• 1.

    KMR Komárno
    0-0 0
  • 2.

    PDA Prievidza
    0-0 0
  • 3.

    LUC Lučenec
    0-0 0
  • 4.

    INT Inter
    0-0 0
  • 5.

    SVT Svit
    0-0 0
  • 6.

    HAN Handlová
    0-0 0
  • 7.

    LEV Patrioti
    0-0 0
  • 8.

    SNV Rytieri
    0-0 0

Maxim Matuška patril v posledných sezónach medzi mladé pušky v kádri BC Prievidza. Už v juniorských kategóriách dokázal, že je veľkým prísľubom pre slovenský basketbal a aj v drese BC potvrdzoval potenciál. Nanešťastie, jeho kariéru pribrzdili zdravotné problémy a Maxim napokon dospel k neľahkému rozhodnutiu minimálne dočasne skončiť s basketbalom. „Zdravie máme iba jedno,“ pripomína Matuška a zároveň posiela dôležitý odkaz mladým hráčom a fanúšikom prievidzského basketbalu.

- Posledné roky si bol súčasťou nielen MBA Prievidza, ale naplno už aj nášho BC. Teraz si však spravil dôležité rozhodnutie. Môžeš priblížiť, ako sa toto rozhodnutie rodilo a čo za ním stálo?

"Toto rozhodnutie sa vôbec nerodilo ľahko, kedže som bol pri basketbale od mojich 6-tich rokov. Žiaľ, moje telo prestalo po fyzickej stránke fungovať tak ako predtým. Na začiatku tohto roka som 2-krát prekonal Covid v pomerne krátkom časovom rozpätí. Nanešťastie, s negatívnymi následkami na mojom zdravotnom stave, a to v podobe abnormálne vysokého krvného tlaku. Prešiel som všetkými možnými vyšetreniami a dodnes nemám lekársky výstup, prečo to tak je a stále teda neviem pôvod tohto problému. Aktuálne moje telo nezvláda takú fyzickú záťaž, ktorú si vyžaduje profesionálny basketbal. Na základe vlastnej skúsenosti by som chcel odkázať mladým basketbalistom, aby nepodceňovali postcovidové obdobie."

- Znamená to, že s basketbalom končíš úplne, alebo sa mu budeš venovať ďalej v nejakej inej forme?

"Zdravie máme iba jedno, a práve preto som dospel k rozhodnutiu uprednostniť zdravie a dať si od basketbalu dočasne pauzu. Určite sa s ním nelúčim definitívne, no na nejakú chvíľu si ho vzhľadom na môj zdravotný stav budem môcť užívať asi len ako divák. Čas ukáže. Stále je mojím koníčkom číslo jeden. Uvidíme, veď v basketbale nie sú len hráči, ale aj tréneri či rozhodcovia."

- Čomu sa teda budeš venovať ďalej?

"Táto zdravotná komplikácia mi jednoznačne otvorila oči na niekoľko nadchádzajúcich rokov. Keďže som tento rok zmaturoval, bolo dôležité rozhodnúť sa, čo ďalej, i keď aktuálne už bez basketbalu. Úspešne som absolvoval príjmacie skúšky na Právnickú fakultu MUNI do Brna a prijali ma, čo ma veľmi teší. Je to moja aktuálna životná výzva, ktorú verím, že zvládnem."

DSC 2459

- Ako budeš spomínať na roky v mládežníckych kategóriách?

"Štartérom bol určite Majstrovský titul SR v kategórii mladších žiakov. Vtedy za Žiar nad Hronom, kde som hosťoval. Predsa len, vyhrať titul, to je neuveriteľný pocit. Ale ako najväčší úspech a hlavne poctu považujem možnosť pôsobiť v reprezentačnom drese Slovenska U16 a U20. Byť súčasťou tímu tých najlepších hráčov zo Slovenska a reprezentovať, a to hneď na niekoľkých podujatiach, je naozaj neopísateľné a veľmi si to vážim. Hral som napríklad aj proti Japonsku. Tak isto sme boli v drese MBA Prievidza bronzoví v kategórii kadetov a juniorov na Majstrovstvách Slovenska. Tam by som asi s odstupom času vymenil moje nominácie do All-stars turnajov za ešte lepšie umiestnenie nášho tímu. Ďalšia veľmi pekná spomienka a skúsenosť v mojej krátkej basketbalovej ceste je niekoľkonásobná účasť na EYBL-mládežníckej európskej súťaži, kde som mal možnosť hrať za MBA Prievidza a ŠBK Junior Levice proti hráčom, ktorí sú už dnes na D1 univerzitách alebo v popredných európskych kluboch."

- Chcel by si sa špeciálne poďakovať niektorým ľuďom?

"Určite áno. Nedá sa poďakovať špeciálne len jednému človeku, lebo každý mi dal niečo z basketbalu a aj do života. V prvom rade ale ďakujem mojim rodičom za vytvorené podmienky a čas, ktorí venovali do mojej krátkej basketbalovej cesty a vlastne celej rodine za poskytnuté zázemie. Ďakujem všetkým mojim trénerom, dúfam, že na nikoho nezabudnem. V začiatkoch pánom trénerom: Juraj Pasovský ml., Milan Ďuriš, Peter Sestrienka a Juraj Horváth, ktorí boli pri mne v mojich prvých krokoch.Pánovi trénerovi Martinovi Blahovi, ktorý ma ako prvý reprezentačný tréner okrem basketbalu naučil disciplíne profesionálneho športovca, nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Ďalšiemu reprezentačnému trénerovi Marekovi Juríkovi. Ďalej kondičnému trénerovi Dušanovi Halenkovičovi, ktorý ma po fyzickej stránke skvele individuálne pripravoval na prechod k mužskej zložke. Osobitne by som chcel poďakovat pánom trénerom Krunoslavovi Krajnovičovi a Marošovi Helmécymu, ktorí mi dali dôveru a otvorili dvere do mužského basketbalu, na ktorý som som si veľmi netrúfal. Nakoniec som bol tri roky v BC. Záverom určite ďakujem pani riaditeľke Gymnázia VBN v Prievidzi p. Eleonóre Porubcovej za pochopenie a vytvorenie podmienok pre športový rast v rámci štúdia na strednej škole."

- Čo by si odkázal fanúšikom prievidzského basketbalu?

"Všetci vieme, že Prievidza má tých najlepších fanúšikov na Slovensku. Vždy som si vážil mať sebe dres BC už aj vzhľadom na dlhoročnú tradíciu basketbalu v našom meste. Verím, že BC sa vráti na tie pozície, kde právom patrí. Preto pokorne pozdravujem všetkých, ktorí majú šport číslo jeden v meste radi. „Prievidza do toho!“"

Zdroj: pdbasket.com

Foto: Lukáš Droppan