• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Jeho návrat do mužského basketbalu nemohol byť komplikovanejší, no o to bol zaujímavejší. Peter Jankovič sa jednohlasne stal najlepším trénerom sezóny 2019/2020, keďže s Lučencom priniesol čerstvý vietor do diania v SBL-ke. Ako vnímal koniec v Cegléde, situáciu pri príchode do klubu, odchody kľúčových hráčov, aj to sa dozviete v obsiahlom rozhovore.

Začneme faktami - tretie miesto po 31. kole, finalista Slovenského pohára a hlavný tréner tímu Slovensko na All Star zápase. To všetko stihol Peter Jankovič za šesť mesiacov na lavičke Lučenca. Na všetkých frontoch prišla zhoda, že práve on bol najlepším koučom sezóny 2019/2020. „V prvom rade, chcem sa všetkým veľmi pekne poďakovať za toto ocenenie. Musím sa priznať, že toto je pre mňa zatiaľ najväčšie ocenenie v mojej trénerskej kariére. Veľmi si vážim, že ľudia, ktorí sa venujú basketbalu, ocenili moju prácu. Je to zadosťučinenie za moju prácu, ktorú sa snažím robiť najlepšie ako viem a venujem jej 100% môjho nasadenia. Určite mám o motiváciu viac do ďalšej mojej trénerskej kariéry,“ prezradil na úvod čoskoro 40-ročný kouč.

Tieto riadky však nemuseli vôbec vzniknúť, keďže Jankovič bol počas predchádzajúceho leta v úplne odlišnej situácii. Bol súčasťou ženského basketbalu, mal ešte platnú zmluvu s maďarským Ceglédom a aj Lučenec sa nachádzal v inom rozpoložení. Po siedmich rokoch prišiel nečakaný návrat k mužom, ako však kouč BKM priznal, vôbec tomu nemuselo byť tak: „Môj koniec v Cegléde bol veľmi trpký a hlavne nečakaný. Dlho som nevedel, čo budem ďalej robiť, takže po nie veľmi príjemnom období čakania na nové angažmán, som sa dočkal takého ocenenia. Myslím, že smelo môžem povedať, že áno, bola to pre mňa veľká satisfakcia. Som rád, že ľudia, ktorí rozumejú basketbalu v Cegléde a v ostatných kluboch ocenili aj teraz moju prácu a gratulovali mi k oceneniu. Ako som už spomínal vyššie, môj prvý angažmán v zahraničí nevyšiel tak, ako som si predstavoval. Mal som síce platnú zmluvu, ale vedenie klubu sa mi ju rozhodlo zrušiť a zostal som bez klubu. Dlho sme s mojim agentom rozmýšľali čo ďalej. Určite som najprv preferoval zahraničie. Bol som už v podstate dohodnutý aj s Danom Jendrichovským v Young Angels Košice, že budem pomáhať v akadémii, keď prišla ponuka z Lučenca. Bral som to ako novú výzvu.“

DSC 0838 

Pre vedenie Lučenca bol práve on akási „spása“ v správnom čase. Istú dobu to totiž vyzeralo, že post hlavného trénera je tam zakliaty. Najskôr sa Tibor Jány rozhodol zrušiť svoj kontrakt a vrátiť sa Ostravy, následne aj druhá voľba Srb Goran Miljevič predčasne rozviazal svoju zmluvu. Ako vnímal tieto okolnosti samotný tréner? „Nikdy som nebral do úvahy, že som bol až treťou voľbou vedenia v Lučenci. Dvaja predchádzajúci tréneri požiadali sami o uvoľnenie a klub im vyhovel. V tom čase v Lučenci ani netušili, že som bez klubu. Bývalý prezident Good Angels Košice, ktorý je z Lučenca, spomenul vedeniu klubu, že nech ma skúsia osloviť a nakoniec sme sa dohodli. Musím povedať, že sme dohodli veľmi rýchlo a korektne. A neľutujem,“ odpovedal Jankovič.

Jeho neskorý príchod (poz. na začiatku augusta) znamenal, že s hráčskym zložením tímu už moc nepohne, keďže vedenie klubu malo družstvo už takmer hotové. Nový kouč Lučenca objasnil tiež túto situáciu: „Na našom prvom stretnutí so zástupcami klubu mi bolo povedané, že káder je takmer komplet poskladaný. Nevedeli sme robiť už žiadne veľké zmeny, ale musím povedať, že možno to v tom čase bolo pre mňa aj jednoduchšie. Predsa len, viac som sa venoval ženskému basketbalu ako mužskému a potreboval som sa viac zorientovať v problematike. Bral som to ako fakt a podľa videí, ktoré som mal k dispozícii, som sa zoznamoval už s mojimi novými hráčmi.“

DSC 5235

Už vstup do sezóny „Novohradčanom“ vyšiel, doma zdolali Komárno a Prievidzu. Potom prišli menšie zakopnutia, ale z globálneho pohľadu bol kľúčovým mesiacom november. Výhra v Leviciach, facka od Komárna, triumf v Prievidzi a skalp úradujúceho majstra. V čom tkvel úspech zverencov Petra Jankoviča? „Od začiatku prípravy, od prvého tréningu sme si nastavili určité pravidlá, ktoré sme museli všetci dodržiavať. Vytvorili sme veľmi dobrú partiu. Vedeli sme sa aj zasmiať, aj na vlastných chybách, ale keď sa povedalo, že ideme na 120%, tak sme všetci makali. Nie som typ, ktorý vychvaľuje svoj tím. Dobro sa chváli samo a toho sa ja držím. Nech nás chvália skutky a nie slová. Chcel som od chlapcov, aby stále išli naplno, či na tréningu, alebo v zápase. Pochopili to a snažili sa to plniť. Základom bola obrana, rýchly prechod do útoku a organizácia,“ zamyslel sa kouč Lučenca.

Svoj podiel na úspechoch mala však prirodzene aj trénerská osobnosť v podobe Jankoviča. Dlhoročné pôsobenie pri reprezentačných tímoch Slovenska, skúsenosti z Euroligy, Európskeho pohára (Eurocupu), ďalších nadnárodných súťaži a hlavne aj početné úspechy, to všetko sa premietlo aj pri jeho návrate do mužského basketbalu. „Určite to, že som sedem rokov po sebe absolvoval veľa zápasov v európskych pohároch, mi pomohlo. Skúsenosti, ktoré som naberal pri týchto zápasoch, som čiastočne dokázal pretaviť aj počas sezóny. Mal som tu možnosť pracovať s najlepšími hráčkami z Európy, ale aj WNBA. Mal som šťastie, že som sa mohol učiť od kvalitných trénerov a tieto skúsenosti mi nikto nevezme. Je len na mne, ako ich dokážem využiť,“ vyhlásil 39-ročný kormidelník.

DSC 4315

Prirodzene, každý tím si počas dlhej sezóny prejde svojimi lepšími a horšími momentami, Lučenec nevynímajúc. Klub, ktorý pred rokom dlhodobo okupoval poslednú priečku v tabuľke, sa razom zaradil medzi špičku a okupoval čelné pozície. „Po pár vyhratých zápasoch sa začalo o nás písať ako o šťuke ligy a podobne. Na jednej strane, príjemne sa to počúva, ale na druhej strane je to veľmi nebezpečné. Musím povedať, že hráči to nejako neriešili. Rozprávali sme sa o tom a myslím si, že sme to dokázali potlačiť. Aj keď si to chlapci za svoje výkony zaslúžili,“ poodhalil Jankovič zákulisie fungovania tímu.

Prelom januára a februára však priniesol aj pre neho dve nečakané situácie, s ktorými sa musel adekvátne popasovať. Modro-biely si dres si vyzlieklo duo kľúčových osobností - Melsahn Basabe a Mike Caffey. Doteraz neboli dôkladnejšie prezentované príčiny týchto krokov, tréner Lučenca priniesol svetlo aj do tejto témy: „Myslím si, že pre trénera je najťažšie, keď počas sezóny musí robiť zásah do tímu, ktorý celkom dobre funguje. Počas jedného mesiaca nám odišli dvaja kľúčoví hráči. Basabe bol kvalitný hráč, ale nevedel sa správať. Jeho chovanie nemalo nič spoločné s profesionalizmom. Všetci sme si boli rovní a každý rešpektoval každého, okrem neho. Caffey to bol iný prípad. Z tohto odchodu som bol a ešte aj som sklamaný. Bol som s ním veľmi spokojný, všade som ho chválil, či už ako hráča, ale aj ako človeka. Boli sme dohodnutí, že ho pustíme domov, lebo jeho priateľka bola tehotná a mala rodiť. Všetko bolo dohodnuté. V čase, keď som si plnil reprezentačné povinnosti, tak mi zavolali z klubu, že Mike neprišiel na tréning a že sa zbalil a odišiel. S nikým nekomunikoval a odišiel. Bola to pre nás veľká rana. Aj keď vedenie odviedlo opäť výbornú robotu a doplnili sme tím, tak si myslím, že hlavne Caffeyho odchod bol pre nás najviac citeľný. Všetka časť chlapcom, že zobrali zodpovednosť do svojich rúk a urobili pekné výsledky.“

81244913 2094951547316931 2541309067888951296 o

Tréner roka Slovenskej basketbalovej ligy za sezónu 2019/2020, finalista Slovenského pohára a hlavný tréner tímu Slovensko na All Star zápase. Návrat do mužského basketbalu po sedemročnej odmlke nemohol byť v tomto smere lepší. „Je to príjemné. Išiel som do sezóny s malou dušičkou. Nevedel som si predstaviť, ako to bude fungovať, ale zobral som to ako výzvu. Musím sa poďakovať vedeniu klubu - pánovi Matalovi, pánovi Senkovi a pánovi Grendovi, ktorí mi veľmi pomohli. To, že klub fungoval na 100% a mohol som sa venovať len basketbalu a nemusel riešiť nič iné. Všetky tieto výsledky sme dokázali spoločne, aj to moje ocenenie je spoločná pečať. Celý klub, naša masérka Erika a hráči fungovali najlepšie ako mohli a za to im patri veľká vďaka,“ nešetril Jankovič chválou.

Rodák z Košíc sa dočkal toho najlepšieho možného uznania svojej práce, už počas rozbehnutej sezóny sa dohodol s vedením Lučenca na kontrakte do konca sezóny 2021/2022. „Dúfam, že som presvedčil celé vedenie, že by to takto mohlo fungovať. Je to pre mňa veľká pocta, že som v polovici sezóny dostal ponuku na predĺženie spolupráce. Veľmi si vážim dôveru, ktorú mi klub dal. Som rád, že môžem byť súčasťou klubu aj naďalej. Verím, že pre našich fantastických divákov urobíme ešte veľa pekných zážitkov,“ dodal na záver Jankovič.

Foto: Lukáš Droppan, Daniel Faix