Hneď vo svojej prvej ligovej sezóne sa stal plnohodnotnou súčasťou družstva Svitu. Rozlet zastavilo komplikovanejšie zranenie, pre ktoré vynechal celú sezónu 2020/2021. Teraz sa snaží vrátiť tam, kde skončil. S rozohrávačom Iskry Adamom Mončekom sme sa rozprávali o tom, ako sa vyrovnával s nútenou absenciou a tiež ako sa mu podarilo vrátiť do zápasového kolotoča.
Odchovanec košického basketbalu sa stal súčasťou najvyššej súťaže v sezóne 2019/2020. Ako nováčik nesklamal, na konci roka totiž oslavoval s tímom zisk bronzu. Potom sa ale z paluboviek vytratil na celý rok. „Bolo to náročné obdobie, bez basketbalu som takto dlho nebol od svojich šiestich rokov. Pre žiadneho mladého hráča nie je dobré, aby na začiatku kariéry vynechal celú sezónu kvôli zraneniu. Mal som poškodenú chrupavku v kolene. Ale ten čas, kedy som mal možnosť dať sa stopercentne do poriadku, vďaka nemu môžem odohrať bez problémov celý ročník. Verím, že sa mi zranenia už budú vyhýbať,“ nechal Monček načrieť v úvode rozhovoru do nedávnej minulosti.
Dlhodobé zranenia môžu zamávať s basketbalovými kariérami. Sú prípady, kedy sa hráč plnohodnotne na palubovky vráti, ale sú aj také, kedy je už len tieňom samého seba z minulosti. U rozohrávača Svitu to je našťastie prvý prípad: „Myslím si, že mentálne som bol na tom veľmi dobre. Moja prvá ligová sezóna bola veľmi úspešná, odohral som veľkú porciu minút a bol som so sebou spokojný. Počas zranenia som si hovoril, že sa vrátim späť k svojej hre a forme. Nebral som to vôbec ako koniec sveta. Návrat k individuálnym tréningom bol však veľmi náročný. Prvé mesiace som sa venoval iba posilňovaniu, aby som spevnil nohu. Netušil som, že návrat po zranení bude takým dlhým procesom.“
Pozitíva prišli už počas prípravných zápasov, nadviazať sa na to podarilo aj v samotných ligových dueloch. „Cítim sa výborne. Úprimne, ani som nečakal, že sa takto hladko do toho opäť po roku dostanem. Nemám s kolenom žiadne ťažkosti. Dovolím si tvrdiť, že som lepší, ako pred zranením. V mnohých veciach som sa posunul,“ vyjadril sa Monček.
Za pravdu mu dávajú čiastočne aj čísla, aj keď v niektorých ukazovateľoch prišlo k miernemu zhoršeniu, v porovnaní s prvou ligovou sezónou. „So vstupom do sezóny som spokojný, ale stále sa dá niečo na mojej hre zlepšiť. Musím zapracovať na streľbe za tri body a na trestných hodoch. S ohľadom na minúty mám celkom dobré čísla. Za každú minútu a priestor na palubovke som vďačný a vážim si ho. Ako každý hráč, tak aj ja sa chcem niekde posunúť a navyšovať svoju minutáž v zápasoch. Verím, že k tomu príde počas sezóny. Myslím si, že mám na to, aby som mal ešte výraznejšiu úlohu v rámci družstva. Momentálne som však spokojný a stotožnený s tým, aké postavenie v tíme mám,“ povedal 21-ročný basketbalista.
Na svojom poste má pod Tatrami výborných učiteľov, či už stálicu v drese Iskry Sašu Avramoviča alebo navrátilca A.J. Waltona: „Od Waltona sa snažím toho zobrať čo najviac. Jeho najväčšie plus, ktoré by som si chcel od neho zobrať, je výborná obrana. Na tréningoch proti sebe hráme, niekedy až na hranici (úsmev), ale tak to má byť. Mňa, ako mladého hráča, to posúva.“
Jediným negatívom nielen u Mončeka je tak aktuálne postavenie Svitu. Bronzový tím z predchádzajúcej sezóny sa stále nachádza v tabuľke na nelichotivom predposlednom mieste. Nič na tom zatiaľ nezmenil ani nový tréner Luka Bujas. Prvé víťazstvo pod jeho vedením by radi získali už najbližší víkend, doma privítajú Inter Bratislava.
„Určite sa chceme nachádzať na inom mieste v tabuľke. Za aktuálnu situáciu môžu aj zranenia, ktoré nás hneď na začiatku obrali o niektorých hráčov. Musí sa zlepšiť organizácia našej hry a jednoznačne treba zlepšiť defenzívu,“ zakončil rozhovor hráč Svitu.
Foto: Daniel Faix