• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Jeho návrat na Slovensko vzbudil veľký ohlas, rozhodol sa totiž prebrať družstvo, ktoré v posledných rokoch bojovalo skôr o miestenku v play off, ako o medaily. Slovinský kouč Teo Hojč však dokázal so Spišskými Rytiermi hneď v prvom roku všetko, čo sa dosiahnuť dalo. Historicky prvý majstrovský titul pre klub, po 15 rokoch zisk Slovenského pohára a po 11 rokoch double pre jeden klub. S trénerom „Novovešťanov“ sme prebrali jeho druhý majstrovský titul na Slovensku, levickú stopu v ňom a aj nedávno skončenú sezónu.

- Najúspešnejšia sezóna vo vašej kariére - double a ocenenie tréner roka. Čo vravíte na túto stále čerstvú záležitosť?

„Cítim sa šťastný a vďačný, že vôbec môžem byť v situácii hrať o medaily a najvyššie priečky. To, že som získal ocenenie tréner roka, je vďaka mojim hráčom, realizačnému tímu a klubu, ktorý mi dal dôveru. Vážim si to, nie je to však len moje ocenenie, ale patrí všetkým, ktorí mi pomohli do tejto situácie. Nie som až taký hlúpy, aby som si myslel, že som najlepší tréner, ale je jasné, že si vážim ocenenie. Sezóna bola pre Spišských Rytierov najlepšia v histórii. Som rád, že som mohol byť jej súčasťou. Vnímam to tak, že sme všetci spolu urobili obrovskú vec. Klub sa posunul, počas sezóny rástol, ale všetko to začalo už niekde predtým. Začiatok prišiel vtedy, keď to bolo ťažké pre ľudí v klube, aby to vydržali. Neľahké časy vydržali a o to viac si to zaslúžia.“

- Druhý majstrovský titul na Slovensku, aký a v čom bol pre vás iný?

„Majstrovský titul bol iný v tom, že každá sezóna je proste iná a má svoje špecifikum. Sezóna sa vyvíja, ide to hore-dole. Menia sa hráči, reakcie na situácie. Je to proste cesta, ktorá začína v auguste. Našťastie, skončila až na konci mája. Druhý majstrovský titul sa v niečom podobal tomu prvému. Tiež som prišiel do klubu, ktorému sa v posledných rokoch nedarilo. Začalo sa budovať niečo nové, reštart. Vtedy nám to v Leviciach trvalo tri roky, ale liga bola oveľa silnejšia, ako je tomu teraz.“

C 0071

- Opäť v tom bola levická stopa, bolo to pre vás týmto viac špeciálne, respektíve motivujúce?

„Počas zápasov to neriešim, som profesionál a mojou úlohou je pomôcť tímu k víťazstvu. Bolo to však trochu iné a špeciálne, hlavne zápasy v Leviciach. Ešte raz chcem touto cestou poďakovať levickým fanúšikom za privítanie, ktoré som nečakal. Bolo to pre mňa veľmi emotívne. Som im za to veľmi vďačný, že nezabudli na to, čo sme spolu všetko prežili a dosiahli. Tieto zápasy boli pre mňa určite špeciálne z toho dôvodu, že som v Leviciach prežil štyri krásne roky. Tiež som veľmi rad pozeral, ako výborne hrali Šimon Krajčovič s Borisom Bojanovským, ako hráči vyrástli. Počas každého zápasu v sezóne ukázali rešpekt k tomu, že sme spolu prežili a zažili niečo. Tiež po zápase prišli podať ruku, spolu s ostatnými hráčmi Levíc, aj keď vie, že boli veľmi smutní. To robia len správni športovci a ľudia. Levice hrali veľmi dobrý basketbal, ich tréneri spravili výbornú prípravu na sériu. Určite im pomohlo aj to, že Laco Lutovský a zopár hráčov pozná veľmi dobre môj systém hry. Táto séria mohla ísť na jednu alebo druhú stranu. Bol to súboj dvoch najlepších v tejto sezóne.“

- Čo vás viedlo k návratu na Slovensko?

„Na Slovensku som sa rozhodol vrátiť hlavne kvôli osobným dôvodom. Bola takáto životná situácia, váhal som, či sa vrátiť alebo zobrať ponuku z iných krajín. Nakoniec to rozhodlo a neľutujem to.“

C 0053

- Ako ste vnímali novú koncepciu a zmeny, ktorú nastavilo vedenie klubu?

„Páčila sa mi koncepcia a túžba po tom, aby sa zlepšovali a budovali značku. To sa tak aj stalo. Všetko, čo chceli urobiť, tak spravili, aj navyše. Som rád, že môžem povedať, že teraz sú lepšie podmienky, ako tomu bolo v auguste. Ešte je veľa roboty samozrejme na zlepšenie, to vedia všetci v klube, čo je dôležité. Myslím si a verím, že klub má budúcnosť na ďalšie budovanie značky. Vedia, čo chcú byť a ako sa chcú prezentovať. V meste sa mi páči, spoznal som mnoho dobrých ľudí.“

- Pri skladaní družstva ste sa vydali slovenskou cestou, čo vás k tomu viedlo?

„Rozhodovali dve veci. Prvá je, že verím, že základňa slovenských hráčov je dôležitá a takto sa má začať skladať družstvo. Druhá je to, že som chcel ukázať, že sa dá niečo urobiť aj so slovenskou cestou. Je to možno niekomu divné, lebo som predsa cudzinec, ale ku Slovensku cítim vzťah a motivácia ukázať, že aj ja to môžem spraviť so slovenskou cestou, bola veľká.“

C 0110

- V úvode ste sa snažili krotiť ambície, bolo cieľom nevytvoriť na seba zbytočný tlak?

„Áno, je podľa mňa úplne pochopiteľné a správne, že klub, ktorý dve sezóny po sebe skončil na 8. mieste, respektíve nemal ani výhru, tak sa nepostaví a povie, že ideme na titul. To by bol podľa mňa nezmysel. S tlakom musíme tréneri a hráči žiť, to je súčasť profesionálneho športu, ale nevideli sme dôvod k tomu, aby sme sa takto vyjadrovali.“

- Aké boli v prvom roku pôvodné ciele s Rytiermi?

„Cieľom klubu bolo zlepšiť umiestnenie z predchádzajúcich rokov a zlepšiť celé fungovanie klubu. Rozšíril sa realizačný tím. Sprofesionalizovali celý klub. Ciele sme riešili s hráčmi a zostali v rámci tímu. Myslím si, že to bolo správne rozhodnutie. Je však jasné, že keď hráš nejakú súťaž, tak chceš súťažiť a byť súperom každému v lige. Keď je šanca niečo vyhrať, tak je jasné, že sa o to pobiješ a dáš do toho všetko.“

C 0223

- Čo boli podľa vás kľúčové prvky, ktoré vás doviedli k Slovenskému poháru a majstrovskému titulu?

„Kľúčové bolo už skladanie družstva, lebo tréner bez kvalitných hráčov a hráčov s charakterom, nemôže spraviť veľa. Som si toho vedomý, to bolo podľa mňa kľúčové. Potom je tvrdá príprava, ktorá u mňa že vraj býva a je základom každého ročníka. Ďalej je tu tréningový proces počas sezóny a veľmi dôležité je presvedčiť hráčov o niektorých veciach, aby trénerovi verili, verili v to, čo robíme a v systém hry. Mentálna príprava je veľmi dôležitá, hráči majú svoje emócie, sebavedomie im pôjde hore-dole. V tejto lige je veľa zápasov, zo všetkého som sa snažil, aby sme sa poučili a nestrácali hlavu kvôli niekoľkým prehrám alebo výhram. Bolo potrebné zostať na svojej ceste.“

- V play off ste zaznamenali dve výraznejšie prehry, vždy ste na to dokonale zareagovali. Čo urobili tieto momenty s tímom po mentálnej stránke?

„V play off sa hrá na to, kto vyhrá sériu. My sme tieto dve prehry neriešili inak, ako každú inú prehru. Zisk majstrovského titulu hovorí o tom, že v play off sa hrá na víťazstvá. Všetky taktické veci a okolo toho sa robia z dôvodu, aby si vyhral. Keď som sa rozprával s trénermi, ktorí sú niekde inde, ako napríklad ja, tak sú rovnakého názoru. Vždy treba brať názory takýchto ľudí, ako napríklad Oliver Vidin, ktorý sa posunul do VTB ligy alebo Miljan Čurovič, ktorý tu vyhral toho veľa, a ďalších trénerov. Tiež bolo veľmi zaujímavé počúvať počas play off série Martina Rančíka a vypočuť si jeho pohľad na niektoré veci.“

C 0226

- Aká bola pre vás všeobecne táto pandemická sezóna?

„Ani my sme neboli výnimka, väčšina športovcov cítila túto pandemickú sezónu dosť podobne. Všetci boli v nových situáciách. Ak môžem hovoriť za svoj tím, tak hráči mali momenty, keď boli z toho znechutení, nešťastní a bolo ich treba rôznymi spôsobmi motivovať, aby si udržiavali pozitívnu náladu. Niekedy je to ťažké, pretože sme ľudia a sme zvyknutí na určitý spôsob života, ktorý nám vzali. Veľmi nám chýbali fanúšikovia. Každý videl, že keď sa podarilo aspoň teraz určitú kapacitu zaplniť, tak to bolo hneď iné. Šport robíme pre ľudí a fanúšikov. Robiť to sám pre seba, to ako športovci nechceme.“

- O koho ste sa mohli v tomto období oprieť?

„O asistenta Ericha Korfantu, kondičných trénerov Alexandra Augustína a Mareka Mikletiča, maséra Fera Palošáka. Netreba zabudnúť na generálneho manažéra klubu Michala Búzu a celé vedenie klubu. Pomáhal mi aj mentálny tréner Milan Kalmancai. Fyzioterapeuti, ktorí pracovali s našimi hráčmi. Chcem sa im poďakovať, bez nich by sa nám nepodarilo nič. Môžu byť hrdí na to, čo dokázali.“

C 0238

- Aké budú vaše ďalšie basketbalové kroky?

„Každé leto sa snažím zlepšiť, niečo nové si prečítať alebo vidieť, zlepšiť svoj tréningový proces, playbook, systém, filozofiu. Nemôžeš stáť na mieste. Je to jeden z mojich hlavných cieľov. Čo sa týka klubu, tak verím, že teraz cíti, že je čas ešte viac sa snažiť a zlepšiť, aby ponúkli fanúšikom ďalšie basketbalové zážitky.“

Foto: Lukáš Droppan