• 1.

    INT Inter
    26-4 56
  • 2.

    LEV Levice
    21-10 52
  • 3.

    SVT Svit
    19-11 49
  • 4.

    PDA Prievidza
    18-12 48
  • 5.

    ZIL Žilina
    15-15 45
  • 6.

    KOM Komárno
    13-18 44
  • 7.

    HAN Handlová
    11-19 41
  • 8.

    SNV Spišská N.V.
    8-22 38
  • 9.

    LUC Lučenec
    5-25 35

Prednedávnom pribudol na súpisku Komárna ďalší slovenský basketbalista. Nejde však o žiaden prestup, to sa len z chorvátskeho krídelníka Sašu Jankoviča stal slovenský občan. Nielen na to prišla v rozhovore reč, ale obzreli sme sa aj za jeho doterajšou kariérou v najvyššej súťaži či blížiacej sa svadbe.

Tridsaťštyriročný basketbalista prišiel prvýkrát na Slovensko pred sezónou 2006/2007, s malou prestávkou tu prednedávnom načal deviatu sezónu v najvyššej súťaži. Po všetkých individuálnych, respektíve tímových úspechoch prišiel možno ten najcennejší – je Slovákom. „Je to ešte veľmi čerstvé, zatiaľ si to ani veľmi neuvedomujem, ale každopádne, je to pre mňa veľká pocta. Rokmi som si tu vybudoval vzťahy, nielen v basketbalovom kruhu, ale aj mimo neho. Páči sa mi tu mentalita ľudí, mám tu priateľstvá, ktoré verím, že zostanú. Po takmer desiatich rokoch na Slovensku, ho beriem ako môj druhý domov,“ prezradil Jankovič na úvod rozhovoru.

Po angažmáne v Leviciach a Nitre sa na štyri roky vrátil do rodného Chorvátska. Prečo sa rozhodol vrátiť a dá sa tam lepšie uživiť basketbalom ako na Slovensku? „Po prvých dvoch rokoch na Slovensku som sa rozhodol vrátiť späť do chorvátskej ligy, lebo v tom momente bola liga silnejšia. Po štyroch rokoch doma som však opäť dostal ambíciu vyskúšať niečo nové. Keď prišla ponuka z Banskej Bystrice, tak som neváhal. Som šťastný, že návrat na Slovensko mi priniesol veľa dobrého do života. Som za to vďačný. Všetko záleží od klubu, špičkové chorvátske kluby, ktoré hrajú európske súťaže alebo Jadranskú ligu, majú veľké rozpočty. Ostatné už tak nie, preto tam hrajú hráči dovtedy, pokiaľ nepríde ponuka zo silnejšej ligy, kde si môžu viac zarobiť,“ odpovedal hráč Komárna.

Celkovo si Jankovič v najvyššej súťaži vyskúšal pôsobenie dovedna v siedmich kluboch – Levice, Nitra, Banská Bystrica, Svit, Komárno, Inter a Košice. „Hral som za dosť klubov, ale vždy som sa snažil každú sezónu napredovať. Niektoré kluby v SBL nikdy nevedia, čo bude o sezónu, jeden rok majú veľa sponzorov a veľký rozpočet, no už sa stalo, že ďalší rok sponzori odídu a kluby vystúpia z ligy. Vždy som sa tak prispôsoboval situácii a snažil sa vyberať to najlepšie pre moju kariéru,“ vyjadril sa Saša k cestovaniu po Slovensku.

Najviac času strávil doteraz na juhu Slovenska, v drese „obuvníkov“ sa podieľal v sezóne 2014/2015 na doteraz jedinom majstrovskom titule v histórii klubu. Okrem toho má v zbierke ligový bronz a druhé miesto zo Slovenského pohára. „Komárno je pre mňa špecifický klub, zažil som tu totiž najlepšiu sezónu vo svojej kariére, či už osobne, ale aj tímovo. Vyhrali sme historicky prvý titul pre Komárno, mali sme skvelú partiu hráčov na ihrisku, i mimo neho. Všetci sme bojovali jeden pre druhého. Medzi hráčmi a fanúšikmi bola taká energia, že sa to len ťažko opisuje slovami. Som rád, že som ju mohol zažiť. Aj dnes pozerám videá z osláv a zápasov, mám stále zimomriavky,“ zaspomínal si Jankovič.

Pamätný bol aj prvý rok pod Tatrami, v drese Svitu. Iskra vtedy nečakane v Bratislave získala Slovenský pohár a úspešná sezóna bola zakončená ziskom bronzového kovu. „Ako outsideri sme vyhrali v Bratislave Slovenský pohár a potom bronz, aj keď nechýbalo veľa, aby sme sa dostali do finále. Z každého klubu si pamätám len tie pekné zážitky. Som rád, že som mohol hrať za tie tímy,“ zamyslel sa čerstvý občan Slovenska.

Jankovič má momentálne 34 rokov, preto sa natíska otázka, ako dlho bude ešte po palubovkách pobehovať a čo nastane po konci aktívnej kariéry: „Určite chcem odohrať čo najviac, ako budem môcť. Rok je len číslo na papieri, všetko je o tom, či môžeš alebo nie. Jasným dôkazom je Radoslav Rančík, ktorý bol vo veku 37 rokoch najlepším hráčom ligy. Budem hrať dovtedy, pokiaľ budem zdravý, šťastný a bude ma to baviť. Basketbal hrám od trinástich rokov, určite chcem zostať po konci kariéry pri ňom, či už to bude trénerstvo, alebo niečo iné, to sa uvidí. Zatiaľ sa koncentrujem na basketbal len ako hráč.“

Téma prestupov je väčšinou na programe dňa v letných mesiacoch, no u Jankoviča je už teraz jasné, že ho čaká najväčší životný prestup. Po niekoľkoročnom vzťahu s Soňou Mihaličkovou totiž vstúpia do manželského zväzku. „To bude môj najväčší zápas v živote, ale teším sa na to. Plánujeme sa tu usadiť a založiť rodinu. Dúfame, že sa nám to všetko podarí,“ dodal Jankovič na záver.

Foto: Peter Peniaško, Vladimír Dorňák