajšie vedenie? „To je skôr otázka na môjho predchodcu,“ odpovedá Drobný. Toto obdobie prinieslo mnoho rokovaní, častú fluktuáciu hráčov, ale čo bolo najdôležitejšie, Iskra arénu neopustili ani v ťažkých časoch ich priaznivci. „Najťažšie bolo dohodnúť sa so všetkými veriteľmi a vyčísliť sumu. Dohodnúť sa so všetkými, aby nás nechali existovať a aby sme mohli pokračovať v činnosti. Určite nám výrazne pomohla firma Chemosvit, ale treba povedať, že aj všetci veritelia, možno okrem jedného sa postavili ústretovo, chápali situáciu a dovolili nám existovať aj naďalej. Momentálne nikomu nič nedlžíme, snažíme sa zodpovedne fungovať. Rozpočet nemáme nejako veľký v porovnaní s ostatnými klubmi, ale to, čo sľúbime, sa aj snažíme dodržať. Výsledkom možno je, že je tu určitá stabilizácia, aj keď určite by sme radšej hospodárili s vyšším objemom peňazí ako máme,“ hovorí činovník Iskry.

Svit je najmenším mestom na mape Slovenskej basketbalovej ligy, v meste žije necelých 8000 obyvateľov. Aká je podpora zo strany mesta? „Posledné dva roky už bola aj finančná podpora, okrem samozrejme dlhodobej podpory využívania haly, či už pre ligu alebo mládež. Takisto nám v podstate výrazne pomáha k tomu, aby sme existovali. Dá sa povedať, že dnes sa už bez podpory samosprávy ligový šport robiť nedá,“ myslí si Drobný.

Z minulosti prejdime do súčasnosti. „Medvede“ rok čo rok skladajú zaujímavé tímy, ktoré predvádzajú atraktívny a ofenzívne ladený basketbal. Hlavne domáca Iskra aréna sa stala obávaným miestom, z ktorej len málokto odíde s výhrou. Prečo je tomu tak, že sa Svit vždy drží na čelných pozíciách tabuľky? „Hráme tak, ako si predstavujeme. Snažíme sa robiť všetko pre to, aby to tak bolo a výsledok je taký, že sa nám to darí. Je to skôr pre to, že sme malé mesto, všetci sa poznáme, snažíme sa pomôcť si, ale neznamená to, že to ide na úkor profesionality. Profesionálne povinnosti si hráči musia plniť a v momente, kedy bol nejaký problém, čo aj možno boli dva, tri za tých osem rokov, tak samozrejme, že sa to riešilo aj náležite tvrdo,“ odpovedá bývalý slovenský reprezentant.

K tomu všetkému si treba pripočítať aj vhodný výber legionárov, v posledných rokoch sa situácia stabilizovala a v tíme dochádza vždy iba k minimálnym zmenám. „Je to v silnom zložení vedenia klubu, kde sme traja bývalí basketbalisti, plus ďalší dvaja špičkoví manažéri. Celé leto sa venujeme výberu z toho množstva hráčov a výsledok je taký, že sa nemýlime, čo ma teší,“ hodnotí Drobný. Pod Tatrami sa objavilo kopec legionárov, ktorí začínali so svojou kariérou práve vo Svite. Na ktorých sú v klube najviac hrdí? „Môžeme byť spokojní s tými, ktorí pokračujú v oveľa lepších ligách. Či už to bol Lamar Roberson, Wesley Channels, Tyronne McNeal, Lakeem Jackson, Johndre Jefferson, Eric Palm, John Petrucelli alebo Jarekious Bradley. Z toho množstva legionárov, čo sme tu mali za tých osem rokov, tak sme sa naozaj v drvivej väčšine trafili,“ prezradil prezident klubu.

Domáca hala je živou históriou všetkých úspechov Svitu. V hľadisku sa miešajú rôzne generácie, ktoré si pamätajú rozličné obdobia Iskry. Príjemnou raritou je sektor „legendy klubu“, pravidelne ho obsadzujú známe tváre viac ako 70-ročnej histórie klubu. „Našim cieľom je napĺňať halu. Keby sme ju nemali plnú, tak vlastne neplníme jeden z dvoch základných cieľov. Druhým je pracovať s mládežou v maximálnej možnej miere. Na druhej strane, naša hala je už fakt stará, má síce ako sa hovorí dušu, je tu veľmi príjemné prostredie, ale limituje nás v rozvoji jej kapacita a staroba. Do športovej infraštruktúry sa investovalo pramálo a je to tu už cítiť. Ak sa chceme niekam pohnúť a rozvíjať, tak vo Svite, ale nielen vo Svite, treba jednoznačne začať budovať športové haly,“ načrtol činovník plány do budúcnosti.

Iskra Svit, to nie je len družstvo mužov, ale pod sebou majú aj celú mládežnícku pyramídu. Spoločným cieľom je vychovávať, zapracovávať odchovancov a dať im následne šancu u mužov. „Sme jeden z posledných klubov na Slovensku, ktorý má celú pyramídu od prípravky po juniorov. Považujeme sa za regionálny klub, sťahujeme mládež zo Svitu a okolia. A to je ten náš druhý základný cieľ, robiť s mládežou, pritiahnuť čo najviac detí k basketbalu a dávať im perspektívu a šancu, že z nich vychováme ligových hráčov, eventuálne aj reprezentantov,“ vyhlásil Drobný.

Vychovávať sa nedarí len hráčov, ale aj úspešných trénerov. Čerstvým príkladom je Michal Madzin, ktorý sa postupne vypracoval na rešpektovaného kouča v rámci SBL. Svojou pracovitosťou sa dostal aj do mužskej reprezentácie, kde asistoval Ivanovi Rudežovi. „Pred troma alebo dvoma rokmi sme išli do určitého rizika, ale my sme si to riziko vyhodnotili, že je akceptovateľné a radšej dáme šancu nášmu, mladému, domácemu trénerovi ako povedzme ťahať zahraničného, neskúseného, alebo rovnako mladého trénera, to sa nám zdalo ako nezmysel. Keď zahraničného, tak skúseného. Ono to malo vlastne už aj tú postupnosť, keď popri veľmi skúsenom chorvátskom odborníkovi Rudolfovi Jugovi, už bol Mišo asistent, zbieral skúsenosti a následne prirodzene sa stal hlavným trénerom. Úlohu zvláda, z roka na rok sa posúva, je to viditeľné a sme spokojní,“ myslí si prezident klubu.

Príbeh Svitu ukazuje, ako jednotlivci pracujú so zanietením na tom, aby tradičné basketbalové bašty nezanikli. Iskra sa dostala z najhoršieho von, momentálne funguje v normálnom režime. Čo sú však ciele do budúcnosti? „Chceli by sme novú halu, to je v podstate nevyhnutnosť, aby sme sa mohli rozvíjať, keby sme náhodou napríklad chceli hrať európsky pohár. Momentálne je to totiž nereálne. Keď sa máme pohnúť, ale možno celý šport na Slovensku, tak treba dať športu väčšiu vážnosť v spoločnosti a tým pádom aj viac detí to začne zaujímať, začnú viacej športovať, zvýši sa konkurencia, bude viacej trénerov, zvýši sa kvalita a potom môžu prísť aj lepšie výsledky. Čiže toto by sme chceli,“ uzatvoril Drobný.

Foto: Daniel Faix