• 1.

    LEV Levice
    23-7 53
  • 2.

    PDA Prievidza
    19-11 49
  • 3.

    SVT Svit
    18-12 48
  • 4.

    KMR Komárno
    18-12 48
  • 5.

    HAN Handlová
    16-13 45
  • 6.

    SNV Rytieri
    16-15 47
  • 7.

    INT Inter
    11-19 41
  • 8.

    LUC Lučenec
    10-21 41
  • 9.

    NIT Nitra
    4-25 33

Ústrednou témou uplynulých dní je návrat Komárna do Niké SBL. Nováčik postupne začína odhaľovať svoj káder, z pozície hlavného trénera ho povedie Bosniak Zlatko Jovanovič. S bývalým hráčom Prievidze sme sa pozhovárali o konci hráčskej kariéry, prechode na trénerskú cestu a tiež o tom, čo možno od jeho tímu očakávať.

- Najskôr sa zastavme pri vašom konci hráčskej kariéry. Ako k tomu prišlo? Po odchode z Prievidze ste podpísali kontrakt s Čajetinou.

„Nevedel som, kedy vlastne ukončím svoju hráčsku kariéru. Po sezóne 2019/2020 v Prievidzi som sa cítil dobre, vyhrali sme Slovenský pohár. V tom momente som nevedel, že skončím ako hráč. Prišla však korona, do toho vynútené prestávky a vlastne som netušil, čo sa celkovo deje. Prišla ponuka od účastníka Jadranskej ligy Čajetiny, aby som u nich hral dva – tri roky a potom tam naštartoval trénerskú kariéru. Smerom do budúcna ma už videli ako kouča. Bol som už v Srbsku pripravený to akceptovať, podpísal som kontrakt, ale v mojej rodine sa udiala ďalšia udalosť. Moja manželka dostala prácu v Budapešti. Dvadsať rokov išla za mojou basketbalovou kariérou, tak som sa rozhodol, že je čas nasledovať ju teraz v jej kariére. S vedením klubu sme sa rozišli len v tom najlepšom, čiže som za Čajetinu nehral. Z tohto dôvodu prišlo také náhle rozhodnutie, že už nebudem pokračovať v hráčskej kariére.“

- Pred rokom ste sa stali trénerom. Bolo to vždy vašim cieľom po konci kariéry?

„Trénerom som sa stal z toho dôvodu, pretože som sa nevidel niekde mimo basketbalu. Som majiteľom veľkého a dobrého basketbalového kempu v Srbsku. My, Srbi, sme basketbalová krajina. K basketbalu som sa dostal, keď som mal 8 rokov, takže prejsť do pozície trénera bola pre mňa úplne normálna situácia po konci hráčskej kariéry.“

- Vašim prvým pôsobiskom bol maďarský Radobasket. Prezraďte viac o tejto skúsenosti, náplni pláce..

„Začal som pracovať v Radobasket, čo je basketbalová akadémia v Maďarsku, pomenovaná po reprezentantovi Maďarska Józsefovi Radovicsovi. Je trénerom národného výberu žien do 14 rokov. Dostal som od neho dobrú ponuku, aby som získal skúsenosti pri práci s družstvami do 16 a 18 rokov, respektíve individuálne. Zistil som, ako veci fungujú a som veľmi vďačný a spokojný za túto skúsenosť pracovať tam.“

DSC 5264

- Pred niekoľkými dňami ste sa stali hlavným trénerom Komárna. Ako k tomu vlastne prišlo?

„Už v predchádzajúcom ročníku prebehol medzi nami nejaký kontakt, ale Komárno napokon svoju súťaž nehralo v dôsledku situácie s koronavírusom. Udržiavali sme kontakt s vedením klubu a Bobanom Tomičom. S ním sa už poznám mnoho rokov a nejako sme v rovnakom čase začali rovnako rozmýšľať o riadení klubu. Je to človek, ktorý pre tento projekt žije 24 hodín denne. Som šťastný za šancu, ktorú som dostal a urobím všetko, aby to vyšlo dobre.“

- Akú hru môžu od vášho tímu fanúšikovia Komárna očakávať?

„Fanúšikovia v Komárne rozumejú basketbalu. V prvom rozhovore som povedal, že budujeme mladé družstvo, takže budeme hrať behavý basketbal s veľkou energiou a nasadením. Jediná vec, ktorú potrebujeme, je trpezlivosť. Ľudia budú mať očakávania, ale potrebujeme čas. Budeme nové družstvo a pravdepodobne neskúsené. Čo však môžem sľúbiť, tak na palubovke pôjdeme naplno, či už na tréningoch, alebo v zápasoch. Takto plánujeme hrať.“

DSC 5862

- Momentálne skladáte družstvo. Akým smerom sa chcete uberať?

„Dávať dokopy tím je náročné, vzhľadom na momentálnu situáciu vo všetkých krajinách s hráčmi a rozpočtami. Ideme krok po kroku. Jediné, čo viem, že každého hráča, ktorého do Komárna zoberieme, tak berieme s najlepším úmyslom.“

- Aké budú vaše ciele v prvej sezóne na lavičke Komárna?

„Našim cieľom je odovzdať zo seba maximum v každom zápase. Ak vyhráme alebo prehráme, tak jediné, čo budem požadovať je, aby sme si povedali, že sme vydali zo seba všetko. Treba sa zodrať pre tento dres a rešpektovať meno, ktoré budeme mať na dresoch.“

Foto: Lukáš Droppan