Nie je obvyklé, aby sa produkt úspešnej srbskej školy vydal americkou cestou. Odchovanec Mega Leksu Dušan Vicentič sa touto dráhou vydal a napokon ho to doviedlo do Handlovej. Na hornej Nitre robí prvé profesionálne kroky, z tohto pohľadu si podľa vlastných slov vybral ideálny klub na rozbehnutie svojej kariéry.
Spolu s krajanom Aleksandarom Zečevičom, boli jediné letné zahraničné posily Baníka. V oboch prípadoch to bol navyše rovnaký scenár, srbskí basketbalisti prišli do Handlovej odštartovať svoju profesionálnu kariéru. Nie je to práve obvyklá cesta pre hráčov z Balkánu.
„Handlovú som si vybral z dôvodu, že z basketbalového hľadiska to bola pre mňa najlepšia voľba. Vyzeralo to ako miesto, kde sa môžem ako basketbalista rozvíjať a dokázať, že patrím k profesionálom. Slovensko a Handlová sa mi zatiaľ veľmi páčia. Nevidel som toho veľa, keďže máme nabitý basketbalový kalendár a tiež kvôli pandémii. Handlová má však všetko, čo potrebujem od mesta, ľudia sú tu skvelí, mesto je pokojné, čo mi umožňuje sústrediť sa na basketbal,“ zhodnotil Vicentič svoju kariérnu voľbu.
Po štyroch sezónach v zámorí sa podkošový hráč Handlovej opäť prispôsobuje európskemu basketbalu. Zatiaľ mu to ide celkom solídne, v zápasoch atakuje v priemere hranicu 10 bodov a 6 doskokov. „Adaptácia na európsky basketbal ide ľahko, ale stále na tom pracujem. Prispôsobujem sa fyzickosti a tempu profesionálneho basketbalu. To, že som vyrastal v Srbsku a prešiel si tamojším systémom, mi umožnilo nahliadnuť do európskeho štýlu basketbalu,“ prezradil 23-ročný basketbalista.
Vicentič vyšiel z basketbalovej školy Mega Leksu. Srbský klub vyprodukoval v posledných rokoch viaceré hviezdne mená, na ich čele stojí hviezda NBA Nikola Jokič. Dieru do sveta však urobili aj ďalší hráči - Ivica Zubac, Vasilije Mičič či Goga Bitadze. Prečo sa teda hráč Handlovej rozhodoval vydať odlišnou cestou?
„Systém Mega Leksu a produkcia špičkových profesionálov je veľmi dobre zdokumentovaná. Mojim osobným cieľom bolo študovať a hrať profesionálne basketbal. Keď som dosiahol vek 18 rokov, tak som zistil, že nemôžem doma dosiahnuť na vyššie vzdelanie a hrať zároveň basketbal na úrovni, na akej som chcel. Chcel som vyskúšať novú kultúru, čo mi umožnila škola v Amerike,“ odpovedal Vicentič.
V lete 2015 tak zamieril na päť rokov za oceán. Najskôr pôsobenie na strednej škole, následne prechod do univerzitného basketbalového kolotoča. „Išiel som tam v posledný rok na strednej škole, konkrétne na akadémiu Walsingham. Tam som dúfal v zisk štipendia na vysokej škole a v pokračovanie mojej basketbalovej cesty. Úroveň basketbalu tam bola veľmi dobrá, mnohí hráči sa dostali neskôr na univerzity. Dostal som napokon na West Virginia Wesleyan College, ktorá pôsobí v druhej divízii NCAA. Okrem študentského života, som nadviazal silné priateľstvá, ktoré si najviac vážim z tohto obdobia. Basketbalovo som získal kompletné vzdelanie pod trénerom Meriwetherom a viacerí hráči, vrátane mňa, hrajú teraz profesionálne,“ vyjadrilo sa 23-ročné krídlo.
Situácia s koronavírusom zatriasla basketbalovým trhom, naprieč všetkými úrovňami. Väčšina súťaží sa rozhodla dať výraznejšiu šancu domácim hráčom, vrátane SBL. O to väčší úspech je, že Vicentičovi sa podarilo nájsť klubovú príslušnosť: „Z môjho pohľadu, ale aj rozhovorov s ostatnými hráčmi, bolo veľmi náročné si nájsť v tejto covid-dobe klub. Patrím k tým šťastnejším, keďže som tam, kde sa ako hráč cítim dobre.“
Srbský basketbalista má vo svojich cieľoch jasno. Sú skromné, ale o to viac dôležitejšie: „Chcem sa zlepšovať ako hráč, získať profesionálne skúsenosti a ukázať, že mám na túto úroveň basketbalu.“
Foto: Lenka Molnárová, Daniel Faix