• 1.

    LEV Patrioti
    7-2 16
  • 2.

    KMR Komárno
    5-3 13
  • 3.

    LUC Lučenec
    5-4 14
  • 4.

    HAN Handlová
    5-4 14
  • 5.

    SNV Rytieri
    5-4 14
  • 6.

    INT Inter
    4-5 13
  • 7.

    SVT Svit
    3-6 12
  • 8.

    PDA Prievidza
    0-6 6

V druhom kole draftu NBA G-League si ho zo 17. miesta vybral Salt Lake City Stars. Potom sa na rok ocitol bez roboty. V lete prišla ponuka z Lučenca a hneď v úvode získal ocenenie „Peak hráč mesiaca“. Kyle Castlin v rozhovore o tom, prečo sa rozhodol skúsiť európsky basketbal, ako sa cíti v pozícii lídra a mnoho ďalšieho zaujímavého.

- Lučenec je vašim štartovacím bodom v Európe. Prečo ste si tento klub vybral za svoju prvú basketbalovú destináciu mimo Ameriky?

„Lučenec som si vybral na základe viacerých dôvodov. Boli prví, čo prejavili záujem o moje služby a chceli, aby som za nich hral. S trénerom Danielom Sokolovskym sme sa poznali už predtým, bol súčasťou realizačného tímu na jednej z univerzít, za ktorú som hral. V Columbii bol asistentom, už vtedy som s ním vo veľkej miere pracoval. Vypracovali sme si vzťah na palubovke, ale aj mimo nej. To znamenalo pre mňa veľa. Keď sa stal hlavným koučom Lučenca, tak mi chcel dať šancu. Ako prvý tím verili v moje schopnosti. Urobili si svoj prieskum, pozreli si videá a asi som ich zaujal dostatočne na to, aby ma získali (úsmev).“

- Prišli ste do novej krajiny, ligy a mesta. Ako sa vám tu zatiaľ pozdáva?

„Užívam si to. Každý deň nachádzam možnosti, ako sa môžem zlepšovať. Spolu so spoluhráčmi tvrdo pracujeme na tom, aby sme sa aj naďalej zlepšovali. Hrať basketbal v Európe je úplne niečo iné, ako tomu je doma v Amerike. Snažím sa na to adaptovať najlepšie, ako je to len možné. Je to unikátna možnosť zažiť niečo nové - krajinu, kultúru, ľudí. Myslím si, že liga je tu celkom dobrá. Mám sa od koho učiť. Som rád, že som tu a chcem si z toho zobrať najviac, ako sa dá.“

- Lučenec začal sezónu veľmi dobre. Čo hovoríte na doterajšie výkony tímu?

„Mali sme dobrý začiatok do sezóny, ale na druhej strane, trochu sme sklamaní z dvoch prehier za sebou. Máme totiž na seba veľké nároky. Samozrejme, nie sme so sebou spokojní, keďže máme ešte veľa priestoru na zlepšenie. Teší nás to, čo sme vybudovali a kde teraz sme, ale rovnako s tým nie sme spokojní. Chceme sa každým dňom zlepšovať. Sezóna je dlhá, tituly sa nevyhrávajú v novembri. Musíme zostať preto koncentrovaní a nohami pevne na zemi. Najdôležitejšie je, aby sme náš najlepší basketbal hrali na konci sezóny.“

DSC 6075

- Rýchlo ste sa vyprofilovali na jedného z lídra tímu. Je to pre vás niečo nové? Ako zvládate prípadný tlak a zodpovednosť?

„Byť lídrom tímu, to nie je pre mňa nová vec. Na univerzite a na strednej škole som bol viacero rokov kapitánom svojho tímu. Je to niečo, čo mám rád. Je za tým zodpovednosť a určitý tlak, ale ničoho z toho sa ja nebojím. Myslím si, že som dobrým lídrom a viesť naviesť spoluhráčov správnym smerom, či už pri práci na tréningoch alebo možnostiach zlepšenia. Som toho názoru, že najlepšia cesta, ako sa zlepšiť, je mať zodpovednosť a tlak. Ľudia sú na vás závislí a veria vám. Pozerám sa na to ako na pozitívum.“

- V doterajšej profesionálnej kariére ste si zatiaľ zahrali len v NBA G-League. Ako sa táto súťaž vyvinula za posledné roky?

„G-League je výrazne odlišná od európskeho basketbalu. Je tam oveľa viac voľného priestoru, trojková čiara je o čosi ďalej, defenzívne tri sekundy atď. Keď sa zbavíte svojho súpera, tak je oveľa ľahšie skórovať, keďže nik pod košom nečaká. V Európe môžete hrať fyzickejšie, menej sa tu pískajú fauly a dáva sa pozor na kroky. Treba sa koncentrovať na vašu prácu s nohami a základy hry.“

IMG 5355

- Do súťaže vás draftoval Salt Lake City Stars (poz. farma Utahu Jazz). Čo to pre vás znamenalo, keď vyslovili vaše meno?

„Keď ma draftovali, to bol pre mňa špeciálny deň. Ak si to pamätám dobre, tak sa to udialo presne v deň, kedy môj biologický otec oslavoval narodeniny. Zomrel, keď som bol mladší. Je však jeden z dôvodov, prečo sa venujem basketbalu. Tvrdo som na to pracoval, vždy som sa snažil pre otca zahrať čo najlepšie a aby bol na mňa v nebi hrdý. Najzábavnejšie na tom je, že keď vyslovia vaše meno a draftujú vás, tak je to len začiatok. Je to pekný moment na oslavu, ale v podstate sa pre vás začína nový proces. Stali sa totiž súčasťou nového tímu, proti vám budú lepší hráči a aj level súťaže je vyšší. Je to zatiaľ highlight mojej kariéry, ale dúfam, že ďalšie highlighty ešte prídu.“

- V predchádzajúcej sezóne ste boli bez klubu. Ako sa hráč vyrovnáva s takouto situáciou a aké je jeho mentálne nastavenie?

„Minulý ročník bol z môjho pohľadu veľmi zaujímavý. Vedel som, že mám na to, aby som bol súčasťou nejakého klubu, ale situácia s koronavírusom a ďalšími okolnosťami, mi neumožnila napokon nájsť si tím. Snažil som sa teda kontrolovať len to, čo sa dalo kontrolovať. Z basketbalu som zmizol v podstate na rok a pol, kedy som bol bez klubu. Každý deň som však trénoval, ako keby hrám niekde, pretože som vedel, že mám na to, aby som niekde hral. Bolo to náročné, moji priatelia boli tiež v rovnakej pozícii a aj teraz sa v nej nachádzajú.“

DSC 6229

- Snívate stále ešte o návrate do G-League, respektíve možno aj o šanci dostať sa do NBA?

„Myslím si, že každý sníva o tom, aby si zahral na najvyššej možnej úrovni, hlavne o NBA. Je to môj domov, mám tam rodinu a priateľov. Ak basketbalista dáva do toho všetko, tak o tomto sníva. Som toho názoru, že môžem hrať na akejkoľvek úrovni, kvôli mojej pracovnej etike a koncentrácii. Ak by som mal povedať o svojich cieľoch, tak je to zlepšovať sa. Možno to znie nudne, ale ak v tom budem pokračovať, tak všetko ostatné sa o seba postará a dostanem sa tam, kam patrím.“

- Aké máte basketbalové ciele v tejto sezóne a celkovo vo svojej kariére?

„V tejto sezóne by som chcel vyhrať s Lučencom titul. Cítim, že to je oveľa viac, ako všetky individuálne ciele a úspechy. Ak budeme ako tím víťaziť, tak tie individuálne veci sa o seba postarajú. Verím, že tým sa ocení naša tvrdá robota, ktorá bude za tým. Po tom tužím najviac. Chcem vrátiť do mesta majstrovský titul a tiež fanúšikom ukázať, ako veľmi si ich vážime. Nechcem sa koncentrovať na nejaké individuálne ciele, lebo to nie je o mne. Som len jeden hráč v družstve, k výhre je potrebný celý tím.“

Foto: Lukáš Droppan, Vladimír Dorňák